Denník N

pozemkové úpravy: 60 rokov bez možnosti prístupu k pozemkom

Pri hodnotení algoritmov sa používa termín worst case, čo je prípad, kedy algoritmus spracováva také údaje, ktoré sú z jeho pohľadu najhoršie. Takýto prípad existuje aj v prípade vlastníctva pozemkov na Slovensku: náhradný pozemok podľa §15.

Predstavte si, že ste vlastník pozemkov, na ktorých hospodárilo pred rokom 1991 poľnohospodárske družstvo a hospodári až doteraz. Na vašom pozemku boli pred rokom 1989 vymerané záhumienky. S tým problém nebol, lebo ste na svojich pozemkoch nehospodárili. Ale v roku 1992 ste sa rozhodli, že s nimi chcete niečo robiť. Ale..

Začiatok, 1991.

Problém nastal po roku 1991, kedy sa na základe §15 zákona o pozemkových úpravách, teda zjednodušenými a zrýchlenými postupmi sa v záujme plynulého prechodu na hospodárenie v novom usporiadaní pozemkový úrad na žiadosť účastníka schválil umiestnenie náhradných pozemkov. Spravidla aj tam, kde boli vymerané záhumienky, ktoré sa po novom už volajú náhradné pozemky. Rozhodnutie o vzniku náhradných pozemkov nepodliehalo žiadnemu schváleniu zo strany vlastníka, spracovanie bolo organizované štátnou mocou a teda rozhodnutím správneho orgánu. A hlavne, bolo dočasné. Do zápisu projektu pozemkových úprav.

V zásade boli náhradné pozemky podľa §15 takmer nedotknuteľné a keď sa §15 v zákone č.330/1991 zrušil, síce bez náhrady, užívací stav náhradných pozemkov zostal zachovaný. Bol a je problém užívanie zrušiť aj v prípade, že užívateľ náhradných pozemkov si neplní svoje povinnosti, napr. na pozemkoch nehospodári. Čo sa nezmenilo je to, že vzťah k náhradným pozemkom sa ruší zápisom projektu pozemkových úprav.

Súčasnosť, 2020.

Vzťah užívateľov k náhradným pozemkom sa za dobu užívania zmenil pocitovo na „takmer vlastnícky vzťah“. Doba užívania týchto pozemkov presiahla jednu generáciu a zmena zákona č.504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskej pôdy, ktorá zaviedla povinnosť dostať akýkoľvek vzťah k poľnohospodárskej pôde na rovnaký základ sa stretla s odporom a do zákona o nájme pôdy pribudli §12b a §12c, ktoré riešili „pokračovanie“ užívacieho vzťahu k náhradným pozemkom pre pôvodných užívateľov alebo ich právnych nasledovníkov, opäť na základe rozhodnutia okresného úradu, bez možnosti odvolania sa vlastníkov týchto pozemkov. Tento spôsob riešenia mal a má vyriešiť aj otázku toho, či daný užívateľ má k dispozícii dostatok výmery v danom katastri na krytie výmery náhradného pozemku. O toto riešenie sa zasadili hlavne malí farmári, pre ktorých bolo a je užívanie pozemkov podľa §15 kľúčové. Na druhej strane paniku vyvolali aj politické strany, ktoré to prezentovali ako podvod na vlastníkoch a užívateľoch týchto pozemkov.

V mnohých prípadoch užívatelia náhradných pozemkov nedodržali podmienky užívania a na pozemkoch vysadili stromy (trvalé porasty) a čo je podstatné, k pozemkom sa správali ako ich vlastníci. V tomto im súčasný stav zákona č.330/1991 Z.z. nepomáha, lebo po ukončení užívania náhradných pozemkov stratia aj nárok na trvalé porasty. Ak by mali za trvalé porasty dostať náhradu, tak sa tento problém musí riešiť inou cestou.

Budúcnosť, 2050.

Podľa schválenej koncepcie usporiadania vlastníctva, sa budú pozemkové úpravy vykonávať najbližších 30 rokov, zhruba 100 katastrálnych území ročne. Katastrálne územia sa budú vyberať podľa stupňa naliehavosti potreby vykonania pozemkových úprav. Zákon č.330/1991 Z.z. stále definuje termín ukončenia užívania náhradných pozemkov podľa §12a, §12b a §12c zo zákona č.504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskej pôdy. A ak sa dané katastrálne územie bude nachádzať v posledných asi štyroch stovkách projektov pozemkových úprav, tak od roku 1991 uplynie skoro 60 rokov. A nepomôže ani to, že pozemok predáte. Proste máte smolu.

Súčasnosť, novela zákona č.330/1991 Z.z.

Vyššie uvedený príklad je naozaj ten najhorší scenár. Ukazuje, že aj dobré možnosti, sú vyvážené zlými možnosťami. Výhody jedných sú vyvážené nevýhodami druhých. Na druhej strane, ak takýto stav nastane, treba ho vedieť riešiť. V novele zákona č.330/1991 Z.z. o pozemkových úpravách sú definované dva nové termíny, „trvalý porast, ktorý bol na pôvodnom pozemku oprávnene“ a „trvalý porast na cudzom pozemku“. Dôvodom je práve to, aby sa zachovala primeranosť a možnosti vysporiadania takýchto trvalých porastov pre užívateľov náhradných pozemkov a vlastníkov pôvodných pozemkov.

Myslím, že argumenty o tom, že novela je protiústavná hovoria skôr o autorovi tohto tvrdenia to, že proces pozemkových úprav poriadne nepozná. Stačí si prečítať navrhované znenie zákona. Pre príklad §11 sa dopĺňa odsekmi 29 a 30, ktoré znejú:

(29) Pri vyrovnaní vlastníka trvalého porastu na cudzom pozemku, zapísaného v registri porastov, je možné umiestniť jeho nový pozemok so súhlasom vlastníka pôvodného pozemku pod trvalý porast v jeho vlastníctve. Z trvalého porastu na cudzom pozemku sa stane vlastný trvalý porast.

(30) Ak sa na pôvodnom pozemku nachádza trvalý porast na cudzom pozemku, zapísaný v registri porastov, a vlastník pozemku sa s vlastníkom trvalého porastu na cudzom pozemku nedohodnú inak, vytvorí sa nový pozemok podľa plochy v registri porastov, na ktorom sa zlúčia spoluvlastnícke podiely aj ďalších takýchto vlastníkov pozemkov a určí sa ich spoluvlastnícky podiel. Vlastník trvalého porastu na cudzom pozemku má predkupné právo k novému pozemku podľa prvej vety.

Ak sa bude užívateľ náhradných pozemkov správať racionálne, tak si dokáže zabezpečiť v maximálnej miere to, aby sa z náhradných pozemkov stali jeho vlastné pozemky. Minimálne v tom, aby sa trvalé porasty na jeho náhradných pozemkov dostali do registra porastov a ten sa vytvára v priebehu spracovania projektu. Pre týchto vlastníkov dôvod, aby v projekte boli aktívny. A d§vod, prečo robiť pozemkové úpravy.

Teraz najčítanejšie