Mýtus volebného lídra.

Poslednú dobu nám začína gradovať predvolebná kampaň do NRSR a ja sa zamýšľam nad tým, prečo sa tak upäto zameriavame na to akého lídra má ktorá strana. Niekedy sa pýtam sám seba, že či si znova nevolíme prezidenta respektíve prezidentku?  Áno, rozumiem tomu, že niektoré strany sú založené čisto na svojom lídrovi a verím tomu, že keby nemali svojho lídra, tak by nemali absolútne žiadnu šancu dostať sa do parlamentu.

Ale vráťme sa späť 30 rokov dozadu. Presne pred 30timi rokmi sa začala Nežná revolúcia a už vtedy sa celé Československo zamilovalo do takých rečníkov, ako bol Havel, Kňažko, Dubček alebo Mikloško. Už vtedy akoby nám stačilo poznať tých lídrov revolúcie, ktorí nás vyvedú z tej ťažkej a dlhej totality. Ani sme si nevšimli, ako sa popri týchto lídroch zviezli aj niektorí „noví“ politici, ktorí nás svojím „líderstvom“ priviedli takmer až na okraj spoločnosti a takmer mimo EÚ a NATO.

Nasledovala „nová“ generácia politikov a nové spôsoby ako viesť túto krajinu. Najpr charizmatický Mečiar – mimochodom, pamätáte sa niekto na prvých 10 mien jeho TOP kandidátky?  Hm, asi ste museli chvíľku aj rozmýšľať, že? Teda, ak ste si vôbec spomenuli na tých 10 mien. Potom sa zjavil obľúbený cyklista Miki, ktorý mal aspoň celý ten čas pri sebe verného Ivana Mikloša. No a potom prišiel mladý komunista Róbert Fico. Ten tak ohúril davy, že aj Mečiar sa musel popri ňom červenať. Až tak, že pohltil komplet celú ľavicovú scénu a dokonca prebral aj časť voličov SNS.

A máme tu zase ďalšie parlamentné voľby za rohom. A opäť sme zabudli, že si volíme poslancov do Národnej rady a nie prezidenta/prezidentku. A tak sa skúsme pozrieť hlbšie do strán, ktoré sa uchádzajú o vašu priazeň. Máme tu najsilnejšiu stranu SMER s jej „lídrom“ Pellegrinim, za ktorým stojí zase Fico a ich Zodpovedná zmena. Potom ĽSNS a Kotleba, ktorého keby strana nemala, neviem či by to dokázal ukecať Mazurek. Ale možno sa mýlim a poslanec Krupa by možno konečne aj prehovoril. Potom  bývalý prezident, ktorý sa aspoň trošku snaží ukázať TOP 10 svojej kandidátky, ale napriek tomu si nemyslím, že bez mena Kiska by jeho strana mala toľko percent. No a nasledujú čistokrvní lídri ako Matovič, Sulík, Kollár. Tam niet čo dodať, čistý mýtus volebného lídra, lebo bez nich by to bolo získať 5% vo voľbách tiež asi ťažké.  Ďalej Danko, jediný líder, ktorý je asi skôr príťažou svojej strany. Ale opäť sa možno mýlim a nebyť jeho prejavov, zrejme by sme ani nevedeli kto je Hrnko, Zelník alebo Paška. Mimochodom, títo traja SNSkári sú v politike takmer od revolúcie. Stáli za Slotom tak ako teraz poslušne stoja za Dankom.

Nuž a na záver tu máme koalíciu PS/Spolu. Táto koalícia sa so spomínaným mýtom volebného lídra musí vysporiadať asi najťažšie. Po tom, ako táto koalícia vytiahla z rukáva svoj najväčší tromf – už teraz pani prezidentku Zuzanu Čaputovú, je na tento post veľmi ťažké nájsť zodpovednú náhradu. Povedzme si otvorene: V koľkých komentároch a článkoch sa rieši, že či je Mišo Truban dobrý líder? Koľkokrát ste sa pýtali, či by Miro Beblavý nebol lepší? Nuž nezávidím veru Trubanovi ani minútu na poste volebného lídra. A myslím si, že aj Beblavý je rád, že tento horúci zemiak drží v rukách niekto iný než on. Ďalšie skvelé mená im odišli do europarlamentu v podobe Šimečku, Hojsíka, Bilčíka a Wiezika. Napriek tomu strana bojuje s týmto mýtom celkom úspešne. V tejto koalícii je (minimálne v TOP 20) toľko šikovných ľudí, že ktokoľvek z nich by bol skvelý volebný líder a možno aj prezident alebo prezidentka.

Môj osobný názor je, že čím výraznejší je líder politickej strany, tým je väčšie riziko, že samotná strana za ním bude prázdna. Práve preto sa zaujímajte o to akí ľudia sú v tej politickej strane, ktorú ste sa rozhodli voliť v nasledujúcich voľbách. Volíme si totiž 150 poslancov Národnej rady a nie jedného mystifikovaného lídra, ktorý tu všetko zmení sám.

A preto Vás vyzývam: Choďte voliť a vyvoľte si vašich poslancov. Zakrúžkujte na kandidátke vyvolenej strany svojich štyroch lídrov. Nevoľte prezidenta, lebo prezidentku už máme parádnu.