Denník N

Len tabletky a mreže na oknách našu dušu nevyliečia

Máme dve zdravia – fyzické a duševné. Aj napriek čoraz častejšiemu výskytu toxického stresu, vyhoreniu, depresií a iných duševných problémov na to však často zabúdame. Ešte horšie je, že na to zabúda aj vláda. Reformy zostávajú na papieri a súbežne s fyzickým zdravím nám chradne aj to duševné.

Môj známy pracoval roky ako vodič kamiónu. Vedel som, že si rád vypije – niekedy viac, inokedy menej. Podľa jeho slov sa potreboval odreagovať od náročnej práce. Pred pár rokmi sa situácia vyhrotila až tak, že bol opitý od rána do noci asi týždeň. Nedal si povedať, najbližšia rodina už bola zúfalá. V jeden deň si dokonca sadol za volant auta. Zastavila ho však policajná hliadka a, samozrejme, nafúkal. Zobrali mu vodičský preukaz, čím prakticky prišiel o prácu. Upadol do depresií, nevychádzal z domu, celé dni preležal. V jeden deň vyšiel na strechu domu, tvrdil, že ide natrieť strechu. Najbližší ho našli ležať na zemi. Vraj sa mu len šmyklo a spadol. Dodnes nevieme, či to bola nehoda alebo úmysel.

Nasledovala hospitalizácia na psychiatrii. Diagnóza znela – bipolárna afektívna porucha. Ani on, ani rodina nevedeli, čo to presne znamená. Lekári stručne vysvetlili, že nárazové pitie bolo prejavom manickej fázy, ktorú vystriedala depresívna epizóda. Nadopovali ho liekmi a na oddelení strávil mesiac. Ak by ste čakali, že po tomto celom nasledovala terapeutická liečba a zisťovanie príčin, prečo choroba prepukla, mýlite sa.

Kým pacientova rodina si doštudovala aspoň základy na internete, on o svojej chorobe dodnes vie len minimum. Raz za mesiac ide za svojím psychiatrom, ktorý mu predpíše novú dávku liekov. Ich množstvo závisí od epizódy. Keď moc vyskakuje a opäť popíja, psychiater dávku zvýši. Keď je v kľude alebo leží, dávka ide dolu. Ako sa má, doktor veľmi neskúma. Nemá na to čas – na jedného pacienta má totiž vyhradených maximálne päť až sedem minút.

Duševné zdravie potrebuje väčšiu pozornosť

Každý ôsmy obyvateľ Slovenska trpí jednou alebo viacerými duševnými poruchami. Počet detí mladších ako 14 rokov, ktoré sa v roku 2018 pokúsili o samovraždu, sa za šesť rokov späťnásobil. Psychické problémy sú vážnym ohrozením zdravia a dokázateľne zvyšujú riziko infarktov, mozgových príhod, zažívacích či iných problémov. Napriek tomu ich však ľudia častokrát odmietajú riešiť – podľa svetových, ale aj domácich dát väčšina ľudí trpiacich psychickými problémami nevyhľadá potrebnú pomoc a ignoruje prvotné príznaky problémov.

Rôzne psychické problémy nám okrem toho aj znižujú produktivitu. Konkrétne na Slovensku je to v odhade 2,6% HDP, čo predstavuje približne uniknuté dve miliardy eur. Duševné choroby sú treťou najčastejšou príčinou priznávania invalidného dôchodku. Napriek tomu na ministerstve zdravotníctva nesvietia výstražné signály a starostlivosť o naše duševné zdravie sa zasekla ešte v časoch Sovietskeho zväzu.

O problémoch štandardnej psychiatrie a psychológie na Slovensku, ktoré si vyžadujú našu pozornosť, by si sme mohli hovoriť dlho. Málo ambulancií, resp. nedostatok odborníkov v nich; ľudia s akútnymi problémami, ktorí musia čakať mesiace na termín; odborníci, ktorí majú zväčša len niekoľko minút na pacienta a kvôli nedostatku času a kapacít je pre nich často jednoduchšie pacientovi predpísať lieky. A ak už sa deje niečo vážne, chorého človeka zavrieme do psychiatrického ústavu s mrežami na oknách. Takýto sovietsky model starostlivosti o duševné zdravie na slovenský spôsob nefunguje.

