Neobyčajný a závislý Igor Matovič.
Igor vyniká v tom, čo chýba Richardovi Sulíkovi – cit pre hru (nemusí dominovať), intuícia (zmena štýlu hry), solídna analytika (schopnosť predvídať) a rýchly (účinný) protiútok. Z ostatných konkurentov je asi najmenej závislý na priazni bratislavského voliča a v hlavnom meste môže len získať. Stačí, keď nechá robiť chyby tých druhých. A ak sa neudeje nič mimoriadne, volebný výsledok potvrdí názor, že Matovičov podiel na volebnom výsledku SaS bol svojho času väčší, ako mu bol Sulík ochotný priznať.
Jeho obľúbenosť (najmä medzi staršími ročníkmi) v menších obciach môže byť problémom pre príliš liberálneho šéfa KDH, či bude mať problém “politik mysliaci srdcom“, závisí od (ne)prelietavosti ženskej väčšiny jeho elektorátu. Ak podniknú Igorove verbálne drony príliš úspešné nálety na pozície SMERu, môže v dôsledku zhody ďalších okolností pomôcť k tesnému víťazstvu kotlebovcom. Najmä ak funguje u nich “Schweigespirale“ (špirála mlčania – ľudia odpovedajú anketárom v súlade s väčšinovým očakávaním). A nerozhodnutí voliči to nehodia novému volebnému lídrovi SMERu.
Workoholik Andrej Kiska zrejme nebude zostavovať budúcu vládu a Veronika Remišová nebude ministerkou pre kultivovaný dialóg vo verejnoprávnych médiách. Najbližšie debaty ukážu, ktorí lídri si veria, že to dajú a naopak začnú odporúčania sympatizantom u tých, ktorí začnú zvažovať náhradné využitie pôvodne volebných kaucií.
Ak som posledný blog venovaný Igorovi Matovičovi nazval “V opozícii k opozícii“, rysuje sa problém s titulom “líder zvyšku opozície“ a “ten, bez ktorého nevznikne vláda“. Neviem sa ubrániť dojmu, že to nakoniec bude? môže byť? celkom jedno.
Príjemný víkend prajem.
