Denník N

Zmysel manželstva

Hoci rozvodovosť stúpa, neklesá naša túžba po vzťahu. Čím to, že jeden vzťah pretrvá a druhý skončí? Na čom vzťah budovať a ako ho urobiť silným? Na tieto otázky hľadá odpovede Timothy Keller spolu so svojou manželkou Katy v knihe Zmysel manželstva. Prijmite dnes pozvanie k spoznaniu bohatstva tejto knihy…

Život v manželstve nie je jednoduchý. Prináša radosť a potešenie, ale aj krv, pot a slzy. Žiaden vzťah ktorý prekonal úvodnú zamilovanosť, nie je možné popísať ako prechádzku ružovou záhradou. Manželstvo ponúka veľa pekného, ale nič z toho nie je zadarmo a nestane sa samé od seba. Tak to nefunguje. Nie je nič nezvyčajné, ak občas tomu druhému nerozumiete. Manželstvo – ako vzťah dvoch ľudí, patrí k tým najnáročnejším vzťahom.

Mnohé páry žijú spolu pred svadbou a z rôznych dôvodov hovoria o potrebe „otestovať“ si toho druhého, prípadne si život vo dvojici vyskúšať a to z rôznych dôvodov.

Jedným z prvých je tvrdenie, že v spoločnosti je vysoká rozvodovosť a tak sa obávajú, či im to bude fungovať. Tá obava je pochopiteľná. Ale reakcia na ňu nie je dobrá. Pretože podľa tých istých štatistík, ak ste vzdelaní, máte slušný príjem, pochádzate z úplnej rodiny, ste veriaci a vstupujete do manželstva po 25 roku života a nestihli ste pred manželstvom priviesť na svet dieťa, potom sa Vás toto riziko netýka – všetko sú to faktory, ktoré znižujú riziko rozchodu. Že je to dosť zovšeobecnené? A čo nie je? O trvalosti vzťahu ďaleko viac rozhodne Váš život, to aký ste a Vaše hodnoty, než manželstvo „na skúšku“.

Mnohí ľudia sa chcú najprv zabezpečiť a preto sa nechcú viazať. Avšak podľa štatistík je práve život vo dvojici väčším predpokladom bohatstva na konci života – zabezpečenia na dôchodku. A počas pracovného života manželia zarábajú viac než keď boli „single“. Tým že sú spolu – majú väčšiu motiváciu zarobiť a viac premýšľajú nad tým, čo kúpia. Preto nakoniec majú viac, než keby ostali sami…

Mnohí ľudia nevstupujú do manželstva kvôli tomu, že táto inštitúcia sa podľa nich nespája so šťastím. Prieskum však hovorí, že 62 % párov je spokojných. Niektorým to nevydrží, ale tie dôvody sú rôzne. Vieme že rozvodovosť je cca 50 %. Čo je však zaujímavé, ak by nespokojní partneri spolu vydržali a bojovali, tak 2/3 by nakoniec dosiahlo spokojnosť. Rozvodovosť by tak mohla byť na úrovni 17 %.

Kedysi manželstvo bolo vnímané ako priestor trvalého zmluvného zväzku, kde sa tí dvaja milujú, ak je to možné majú deti, navzájom sa podporujú a chránia jeden druhého. Tento ideál nahradila predstava akéhosi kontraktu, ktorého cieľom je primárne sexuálne uspokojenie obidvoch…

Manželstvo v minulosti ponúkalo stabilné zázemie. Čokoľvek sa v ňom dosiahlo a bolo v tom aj veľa potešenia a naplnenia, bolo dané obetou a sebazapretím – pretože dôraz bol na tom druhom. Dnes je dôraz na „Ja“ a tak obaja sa zamerajú na uspokojenia seba. Maximálne sú ochotní obchodu – ak ty mňa, tak ja teba… Ale tento kontrakt je dočasný. A ľahko sa skončí.

Kedysi manželstvo bolo „verejnou“ vecou, pretože bolo dôležitá pre spoločnosť. Dnes je súkromným kontraktom medzi tými dvoma. Kedysi bol dôraz na „my“, teraz na „ja“. Kladieme na toho druhého veľké očakávania. A my sami sa necítime byť viazaní niečo dať zo seba, hlavne ak to bolí.