Inšpirujme sa západom

Poskytovanie starostlivosti o duševné zdravie môžeme vnímať cez tri úrovne, a to ústavnú, ambulantnú a komunitnú starostlivosť, ku ktorej môžeme zaradiť aj prevenciu. Kým uprednostňovanie ústavnej starostlivosti je znakom niekdajšieho „sovietskeho“ modelu v prístupe k duševnému zdraviu, budovanie komunitnej podpory skôr prislúcha západným modelom. U nás je trend, žiaľ, opačný.

Oveľa viac výdavkov vynaložíme na liečbu duševne chorých, než na samotnú starostlivosť o duševné zdravie, a teda prevenciu. Na Slovensku prakticky komunitná starostlivosť neexistuje a ambulantná nie je tiež v ideálnom stave. Koleso vymýšľať ale nemusíme, stačí sa pozrieť na susedov. Česi mali takmer identické problémy ako my a zmena sa im podarila.

Jedna z najúspešnejších reforiem starostlivosti o duševné zdravie začala v talianskom meste Terst v osemdesiatych rokoch. Dnes celosvetovo známi psychiatri sa rozhodli ako v jednom z prvých miest vôbec uzavrieť lokálnu psychiatrickú nemocnicu a nahradiť ju novými komunitnými centrami duševného zdravia otvorenými 24 hodín denne.

V Terste sa dokonca ukázalo, že cena starostlivosti o duševné zdravie občanov po zrušení veľkého psychiatrického ústavu klesla. Nehovoriac o tom, ako veľmi klesli počty dlhodobých hospitalizácii, ktoré sú pre duševne chorých v mnohých prípadoch najtraumatizujúcejšie.

V úspešnom zavádzaní komunitnej starostlivosti následne vynikli aj ďalšie krajiny či mestá ako napr. Anglicko (Birmingham, ktorého model starostlivosti o duševné zdravie sa stal vzorom pre celú krajinu), Írsko, Španielsko, Rakúsko, ale aj Česká republika. Pri všetkých sa spoločným menovateľom stala komunitná starostlivosť, deinštitucionalizácia a rastúci dôraz na práva jednotlivca. Krízové centrá, poradne, hosťovské rodiny, intenzívnejšie zapájanie rodinných príslušníkov a blízkych do starostlivosti sú len niektoré z mnohých prípadov, ktoré by sme mali nasledovať.

Osobný prístup na prvom mieste

Aj pri duševnom zdraví platí, že každý človek potrebuje osobitný prístup. Hneď prvým príkladom sú mladí ľudia a deti, ktoré sa stávajú čoraz rizikovejšou skupinou. Narastá nám počet detí trpiacich ADHD, to jest poruchou osobnosti spojenou s hyperaktivitou. Podľa odhadov odborníkov pripadá na jednu triedu v školách aspoň jeden žiak s diagnózou či prejavmi ADHD, ktorý môže narušovať priebeh vyučovania, zapríčiňovať konflikty, prípadne sa až podieľať na šikane.

V takýchto prípadoch by vedeli na školách pomôcť psychológovia a kvalifikovaní asistenti, ktorých je však u nás nedostatok. Navyše rizikovosť skupiny mladistvých spočíva aj v ich náchylnosti k páchaniu samovrážd. Zatiaľ čo v roku 2012 sa pokúsilo o samovraždu 8 detí do 14 rokov, v roku 2018 si siahlo na život už 38 detí. A to sú len oficiálne štatistiky. Organizácie poskytujúce linky dôvery hovoria o stovkách detí, ktoré ich kontaktujú, lebo nad samovraždou uvažujú.

Práve mladí ľudia a deti potrebujú špeciálny prístup pri starostlivosti o ich duševné zdravie, na čo, žiaľ, náš súčasný systém nie je dostatočne pripravený. Potom sa stáva, že štát musia suplovať nadšenci z občianskych združení, ktorí to robia často zadarmo a nikto nevie, či sa finančne udržia nad vodou aj ďalší rok. Mladí ľudia chcú vo väčšine prípadov komunikovať anonymne cez internet a ku klasickému psychológovi nezájdu. V tom horšom prípade mladý človek za odborníkom vôbec ani nechce ísť, a preto by mal odborník prísť za ním. O to viac je dôležité sledovať najnovšie internetové trendy a sociálne média, kde sa práve mladí vyskytujú najviac. Monitoring, poradenstvo, krízové centrá, prevencia. To všetko by malo byť zodpovednosťou štátu, ktorej sa nemôže zbavovať.

