Denník N

Japonských desatoro

Ako predísť mnohým „faux-pas“ situáciám a o to viac si užiť pobyt v Japonsku?! Stačí, ak sa budete držať týchto pár pravidiel, ktorými urobíte dobrý dojem na každého Japonca. Aspoň dúfam…

  1. V Japonsku ľudia stoja v rade vždy na jednej strane. V Tokiu stoja ľudia na eskalátoroch vždy na ľavej strane, takže ak sa vám nechce čakať, tak sa popri nich vždy môžte prešmyknúť napravo, teda ak náhodou cestu práve neblokuje nejaký „gaijin“ (cudzinec). Ale pozor! V Osake a v okolitom regióne ľudia stoja na pravej strane! To môže človeka zmiasť. „A prečo vlastne v Tokiu stoja napravo a v Osake naľavo?“. Vraj to začalo ešte za čias Edo éry, keď sa po meste premávalo veľa samurajov, a na ich ľavom boku mali opásaný meč. Aby do seba tými mečmi nenarážali, kráčali proste na ľavej strane. No ale v Osake, meste obchodu, sa takto po meste nepremávali samuraji ale obchodníci. Tí sa po meste prechádzali s kufríkom v pravej ruke, tak aby do seba nenarážali svojou batožinou, začali kráčať po pravej strane.
  1. V Japonsku sa nesmú paličky zapichnúť kolmo do ryže. Koľkí z vás to už predtým nevedomky urobili? V Japonsku by sa na vás za toto gesto prekvapivo pozerali, možno by aj zhíkli.  Toto sa v Japonsku volá „tsukitate-bashi“ (突き立て箸) a pripomína to ľuďom pohreby, kedy sa na oltári nebožtíkovi necháva posledná miska ryže s paličkami zapichnutými kolmo v strede. Keď už hovoríme o paličkách, bolo by dobré spomenúť aj ďalšie tabu a to: keď vám niekto podáva jedlo paličkami, nesnažte sa ho chytiť do vašich paličiek. Nechajte, nech vám ten fajnový kúsok najprv položia na tanier, až potom ho uchyťte do tých vašich. Podávanie jedla z paličiek do paličiek je totiž tradícia počas pohrebov, ale namiesto jedla sa z paličiek do paličiek podávajú kosti nebožtíka, ktoré nezhoreli počas kremácie. Dobrú chuť.
  1. V Japonsku je takmer nepredstaviteľné večerať bez drinku. Či už sa jedná o pivo alebo tradičnejšie saké. Pitie alkoholu sa tu považuje za hobby. Preto je dobré pamätať si pár pravidiel, ktorými môžte ohúriť svojich Japonských kamarátov alebo kolegov. Ja osobne si dám vždy záležať na tom, aby som dopĺňala spolusediacim ich poháre, nie ten svoj! O to sa postarajú ostatní. Ak večeriate s nadriadenými alebo staršími kolegami, držte fľašu pri nalievaní oboma rukami. To zo zdvorilosti. Zaručene ohúrite, ak pri prípitku držíte svoj pohár nižšie ako ostatní. Tak sa tu prejavuje rešpekt voči druhým. Ak pijete s rovesníkmi, tak sa môže stať, že aj oni znížia svoje poháre, na čo vy položíte ten svoj ešte nižšie, až kým poháre neznížite na stôl alebo niekedy až na podlahu.
  1. Pri večeri treba dať pozor, aby ste neuchmatli posledný kúsok. Zatiaľ čo u nás sa o posledný kúsok na tanieri „bijeme“, tu sa posledný kúsok necháva na tanieri zo slušnosti, väčšinou pre starších alebo vyššie postavených. Niekedy sa môže stať, že tam ten kúsok osamotene čaká až kým nepríde čašník a nepozbiera všetky „prázdne“ taniere.