Dnes v rozhovoroch zaznieva aj téma „spriaznenej“ duše. Väčšinou si pod tým ľudia predstavujú dve veci. Tou prvou je sex. Teda fyzická príťažlivosť a sexuálne iskrenie. Ak to opadne, ak sex už nie je skvelý, je to znakom toho, že vzťah nemá zmysel. Tou druhou je prijatie a snaha nemeniť toho druhého. Ale človek sa mení. Ani toto očakávanie nie je reálne. Život vo dvojici prináša aj potrebu sa zmeniť, či už pre toho druhého, alebo pre nás. Spriaznenosť je pre mnohých prejavom súladu, no ten príde až časom a nie je to samozrejmé, teda treba sa oň snažiť…

Kedysi muži vstupovali do manželstva s tým, že to bude pre nich veľká zmena. Na manželstvo sa pozeralo ako na miesto, kde sa ľudia zošľachťujú. U mužov bolo manželstvo miestom, kde sa učili vzťahom. Ak dnes mnohí muži odchádzajú, hovoria o slobode. Akoby manželstvo bolo len o potešení a sexuálnom uspokojení. A pritom v manželstve sa kedysi muž učil obetovať sa, korigovať svoje inštinkty, držať na uzde svoje vášne a slúžiť druhým. Kedysi hlavným znakom muža bolo sebaovládanie. Čo z toho dnes ešte zostalo?

Dnes chceme partnera, ktorý nás citovo a sexuálne naplní, ale inak vlastne od nás nič nebude chcieť. Ale to nie je vzťah. To je výmenný obchod. Dnes sa nepozeráme na vzťah dvoch ľudí, ako na vzťah dvoch slabých jedincov s chybami, ktorí sa však majú radi a chcú kráčať životom spolu, aby spolu vytvorili niečo síce krehké a občas aj zraňujúce, ale pekné, čo sa bude stále premieňať a časom sa zmení na nádherný kvet. Chceme pána / slečnu dokonalú a hneď! Ktorý naplní nás a od nás nič nebude chcieť. Ale nič také neexistuje.

Niektorí si slobodu, nezávislosť a sebarealizáciu cenia na toľko, že sú ochotní obetovať aj vzťah, alebo žiadny nevytvoriť. A uspokojenie hľadajú vo výmennom obchode. Veríme tomu, že keď tí dvaja sú spriaznené duše, tak to pôjde samé od seba. A v tom je ten problém. Skutočnosť je taká, že vždy si berieme niekoho nesprávneho a neexistuje ten „pravý“. A ak sa aj nájde niekto kto sa k nám aj celkom hodí, tak časom sa zmení. Nie sme tí istí, nie sme nemenní a aj v samotnom vzťahu sa budeme meniť a nie raz. A tak celý život budeme znova a znova čeliť výzve milovať a do istej miery znovu si zamilovať toho istého človeka.

Žiadny dvaja nie sú kompatibilní a aj keby boli, môžu sa zmeniť. Je to problém? Áno aj nie. Dá sa to prekonať. Dokonca nás to môže aj obohatiť. Ale budeme musieť do toho dať kus seba. Samé to nepôjde…

Kedysi sme očakávali, že v manželstve a v rodine zažijeme lásku, podporu a bezpečie. Pokiaľ však išlo o zmysel života, nádej do budúcna, morálny kompas a sebaurčenie – tak v týchto veciach sme sa obracali na Boha. Dnes nielenže nemáme vyriešenú otázku či Boh existuje, ale mnohé očakávania sme preniesli na partnera – akoby na tie otázky nám on mal dať odpoveď a naplniť to, čo pred tým bolo poriešené vo vzťahu s Bohom. A tak sme zboštili toho druhého. Niektorí toho druhého doslova adorujú. A pre mnohých sa romantická láska (istá podoba ideálov) stala náhradou za Boha.

