Denník N

Peter Wohlleben – Tajný život stromov

Kniha, ktorá zmenila môj pohľad na stromy, lesy a prírodu.

Knihu Tajný život stromov som prvý krát zaregistroval v jednom „best non-fiction books“ zozname. Vtedy ma zaujalo jej meno, ale predpokladal som, že ide o nejakú ezoteriku a objímanie stromov. Neskôr som čítal text O živote stromov, ktoré si v lese navzájom pomáhajú a komunikujú vďaka hubám pod zemou. Okrem iného sa tam píše, že stromy nie sú len individuálne organizmy, ale tvoria organizačnú štruktúru celého lesa, sú prepojené pod zemou a spolupracujú. Vtedy som si spomenul na Tajný život stromov. Zistil som, že kniha sa nachádza aj v mojej obľúbenej knižnici. Tam som zistil, že Peter Wohlleben je lesník a pôsobí v Nemecku. Okrem knihy Tajný život stromov napísal aj ďalšie podobné zamerané knihy: Sprievodca lesomDuševný život zvierat. V tomto článku uvádzam pre mňa najzaujímavejšie informácie, ktoré som sa dočítal v knihe.

Spoločenstvo

Strom je podľa jednej poučky drevina s kmeňom, z ktorého vyrastajú konáre. Auto v knihe ukazuje, že stromy sú živé organizmy, ktoré žijú v spoločenstvách a dokážu medzi sebou komunikovať. Aký je rozdiel medzi stromami v pralese, v bežnom stredoeurópskom lese a v meste? V pralesoch stromy tvoria spoločenstvo a navzájom sa podporujú v raste. Ak má niektorý strom nedostatok živín, ostatné stromy v blízkosti, mu môžu pomôcť prekonať ťažké obdobie. Ak strom napadnú škodcovia, dokáže do listov vypúšťať obranné látky, ktoré škodcov môžu odplašiť. Okrem toho vie napadnutý strom ostatným stromov v blízkosti pomocou vylučovania látok do vzduchu signalizovať, že sú v nebezpečenstve. Táto komunikácia neprebieha iba cez vzduch, ale aj cez koreňový systém. Ako to funguje? Veľmi dôležitú úlohu v tomto celom majú huby a podhubie. Stromy sú prepojené buď na priamo cez korene alebo pomocou húb. Jedna čajová lyžička pôdy môže obsahovať až niekoľko kilometrov vlákien podhubia. Podhubie sa môže rozšíriť až na plochu viacero kilometrov štvorcových. Pomocou podhubia je teda koreňový systém stromov prepojený a stromy tvoria tzv. „wood-wide-web“.

Dĺžka života

Významným rozdielom medzi stromami v pralese a v umelo udržiavanom lese je rýchlosť ich rastu. Stromy v našich lesoch sa dožívajú 60 až 120 rokov. Potom sú vyrúbané. Predpokladá sa, že čím je strom starší tým rastie pomalšie. Ale vedecká štúdia, kde sa skúmalo 700 000 stromov na viacerých kontinentoch, ukázala, že čím je strom starší, tým rýchlejšie rastie. Ak chceme využívať stromy na boj s klimatickou krízou, mali by sme ich nechať zostarnúť. Mladé stromy v pralesoch rastú veľmi pomaly. V rýchlejšom raste im bránia tiene starších a väčších stromov. V pralese rastú mladé stromy tak pomaly, že počas prvých 80 rokov môžu narásť do výšky iba 1 až 2 metre Výhodou pomalého rastu v mladosti je tvorba veľmi odolného dreva v ich kmeni. Ak strom vyrastie veľmi rýchlo, jeho drevo nemusí byť dostatočne odolné a počas silných búrok je vyššia pravdepodobnosť, že strom sa môže zlomiť. Pri tomto som si spomenul na kalamitu vo Vysokých Tatrách. Okrem odolnejšieho dreva je pomalý rast spojený aj so zvýšenou odolnosťou voči hubám. Pomalý rast je teda predpokladom pre dosiahnutie vysokého veku. Preto stromy v pralesoch vydržia dlhšie – rastú pomaly a v dospelosti vydržia viac.

Stromy v mestách

Stromy v lesoch žijú v spoločenstvách a navzájom sa podporujú. Platí to aj pre stromy v meste? V skratke: nie. Stromy v meste majú oproti stromov v lesoch viacero nevýhod. Koreňový systém stromov v meste má obmedzené priestorové možnosti oproti stromov v lesoch. Korene stromov v lesoch sa rozkladajú pekne symetricky do strán a pod stromom smerujú do hĺbky. V meste sú betónové chodníky, kanalizácie, potrubia, podzemné parkoviská, garáže. Kvôli tomu môžu mať stromy v meste menší a slabší koreňový systém ako by mohli potrebovať. Pôda v meste je stvrdnutá a horšie drží vlhkosť. V meste je kvôli asfaltu a betónu vyššia teplota ako v lese. Ďalším problémom stromov v mestách je, že sú pestované v škôlkach pre stromy. Aby sa dal strom ľahko presadiť, musia sa jeho korene a koruna zastrihávať a udržiavať čo najmenšie – aby sa s priesadou mohlo ľahšie manipulovať. Keďže pre strom sú jeho korene nevyhnutné na získavanie živín, zastrihávanie koreňov a nemožnosť ich ďalšieho rozširovania kvôli prekážkam v zemi máva často negatívne následky na zdravie a životnosť stromu.

