Denník N

Ekonomická migrácia

Existujú migranti z Afriky a Ázie, ale existujú aj ekonomickí migranti slovenskej národnosti z Vojvodiny. Slováci z Vojvodiny migrujú hnaní žitia nevôľou na Slovensko. Migrujú tam z čisto ekonomických dôvodov. Ešte dve generácie a už nás nebude- povedal mi jeden europoslanec. Iní ma zas tešili, že aj väčšie civilizácie vymreli a zanikli.

Hrobka Igora Štefánika v Novom SadeEkonomickí migranti z Afriky neraz stroskotali v loďkách na ceste do Európy. Je mi ľúto každého človeka a každý vyhasnutý život vo mne

prebúdza silný pocit zodpovednosti. Zodpovednosť za new world order – nový svetový poriadok – asi ešte nenesiem, ale myslím tu predovšetkým na ľudskú zodpovednosť. Vychovávali nás v duchu, že treba pomôcť ľuďom v núdzi. Neriešim teraz to reálne bezpečnostné riziko.  Chcem podotknúť a pripomenúť, že máme ekonomických migrantov aj z bližšieho regiónu. O nič menej dôležitých.

Z regiónu juhovýchodnej Európy máme migráciu práceschopného obyvateľstva do krajín Európskej únie.

A v tom trende sa zrejme bude pokračovať. Občania Chorvátskej republiky masovo chodia za prácou do Írska a Nemecka. Autobusové nádražie v Osijeku je plné ľudí na odchode, ale naspäť sa títo ľudia už nevracajú.

Podobne je vo Vojvodine, kde žije početná slovenská komunita. Dodávky sú plné smerom na Slovensko. Naspäť sú často prázdne.

Výsledkom nových migračných javov je citeľne oslabnutá komunita a vyľudnené mestečko Báčsky Petrovec. Vo večerných hodinách v zimnom čase na ulici nestretnete ani živáčika. Mladosť emigrovala za lepším životom na Slovensko. Človek si v Petrovci  ťažko môže zohnať prácu a keď si ju zoženie tak výplatu mu dajú sotva 200 eur, čo je asi aj minimálna mzda z tunajšieho Zákonníka práce. Odchodom na Slovensko on si nájde prácu,  ale aj jeho manželka si nájde prácu a už sú v celkom inej polohe. Takých párov je veľa. Zo žartu mi miestny podnikateľ hovorí, že aká je ekonomická situácia, on sa čuduje že tá migračná vlna Slovákov z Vojvodiny nie je ešte vyššia. Kto odínde posledný – nech vraj zhasne svetlo.

Slováci do Vojvodiny prišli v roku 1745 hnaní žitia nevôľou a teraz z rovnakých dôvodov migrujú smerom na Slovensko. Migrujú tam z čisto ekonomických dôvodov. Ako výsledok toho javu,  spoločnosti na Slovensku získajú lacnú pracovnú silu. Pravda, nie je zlato všetko čo sa blýska. Občas aj na Slovensku vypukne aféra, že vraj zamestnanci pracovali aj na čierno, alebo svetlo dňa uzrie správa o nespokojnosti zamestnaných – resp. moderných otrokov….

Mestský farár Slovenskej evanjelickej cirkvy v Petrovci hovorí , že na jar – pravdepodobne týždeň po Veľkej noci bude konfirmácia a že má pomaly viac prihlásených detí zo zahraničia ako domácich. Keď som ja bol konfirmand bolo nás 40 chlapcov a 50 dievčat. Ale kdeže sa tie časy. Bolo to v roku 1986. Vtedy sme mali v školstve reformy, nie síce úspešné,  ale pevne verím, že  Stipe Šuvar mal dobrý úmysel. Tiež posledné kolo ligového majstrovstva bolo zrušené a prezident Futbalového zväzu Juhoslávie Slavko Šajber zrušil celé kolo a dal zápasy opakovať. Vtedy sme videli, že v krajine to nie je celkom v poriadku a že stabilita štátu je veľmi otázna. Titul majstra odobrali Partizanu a získala ho Crvena Zvezda.  Od vtedy sa stretávame s pojmom právny štát a vláda práva. A vo Vojvodine ľudia mali určite mimoriadne zaujímavý spoločenský život a  zažili toľko veci koľko priemerný Európan za tri životy. Mali tu rozpad štátu, následný režim Miloševiča, vojny v regióne, potom aj bombardovanie alianciou NATO (1999), demokratickú  zmenu (2000), následnú privatizáciu, rozkrádanie štátnych majetkov, a hlavne mali nepretržitú ekonomickú krízu (1990-2020). A kedže politikom neveria nemajú čas čakať na lepší zajtrajšok.

V metropole vojvodinských Slovákov, ako Petrovec nazývali zostala už  iba staršia populácia. Podľa údajov mestského komunálneho podniku až 680 domov je opustených a prázdnych. Na mnohých z nich je vypísaný grafit DOM NA PREDAJ / KUĆA NA PRODAJU.