Hoci krivka rozvodovosti stúpa a asi sa ešte nezastavila, naša túžba po vzťahu neklesá. Stále túžime po vzťahu a vstupujeme do vzťahov. Dokonca napriek všetkým strachom a obavám, túžime po stabilite a vzťahu na celý život. Problém tak nebude v inštitúcií manželstva. Ale v nás! Možno sme nemali dobrý príklad, možno nás zranili, možno sme nevedeli ako a určite mnohé okolnosti sa zmenili. Ale to čo vieme zmeniť a čo zvýši naše šance na dobrý a pekný vzťah, sme my sami.

Manželstvo je veľkým tajomstvom. V duchovnej rovine je pripodobňované láske Krista k človeku a človeka k Bohu. K človeku, keď sa obetoval a k Bohu, keď miloval. A preto, milujte toho druhého a obetujte sa pre neho. Hĺbka a krása manželstva je v tom, že nakoniec tí dvaja sa milujú navzájom a obetujú jeden pre druhého, takže nakoniec dosiahnú aj potešenie či naplnenie, ale inak. Je to láska, ktorá dáva, nepožaduje. A pre altruizmus, prináša väčšie potešenie. Dať sám seba z lásky. Stať sa darom. Láskou premieňať  toho druhého. A čerpať silu zo vzťahu s Bohom…

V knihe Genezis rezonujú slová: nie je dobré aby človek bol sám. Človek bol stvorený pre vzťah. Nakoniec aj v Bohu sú tri osoby. A sme stvorení na Boží obraz. Vzťah s Bohom nepochybne napĺňal rôzne Adamove potreby, ale nie všetky. Potreboval partnera na svojej – ľudskej úrovni.

O milostnom vzťahu sa hovorí, ako o vzťahu dvoch osôb, ktoré hľadia na seba. O priateľstve sa hovorí ako o vzťahu dvoch bytostí, ktoré hľadia spolu tým istým smerom. Mnohé priateľstvá sa zmenili v lásku. A každá láska by mala stáť na priateľstve.

Priateľstvo je hlbokou jednotou dvoch ľudí, ktorí sa neboja ukázať svoje rany a povedať si pravdu. Ako často sa v láske bojíme povedať pravdu a láska je všetkým možným, len nie priateľstvom. V židovstve bolo možné hovoriť o tom druhom, ako o „tovare“. Žena bola tovarom – mužovým majetkom. Práve vtedy v kresťanstve rezonujú slová o priateľstve – ten druhý je nám rovnocenný. Nie je našim majetkom, či milencom. Je priateľom. Rovný s rovným.

Apoštol Pavol nás vyzýva, aby sme sa pre toho druhého obetovali. A prečo to všetko? Aby sa premieňal a posväcoval. Manželstvo má tak oveľa hlbšie poslanie, než len naplniť potreby, či potešiť. Má byť miestom, kde sa jeden, druhý a obaja stávajú čoraz viac lepším a plnším človekom. Mnohé z hodnôt časom stratia platnosť, zostarneme, prestaneme pracovať, stratíme postavenie, možno už nebudeme môcť… Ale pretrvá láska – to že sme dokázali celý život sa premieňať, posväcovať toho druhého a dozrievať v láske a tým vydávať svedectvo o nej.

Bez ohľadu na to, či žijeme vo vzťahu, sami, alebo zasvätením spôsobom, cieľom života je premieňať sa a stať sa čoraz viac podobným Bohu. Stať sa „božím“. Je úžasné cez zamilovanosť nazrieť na potenciál toho druhého, tu a tam spoznať v ňom niečo krásne, podnecovať to a rozvíjať a pomáhať mu, aby dozrel v nádherný kvet.

Môžete si toho druhého vziať pre krásu, pre sex, či pre majetok. Ale to všetko sú prchavé veci. A ak náhodou pominú? Taký Adam nedostal spoločníčku na noc, ale partnerku na celý život. Ako často posudzujeme toho druhého podľa vonkajšej krásy, alebo podľa majetku. A pritom, sú aj dôležitejšie hodnoty. Dokáže byť našim priateľom? Ten druhý by mal byť naším priateľom. Je pre nás zaujímavý svojim životom, svojimi skutkami a hodnotami? Dokáže nás podporiť a byť nám oporou?