Stromy a voda

Rovnako ako ľudia, aj stromy k životu nevyhnutne potrebujú vodu. Stromy zle znášajú smäd. Dospelý buk denne zavlaží svoje listy a konáre až 500 litrami vody. Počas búrky môže buk nasať vyše 1000 litrov vody, ktorú odvedie do koreňov, kde si ju uloží do okolitej pôdy. Takto listnaté stromy zadržiavajú vodu v lesoch. Smreky a jedle to ale nedokážu, pretože veľká časť vody sa u nich počas dažďa zachytáva na ihličí a po daždi sa vyparí. Ihličnaté stromy pochádzajú zo studeného pásma, kde je menší problém s nedostatkom zrážok. Väčšina ihličnatých lesov v strednej Európe, ktorá bola umelo vysadená, trpí smädom. Autor v knihe na viacerých miestach kritizuje plantáže smrekov alebo borovíc, ktoré môžu tvoriť až polovicu našich “lesov”. Ide podľa neho o monokultúry, ktoré sa vysádzajú kvôli drevu a s prírodou nemajú nič spoločné.

Na 1 m² lesa pripadá až 27 m² lístia a ihličia. Počas zrážok sa v nich zachytí a okamžite odparí do ovzdušia časť zrážok. Na 1km² to môže byť až 2500m³ vody. Z tejto vodnej pary vznikajú zrážky. Ak by si lesy neplnili túto úlohu, mali by sme možno v strednej Európe púšt.

Oxid uhličitý

Okrem úlohy zadržiavať vodu v lesoch a tvorbu zrážok, plnia lesy aj úlohu vysávača oxidu uhličitého. Oxid uhličitý filtrujú zo vzduchu a ukladajú si ho do tela. Po uhynutí stromu sa časť oxidu uhličitého uvoľní späť do vzduchu, ale väčšina natrvalo zostava v ekosystéme. Rozdrobený kmeň sa pomocou živočíchov rozkladá a prepadáva sa do zeme. V ďalekej budúcnosti z toho môže vzniknúť uhlie. Súčasne uhlie vzniklo pre 300 miliónmi rokov. Dnes nové uhlie takmer nepribúda, lebo drevo rúbeme a využívame inak.

Cestovanie stromov

Veľmi zaujímavá bola pre mňa kapitola o „cestovaní“ stromov. Keďže semená stromov sú na malé vzdialenosti prenášané vetrom alebo rozličnými zvieratami, dokážu stromy prostredníctvom svojho potomstva cestovať. Rôzne stromy putujú rôzne rýchlo. Priemerná rýchlosť môže byť napr 400 metrov za rok. Stromy cestujú tak, ako sa mení okolitá klíma. Veľké zmeny nastávajú hlavne počas doby ľadovej. Pred 3 miliónmi rokov rástol u nás okrem buka lesného aj buk veľkolistý, ktorý ale nezvládol kvôli dobe ľadovej sťahovanie na juh. Zabrzdili ho Alpy. Buk lesný a iné druhy stromov toto sťahovanie zvládli. Výsledkom je, že buk veľkolistý v Európe vtedy vyhynul a prirodzene rastie už iba v severnej Amerike.

Autor v knihe ďalej popisuje aké rôzne druhy živočíchov žijú v lesoch a prečo väčšina ľudí pozná iba pár druhov veľkých zvierat. Hovorí, že polovica biomasy lesa sa skrýva pod povrchom a väčšinu živočíchov, ktoré tam žijú, nevidíme voľným okom. V knihe som sa dozvedel som aj to, ako si zvieratá vytvárajú hniezda v útrobách stromov a ako im v tom pomáhajú huby.

Veľkú časť informácií, ktoré som sa z knihy dozvedel, som doteraz nepoznal. Boli pre mňa natoľko zaujímavé, že som sa s nimi potreboval podeliť so svojim okolím. Mojim najoddanejším poslucháčom bol môj trojročný syn. Zaujímalo ho to natoľko, že každý večer počas nasledujúcich pár týždňov, keď som ho uspával, mi hovoril: „Tati, porozprávaj mi ešte o tých stromčekoch“. Už len kvôli tomuto sa knihu oplatilo čítať.

Teraz najčítanejšie