 

  1. Suši sa nehrýže, suši sa je na jeden šup. Veľkosť suši je prispôsobená, aby sa vám presne zmestilo do úst bez toho, aby ste ho museli prehryznúť. Suši je možné jesť priamo rukami, bez paličiek. Ak už sa ale rozhodnete použiť paličky a namočiť si suši do sójovej omáčky, namáčajte vrchnú časť s rybou, nie ryžu, lebo sa vám to suši celé v tej omáčke rozpadne a to nie je príjemný pohľad.
  1. Keď ste u niekoho na návšteve, vždy sa musíte vyzuť a obuť si domáce papuče. V Japonsku majú v každej domácnosti minimálne jeden pár navyše, takže sa nemusíte báť, že budete bosí. Ale pozor, nieže v tých papučiach vôjdete do kúpeľne alebo na záchod. Tam na vás už bude čakať extra pár gumených šlapiek. Čistota nadovšetko.

 

  1. Ak cestujete vlakom, musíte si na telefóne vypnúť zvonenia. Nazývajú to tu „Slušný režim“. Takisto dajte pozor, aby ste nepríjmali žiadne hovory. Vo vlaku tu má byť ticho a môže sa stať, že budete prísne upozornení, ak sa predsa len rozhodnete telefonovať. Osobne s tým skúsenosť nemám, no po dlhšom čase v Japonsku aj ja nepekne zazerám po gaijinoch, ktorí sa vo vlaku vykecávajú na telefóne.
  1. Neplatí to vždy, no z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že nie je najlepší nápad rozprávať sa vo výťahu. Šepkanie je akceptované, no žiadne hlasné rozhovory, aj keď sa jedná iba o pár sekúnd. Na to som si musela zvykať dlho, lebo na Slovensku je to úplne normálne. Dokonca niekedy sa vo výťahu konverzuje aj s niekým, koho sme stretli len v tom momente, len aby nebolo ticho. Tu sa konverzácia automaticky pozastaví po nástupe do výťahu a veselo sa v nej pokračuje po výstupe.

 

  1. Za žiadnych okolností nefajčite na ulici. Na fajčenie na verejnosti majú v Japonsku vyčlenené miesta, väčšinou okolo automatov s pitím alebo takú mini ohrádku v parku. Japonci to považujú za neakceptovateľné správanie a za fajčenie mimo určených zón môžete dostať mastnú pokutu.
  1. Pri vstupe do chrámu sa najprv očistite v studničke, ktorá sa volá „temizuya“ (手水舎). Japonci veria, že pri vstupe do chrámu je potrebné očistiť si telo aj ducha. Ako si očistiť ducha vám síce neporadím, ale ako si správne očistiť telo je veľmi jednoduché. Pri studničke temizuya už na vás bude čakať naberačka. Naberte do nej vodu a najprv si opláchnite ľavú ruku, potom pravú a nakoniec si opláchnite ústa. Môže si ústa aj vypláchnuť, no vodu neprehĺtajte, ale vypľujte do určeného priestoru okolo studne. Ja osbone si vodu vždy len jemne priložím k ústam. Na koniec opláchnite naberačku vodou, ktorá vám v nej zostala. Hotovo. Pri vstupe do chrámu dajte pozor, aby ste nestúpili na jeho prah. Prah je hranica medzi duchovným svetom a tým naším. Tak pozor, aby ste po tej hranici nepodupali. Pri oltári vhoďte do truhly mincu. Odporúčam 5 yenov, lebo to vraj prináša šťastie. Po Japonsky sa 5 yenov povie ako „go-en“(五円) , čo znie rovnako ako „Go-en“ (ご縁) alebo „šťastný osud“. Potom zazvoňte zvonom pri truhle, aby ste bohom oznámili, že ste prišli a aby pozorne počúvali vaše modlitby. Dvakrát tlesknite, dvakrát sa pokloňte a pomodlite sa. Po modlitbe si pri chráme môžte zakúpiť „omikuji“ (おみくじ), papierik, ktorý vám predpovie šťastie. Ak dostanete „daikichi“ (大吉) alebo „veľké šťastie“, tak si ten papierik uchovajte a noste ho stále so sebou! Ak ale dostanete „daikyo“ (大凶) alebo „veľké nešťastie“, nezúfajte. Stačí ak tento papierik pevne uviažete okolo posvätného stromu pri chráme. Tým sa toho „nešťastia“ vzdávate. Dobrí mnísi sa potom za vás pomodlia, aby sa od vás to nešťastie držalo čo najďalej.

Príjemný pobyt!

(Kuk video ak chcete o chrámoch v Japonsku vedieť viac)

 

Teraz najčítanejšie