Okrem mládeže patria medzi ďalšie mimoriadne rizikové skupiny z hľadiska duševného zdravia aj seniori, ktorí sú často vystavení samote a prechádzajú zásadnými zmenami v oblasti profesionálneho i súkromného života. Podobne ohrození sú aj ťažko zdravotne postihnutí s duševnými poruchami, ktorí potrebujú sociálnu starostlivosť, ale aj šancu zamestnať sa, vzdelávať sa, bývať a začleniť sa do života. Takýto ľudia spolu so svojimi rodinami a blízkymi zväčša nemajú prístup k potrebným informáciám a službám. Bývajú často stratení a nevedia ako sa majú o duševne chorého blízkeho postarať. Práve rodina pritom zohráva dôležitú úlohu v otázke duševného zdravia a je dôležité, aby jej bola poskytnutá maximálna podpora a návod, ako pomôcť svojim blízkym, ktorí majú duševné problémy.

Takýchto špecificky ohrozených skupín je množstvo (závislí, bezdomovci, sociálne vylúčení, väzni a mnohé ďalšie skupiny) a každá z nich si zároveň vyžaduje osobitný prístup. Práve preto nesmieme zabúdať na to, že starostlivosť o duševné zdravie sa nedotýka len zdravotníctva. Pre úspešné zapojenie človeka naspäť do spoločnosti je nutné ruka v ruke riešiť aj sociálnu starostlivosť, trh práce, školstvo, súdnictvo, bezpečnosť a bytovú politiku. To si jednoznačne vyžaduje viac námahy ako iba predpisovanie tabletiek a zatváranie ľudí do ústavov.

Dobre investované peniaze

Štandardná psychiatria a psychológia je na Slovensku v kríze. Úspešných príkladov z praxe a argumentov, prečo je dôležité ich reformovať práve prostredníctvom komunitnej starostlivosti a deinštitucionalizácie máme viac než dosť. Verím, že prvým krokom, aby sme sa tomuto problému postavili čelom, je začať o duševnom zdraví nahlas rozprávať a ukázať, že priznať si problémy nie je hanba. Ďalšie kroky by mali viesť k zvýšeniu odborných kapacít, investovaniu do infraštruktúry, sprístupneniu psychoterapie, zapojeniu všeobecných lekárov, zrealizovaniu chýbajúceho epidemiologického prieskumu, lepšiemu prepojeniu so sociálnou sférou, rozvoju komunitnej starostlivosti, vzdelávanie rodín pacientov, či podpore mimovládneho sektora v tejto oblasti a množstvo ďalších krokov, ktoré sme tak pridlho zanedbávali.

Okrem toho, peniaze investované do starostlivosti o duševné zdravie sú veľmi výhodnou investíciou pre štát, ale aj pre zamestnávateľov. Mohli by sme napríklad prestať jesť toľko liekov a ušetrené peniaze investovať do starostlivosti o naše duševné zdravie a hlavne do prevencie. V odbornej literatúre nájdete množstvo odhadov, akú návratnosť má jedno investované euro do duševného zdravia, ale vo všeobecnosti môžeme tvrdiť, že za každé investované euro sa nám ich vráti aspoň päť. Zavedenie a podpora komunitnej starostlivosti by nás nestála veľké peniaze a získali by sme aj bonus v podobe mnohonásobnej návratnosti.

Starostlivosť o duševné zdravie sa ale musí hlavne stať politickou prioritou. Doterajšie reformy, aj keď možno pekne napísané, zostali iba na papieri. Aj preto sme nazvali náš program programom pre zdravie, nie len zdravotníctvo. Lebo správna starostlivosť ani zďaleka nezačína v nemocnici, ale oveľa skôr intenzívnou prevenciou. A hlavne zdravie nemáme len to fyzické, ale aj to duševné.

Teraz najčítanejšie

Oskar Dvořák

Pôsobím v strane SPOLU - občianska demokracia, kde sa venujem problémom a riešeniam nášho zdravotníctva. Moje výstupy môžete sledovať aj na facebooku na tejto adrese: https://www.facebook.com/dvorakoskar/