V roku 1981 na území lokálnej samosprávy Báčsky Petrovec (158 km štvorcových) žilo 16 095 obyvateľov, v tom 73,8 percent Slovákov,

na území lokálnej samosprávy Kovačica (419 km štvorcových) žilo 32 798 obyvateľov v tom 39,5 percent Slovákov, na území lokálnej samosprávy Stará Pazova (315 km štvorcových) žilo 52 566 obyvateľov v tom 14,5 percent Slovákov. Na území Vojvodiny v roku 1981 žilo 3,4 percent Slovákov. Následne počet Slovákov neustále a drasticky klesá- v roku 2002 bolo nás 59 000 a v roku 2011 už iba 52 000. V roku 2021 bude nové sčítanie obyvateľstva. Čísla budú oveľa nižšie.  „Ešte dve generácie a už nás nebude!“- povedal mi jeden europoslanec. Iní ma zas tešili, že aj väčšie civilizácie vymreli a zanikli.

Dňa 14. februára 1992 mienkotvorný denník Pravda na Slovensku robil rozhovor s vtedajším predsedom Matice slovenskej v Juhoslávii a ten im objasňoval, že Slováci sú vo Vojvodine od roku 1745 a že nie sme Alžírčania na dočasnej práci v Paríži.

Teraz už 30 rokov trvá aj ďalej táto objasňovacia kampaň s tým že sa teraz môžeme prirovnávať k posledným mohykánom. Mohykáni sa prevažne zaoberali poľnohospodárstvom, rovnako ako aj Slováci vo Vojvodine.

Mám dvoch synov a v uliciach Petrovca nemajú rovesníkov aby sa hrali. A kedysi sme sa hrali na ulici, bolo neúrekom veľa detí, preskakovali sme kaluže, jedávali chlieb s masťou a dobre nám bolo…Hrali sme sa na indiánov a kovbojov, na partizánov a Nemcov, a mnohé iné hry.

Dnes deti pomaly tam nie sú.  Trendy Slovákov vo Vojvodine nie sú ani ružové ani progresívne. Ďalší evidentný pád počtu Slovákov vo Vojvodine bude ťažko  zastaviť, alebo aj spomaliť. Je na to niekoľko dôvodov: 1. biologický segment (mortalita/natalita a asimilácia), 2. ekonomické faktory stelesnené vo výraznom ochudobňovaní (pauperizácia), 3. celková nízka životná úroveň (s výnimkou skupiny bleskovo vyšvihnutých zbohatlíkov- oligarchov), 4. vysoká miera nezamestnanosti, 5. možnosť pracovať za mizernú výplatu z ktorej sa nedá žiť.

Slovenská komunita sa drasticky zmenšuje. Zrazu máme vyľudnené ulice. Obyvatelia migrujú za lepším životom, trvale migrovali do zahraničia. Iní  sa zas presťahovali na cintorín. Máme vysokú mortalitu. A čoraz menej ľudí a tým pádom aj osobností. Život komunity tvoria osobnosti. Život v komunite v určitej si miere ovplyvní aj väčšinový národ, štátna správa, ale komunita je  o ľuďoch, tradíciách, hodnotách. O farároch, učiteľoch, spisovateľoch, športovcoch. Na  futockom cintoríne v Novom Sade je pochovaný farár Igor Branislav Štefánik, vlastný brat Milana Rastislava Štefánika.  A chýba nám ako soľ novodobý Štefánik.

Srbský premiér Ivica Dačić sľúbil v roku 2013, že peniaze z dlhu Srbska voči Slovenskej republiky (išlo o nejaké clearingové doláre) usmernia na slovenskú komunitu žijúcu vo Vojvodine. Od vtedy ubehlo už 7 rokov a slovenská komunita grajciara nevidela. Viacero dilem má čoraz väčší okruh ľudí: Či tie prostriedky vôbec budú? Či z toho zas bude kukať korupcia? Či z toho zas bude rodinkárstvo, klientelizmus, kronizmus? A či to bude – obrazne povedané-  nejaká ďalšia nedostavaná diaľnica?

Máme pred sebou neľahkú misiu. Kuriózny experiment. Veci sa dajú robiť aj inak. Poctive, úprimne a odvážne.

Bude to zložité hľadanie zašlej slávy.  Ale otázka na telo znie: Bude komu ešte pomáhať?

 

 

Teraz najčítanejšie

Michal Spevak

Michal Spevák, Slovák žijúci v zahraničí, občan sveta. Venuje sa krajinám západného Balkánu. Autorom je viacerých publikácií a vedeckých prác. Študoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a postgraduálne štúdium ukončil na Fakulte politických vied na Univerzite Čiernej Hory. Kandiduje za poslanca do NR SR, lebo chce robiť veci úprimne, poctive a odvážne.