Manželstvo má silu premieňať náš život, preto je dôležité, na akých hodnotách je postavené. Mnohé z tých na ktoré sa dnes kladie dôraz, sú pominuteľné a ak aj sú, radosť z nich je prchavá, pretože nedokážu uspokojiť nášho ducha, ktorý nie je materiálny a oveľa viac si zakladá na veciach, ktoré pretrvajú.

Naša láska nepotrebuje žiadny papier… Je to tvrdenie postavené na emócií. Vášeň, príťažlivosť, či sexuálna pripútanosť… tie nijaký doklad neovplyvňuje… Akoby láska bola len pocitom… Milujem ťa bez papiera  v skutočnosti znamená – nemilujem ťa dosť na to, aby som si ťa vzal… Nemilujem ťa dosť na to, aby som spálil všetky mosty…

Mnohí si myslia, že vzťah stojí na romantickej láske a že nikdy nevydrží… A iní si myslia, že stojí na zamilovanosti. A mnohí tieto dve tvrdenia spájajú a tvrdia, že sú nezlučiteľné s manželstvom… Láska sa však nestavia proti citom. A láska bez vášne a túžby by bola v rozpore s Božím zámerom pre lásku a vzťah. Tak kde je problém? Uvidíme nižšie :)

Mnohým ľuďom sa zježia chlpy keď počujú slovo povinnosť. Skúsme sa pozrieť na cit. Mnohí sú ochotní milovať len vtedy, keď majú na to chuť – keď sú emocionálne, citovo v rovnováhe sami so sebou, ten druhý ich už dávno nenaštval, prípadne objavilo sa niečo (často v podobe daru) čo vyvolalo emóciu. Ale ak sa budete milovať len vtedy keď budete mať chuť, nebudete sa milovať často. A keď vy budete mať chuť, ten druhý (už) nemusí mať. A tak nakoniec už nemusí byť žiadny sex… Tak je to, keď nás ovládajú pocity…

Nie, že by neboli dôležité. Ale sú aj dôležitejšie veci. To slovo povinnosť vnímame ako strašiaka. Ale v podstate hovorí, že je dobré, keď sa dvaja milujú… a aby o tom nerozhodoval len cit… hovorí o povinnosti – teda je nevyhnutné aby sa milovali…

Biblia hovorí, že láska je oveľa viac skutok, než cit. Milovať, aj keď momentálne môžeme toho druhého mať plné zuby… Ono láska často práve vtedy, kedy tam niečo vzťah rozladilo, mení pocity. Skutok premieňa cit. Ale keď budeme čakať na pocit, nemusí prísť k skutku. Láska založená na pocitoch by bola veľmi nestabilná.

Západná spoločnosť na najvyšší stupeň manželstva postavila človeka a jeho naplnenie. Biblia však na to miesto nestavia jedinca, dokonca ani toho druhého, či celú rodinu, ale Boha. Tu niekde sa prepája cit a povinnosť, vášeň aj zodpovednosť. Je to sľub daný tomu druhému, ale ešte viac sľub daný Bohu a pred Bohom. Prijímame toho druhého ako dar a pred Bohom sľubujeme…

Manželstvo je jedným z prostriedkov na ceste k Bohu, podobne ako život single, či zasvätený život. Preto na vrchole paradoxne nie je manželstvo ako také. V minulosti sa na vzťah pozeralo ako na vzťah zmluvný. Dnes sa naň pozerá ako na vzťah konzumný. Kedysi sme vo vzťahu ostávali, pretože sme milovali. Dnes odchádzame, keď lásku necítime. Zrátané a podčiarknuté – kým čerpáme výhody a sme v pozitívnej bilancií, milujeme. Keď máme dávať, balíme sa a odchádzame… Manželstvo ako sľub, stojí na iných hodnotách ako manželstvo ako cit…

Ľudia prípadne spoločnosti spolu uzatvárajú rôzne (horizontálne) zmluvy. Dôležitejšie sú však (vertikálne zmluvy) – zmluvy medzi Bohom a človekom. A preto muž opustí otca a matku a priľnie k svojej manželke, aby sa stali jedným telom. Pri pátraní po pôvode slova priľnúť nakoniec prichádzame k slovu – zmluva. Takže manželstvo je zmluvou. Zmluvou medzi ľuďmi, ale aj medzi Bohom a človekom.

