Denník N

Koľko káuz ste ochotní prehliadnuť?

Keby som bola spokojná so súčasnou politickou reprezentáciou, tak by som do politiky nešla.

Bolo to krátko po posledných parlamentných voľbách. Rozčarovaná z výsledku a z dlhodobého vývoja v slovenskej politike som sa sťažovala môjmu švagrovi. Frflala som na to, kto bol zvolený, ako veľa politikov má také či onaké kauzy (a to sme ešte nevedeli o Threeme), čo robia a čo nerobia, ako niet koho voliť… A on ma trpezlivo počúval a nakoniec mi povedal “Tak s tým niečo urob.” 
Prekvapil ma tým, a samozrejme, moja prvá reakcia bola v zmysle “Čože už len ja môžem urobiť, čo ja môžem zmeniť, veď som len jeden človek.”

Tá myšlienka mi však utkvela v hlave a vynorila sa o pár mesiacov neskôr, keď som si prečítala článok, že skupinka ľudí plánuje založiť nové politické hnutie – Progresívne Slovensko. Keďže medzi vymenovanými ľuďmi bolo niekoľko mien, ktoré som poznala a týchto ľudí som si vážila, začala som si hľadať viac informácií. A čím viac som čítala, tým viac som bola presvedčená, že toto je pre mňa to správne hnutie, kde môžem pomôcť presadzovať zelené myšlienky. Zistila som totiž, že byť aktivistkou na niektoré zmeny nestačí. Že práve tuto chcem a môžem pomôcť a namiesto neustáleho sťažovania sa s tým niečo urobiť.

Začala som sa teda v tomto novovznikajúcom hnutí angažovať, zbierala som v uliciach podpisy na založenie strany, bola som na odovzdaní vyzbieraných podpisov na ministerstve, chodila som vyjadriť podporu na diskusie, na predstavenia našej Vízie a zúčastnila som sa aj na chate dobrovoľníkov, kde som spoznala ďalších našich dobrovoľníkov z celého Slovenska. A tak som sa stala aj zakladajúcou členkou, a na Zakladajúcom sneme som bola zvolená za predsedníčku Dozornej rady nášho nového hnutia. Odvtedy som si s PSkom prešla komunálnymi voľbami, prezidentskými voľbami, eurovoľbami a teraz nás čakajú veľmi dôležité parlamentné voľby. Dúfam, že ich výsledok bude lepší než výsledok tých minulých.

Zameranie kampane na environmentálne problémy bola pre mňa jasná voľba.

Už minimálne 25 rokov som čítavala v médiách, že vedci bijú na poplach kvôli znečisťovaniu životného prostredia. Fakt, že situácia sa odvtedy nielen že nezlepšila, ale dospela do takého štádia, že sa mladá generácia bojí o vlastnú budúcnosť a po celom svete štrajkuje v uliciach, znamená, že politici zlyhali. Zlyhali, lebo ochrana životného prostredia pre nich nebola prioritou.
A toto chcem zmeniť. Musíme vyhlásiť stav klimatickej núdze, aby bolo jasné, že klimatická kríza nie je niečo o existencii čoho sa polemizuje, ale je to fakt, ktorý treba riešiť a to hneď a s dostatočnou urgenciou.

Deje sa to všade. Znečistená voda v našich riekach a jazerách, necitlivý výrub stromov v našich lesoch, krajina plná odpadkov, znečistený vzduch, ktorý dýchame a pôda plná toxínov z prehnaného používania pesticídov. Pridlho nebola ochrana životného prostredia prioritou. Teraz máme poslednú šancu to zachrániť.


Sme prvá generácia, ktorá vidí a cíti následky klimatickej zmeny, a zároveň aj posledná generácia, ktorá s tým ešte môže niečo urobiť.

Teraz najčítanejšie