Biela temnota
Poznáte mrazivé rána, kedy vstávate do republiky, kde tak ako na chodníkoch i vo vymožiteľnosti práva hrozí riziko šmyku?
Rastie strana, ktorej predstavitelia vám poprajú biely deň, aký pred takmer osemdesiatymi rokmi zaživali na železničných staniciach mučení a zavraždení.
Ochladzuje sa v medziľudských vzťahoch, sme nervózni, podráždení, izolujeme sa vo svojich bublinách.
Dnes už vieme, že temnota môže byť aj biela, že zlo sa dokáže zakryť príťažlivým zovňajškom a hovorí to, čo chceme počuť. Útočí na náš pudový strach z toho, čo nepoznáme.
Hlceme negatívne správy, neveríme v zmeny, nevieme odpúšťať. Vychádza to z dlhodobej diagnózy našej spoločnosti, ktorá nevykonala pokánie za zločiny minulosti. Tá stará námraza skutkov našich predkov ostala v mnohých srdciach. Je to akoby sme si dali ukradnúť slnko.
Ale aj po tejto zime príde jar, s ňou návrat pestrosti farieb života, návrat nádeje.
Nepodliehajme pohodlným klamstvám krasorečníkov a dávajme im konkrétne otázky, ako zmeniť Slovensko na lepšiu krajinu pre každého človeka, pre ktorého je domovom. Stojme na strane tých, čo si zachovali pamäť.
To na začiatok k prerazeniu svetla, čo porazí duchovnú temnotu, bude stačiť.