Práve preto zaznieva pri obrade niekoľko otázok, aby zarezonovalo, o ako závažný akt ide, že je to akt právny a obidve strany sú si vedomé jeho závažnosti. Keďže je to zároveň sľub Bohu, tak porušenie sľubu voči človeku je zároveň porušením sľubu voči Bohu…

Manželstvo je oveľa hlbší a intimnejší vzťah, než akýkoľvek právny či obchodný vzťah. Ale zároveň je trvalejší, bezpodmienejší a záväznejší, než vzťah postavený na pocite či príťažlivosti. V manželstva sa tak spája náklonnosť a povinnosť. Je zmluva a záväzok tým, čo vzťah zväzuje? Nie. Práve naopak. Vytvárajú priestor, aby sa vzťah rozvinul. Vytvárajú pocit bezpečia a istoty, kde môžeme byť sami sebou a kde láska sa môže uzdravovať a zároveň rásť.

Ak s niekým žijete bez papiera, zas a znova musíte dokazovať, že aj zajtra si zaslúžite byť vo vzťahu, pretože ak by sa zmenila bilancia… Milujem ťa aj bez papiera v skutočnosti znamená, že ťa nemilujem dosť na to, aby som riskoval že keď sa odhalíš, dozviem sa niečo, čo by ma mohlo zraniť a prečo by bolo náročné milovať… A mohol by som odísť…

Keď sa tí dvaja naozaj milujú a nevyužívajú toho druhého len kvôli sexu, zaisteniu, alebo vlastnému naplneniu, potom budú chcieť, aby to tak zostalo navždy. Každý z nás potrebuje počuť a veriť slovám o vernosti. Sú odpoveďou na naše najhlbšie túžby a obavy…

Manželský sľub nie je o láske, ktorú cítime tu a teraz (čo je pocit). Ale je o láske do budúcna. To že sa teraz milujeme, je očividné. Ale budeme sa milovať aj v budúcnosti? K tomu sa zaväzujeme. Ako už bolo spomenuté, 2/3 vzťahov ktoré končia rozvodom by mohli byť opäť pekné, ak by vydržali. Čo dáva silu v okamihu, kedy nič necítime, alebo cítime negatívne pocity? Sľub. To neznamená, že tí dvaja sa nemôžu rozísť… Niekedy je to jediné riešenie. Ale často sa tak deje príliš rýchlo a ľahko. Akoby o nič nešlo… Málo bojujeme a ľahko sa vzdávame…

Sľub dáva láske šancu, vytvára pocit bezpečia a istoty. Dáva silu sa nevzdať. A vytrvať. Sľub je spojený s našou identitou. My sa meníme, ale sľub pretrváva a pretrváva aj to, že sme ho dali my a ak ho dodržíme, sme verní sami sebe a pred sebou – naše slovo má váhu a konáme ako celistvá bytosť. V skutočnosti málo poznáme seba a ešte menej toho druhého a vôbec netušíme, ako sa budeme meniť. Ale je tu sľub, že v tom všetkom a napriek tomu všetkému ostaneme verní tomu, čo sme sľúbili.

Ked sa rozhodnete s niekým „zahnúť“, pravdepodobne to bude super. Zahýbate, pretože je tam vášeň a príťažlivosť. Je tam vzrušenie zo zakázaného ovocia, ale dobré nám robí aj to, že ten druhý nás „žerie“, doslova po nás túži. Ale to nie je láska. A mnohé manželstvá pochoval práve takéto (často) jednorazové zakopnutie.

Je to uhol pohľadu. Áno, keď sa rozhodnete pre jedného jediného, obmedzíte svoje možnosti, ale získate slobodu. Obmedzíte slobodu, ale zároveň získate slobodu, pretože už patríte niekomu a môžete byť slobodní. Pretože Vám dal sľub a bude Vám verný. Táto istota dáva slobodu.

Keď s niekým zahneme. Ten druhý nás nepozná a hovorí, že miluje. O čo väčšiu silu má, keď nás niekto pozná a zároveň miluje. Zamilovanosť a vášeň sú prchavé. Ľahko prídu a odídu. Keď niekoho stretneme, vzniknú ľahko. Ľahko vznikli aj pred rokmi a teraz? Zamilovať sa do toho druhého, znovu rozdúchať oheň, to všetko je možné. Po pravde, v manželstve sa celý život tento proces zamilovania a odmilovania, túžby a áno občas aj nenávisti bude neustále opakovať. Znovu milovať a áno aj milovať, to sa nestane samé od seba a bude to chcieť veľa obety, ale aj sebazapretia. Aké prchavé je oproti tomu niekoho len tak stretnúť, ale ako ľahko toto prchavé pominie oproti tomu – navždy.

Naše city sú nestále. Preto dostávame príkaz lásky. Príkaz, nie pocit. Milovať, aj keď to bolí. Pocit sa objaví a zas zmizne. Láska pretrváva. Nemusíme cítiť lásku, aby sme milovali. Ale môžeme milovať, hoci v danej chvíli necítime lásku. Milovať len na základe pocitov, by bolo egoistické. A ľahko by sa stalo obchodom… Ak sa vo vzťahu sústredite na city, skôr či neskôr, či už Vašou vinou, alebo vinou toho druhého… Láska sa stratí. Neláskavý prejav roztočí špirálu nelásky a keďže ani jeden nebude milovať bez pocitu, nebude tu nič čo by špirálu nelásky zastavilo, až nakoniec ostanú bez lásky.

Keď milujete, konáte skutky lásky a tie často nasledujú city. Ak začínate citmi, časom sa vytratia a s nimi aj láska. Milovať, občas aj cez bolesť, to je spôsob ako znovu udržiavať rovnováhu vo vzťahu. A akoby reštartovať lásku napriek chybám, ktoré sa objavili. Len tak je láska stabilná a paradoxne, čoraz viac zrelá a nežná, teda aj nezraňujúca. Zrejeme tak k láske, po ktorej túžime, ale často ju chceme mať hneď, hoci po prvotnej ochutnávke (zamilovanosť), je odmenou za vernosť…

Pocity prichádzajú a odchádzajú, ako príliv a odliv. Ale láska pretrváva. Ak to hráme na city, spolu s ich odlivom odpláva aj naša láska. Sľub pred ktorým tak utekáme, pripomína tento rozmer lásky – láska ktorá bojuje a vzťah nej vzťah premieňa.

.

Dnes sme si ukázali, že manželstvo ako také, jeho trvalosť ale aj bohatstvo stojí na vklade tých dvoch a ich zrelosti. Nabudúce si povieme, ako tohto „cudzinca“ po našom boku milovať…

Tomáš Hupka

Timothy Keller po štúdiu teológie pôsobil ako pastor vo Virginii. V súčastnosti vedie miestnu presbyteriansku cirkev v New Yorku. Je ženatý s Katy a spolu majú tri deti. Je autorom viacerých zaujímavých diel, jedno z nich napísal s Kathy – Zmysel manželstva a stalo sa podkladom tohto článku. Kathy Kellerova rovnako ako Timothy vyštudovala teológiu a viedla rôzne spoločenstva a spolu s ním napísala knihu.

Zdroj foto:

www. desiringgod.org

Teraz najčítanejšie

Tomáš Hupka

Vzťahom som sa začal venovať pred 10 rokmi, cez blogy na stránke .týždňa.

Potom nasledovalo obdobie, kedy som pripravoval stretnutia pre ľudí, ktorí sa chceli pripraviť na vzťah. Sám som spolu s pani manželkou absolvoval kurz Manželské večery, ktorý vytvorili Nicky a Sila Lee.

O vzťahoch som znovu začal písať cez blogy na stránke denníka N. Pridal som aj témy z oblasti životného štýlu, keďže je dôležité ako človek žije a to sa prenáša aj do jeho vzťahu.

Venujem sa témam, ktoré ma zaujímajú, ale aj témam ktorými žijú iní ľudia...

Aktuálne "zastrešujem" projekt www.knihypredusu.sk - eshop so starostlivo vybranými knižnými titulmi...

Prajem Vám príjemné čítanie! Tom