Denník N

Výhra a zlyhanie Kotlebovcov

Už dlhodobo sa v spoločnosti snažíme o rozpustenie, alebo vylúčenie strán podobných ĽSNS a Kotlebovcom z verejnej diskusie. Je to však kontraproduktívne riešenie a schopným rečníkom z tábora ĽSNS (ktorých vďakabohu je momentálne 0) to umožňuje tento fakt zneužiť na získanie voličskej základne. Autor sa venuje otázke prečo.

Kotlebovci/ĽSNS sú strany, ktoré sa ideologicky hlásia ku pravici, čo je však podstatnejšie, keď skúmame ich zaradenie do politického spektra, ich zásadnou črtou je vertikálne zaradenie krajného autoritarianizmu. V praxi to vidíme najmä v nástrojoch, ktoré prezentujú ako riešenia problémov – zvyčajne prísne obmedzenie slobody človeka alebo jeho činnosti. Prekvapivo to tejto skupiny by som zaradil aj progresívne osoby z nadchádzajúcich volieb v USA (horizont je však ľavicový), ako sú Sanders, AOC, prípadne iné. Bližšie sa im možno budem venovať v rámci iného článku.

Reakcia spoločnosti na vznik strán ako Kotlebovci a iné bola najprv ignorancia a zdesenie, následne, po uvedomení dôsledkov a rizík, ktoré spôsobuje rast ich preferencií ľudia postupne aktívne začali pôsobiť na ich voličskú základňu, ich stretnutia, prípadne neumožňovať im priestor v tradičnejších médiách. Tým sa však problém nevyriešil, len zamietol pod koberec a tvárime sa, že tu vlastne ani nebol. Verejne známi voliči Kotlebu sú zosmiešňovaní, je na nich útočené, sú vylúčení z verejnej diskusie (pozn. tí, čo majú vytetované kríže, alebo doslova vyzývajú na násilie by mali byť potrestaní osobne v rámci trestného konania). Neumožnením vyjadrenia ich názoru v celistvej podobe im berieme možnosť byť vystavení odosobnenej názorovej kritike a lámaniu ich argumentov iným spôsobom ako ad hominem. Je preto pochopiteľné, že títo ľudia o to viac držia spolu, pretože, často-krát skutočne, dochádza ku kolektívnej demonizácii a obviňovaniu (ak zdieľaš niektoré názory Kotlebu, musíš byť zlý človek a pod.). Podľa ich názoru dochádza k ich tvorbe ich kolektívnej viny (absurdne nástroj, ktorý oni používajú radi na iných), čím sa dostávajú do svetovo obľúbenej pozície obete.

Problémom je, že v skupinách, ktoré pociťujú sebe vytvorenú pozíciu obete sa schopný rečník nemusí vyvarovať logických argumentačných chýb. Je tomu tak hlavne preto, že stačí načrtnúť skutočný problém, ktorý tu naozaj je, ale bez dostatku logických dôkazov z neho obviniť niekoho iného. Dav, ktorý je stmelený vzájomnou pozíciou obete, je dav, ktorý je agresívnejší a ochotnejší skĺznuť oveľa skôr k nebezpečným aktivitám. Budeme ale naozaj čakať, kým sa do čela Kotlebovcov postaví niekto logicky a argumentačne schopnejší a charizmatickejší ako Kotleba? Pretože dav prahnúci po uznaní a mnohom inom je schopný neuveriteľného zla (napr. Nemecko pred WWII, alebo Rusko 1917-1953, prípadne Maova čína a Khmer rouge).

Jedným zo zásadných pozitív, ktoré som v poslednej dobe videl, bolo pozvanie Kotlebu do televíznej relácie s ďalšími politikmi. Boli tu samozrejme, ako vždy, ohlasy, že tým mu bola dodaná legitimita a podobne. Pravdou je však, že Kotleba v tej relácii zlyhal na všetkých frontoch. Nebol schopný priniesť zdravú argumentáciu ani v jednom zo svojich presvedčení v rámci politického programu, a takisto nezvládol miestami nekorektný tlak Hlinu, ktorý vyzeral, akoby starší brat školil svojho mladého súrodenca.

Tým, že ideálne bez Hlinových narážok, umožníme Kotlebovi a jeho spolu-straníkom priestor v odbornejšej diskusii, kde bude vystavený skutočnému argumentačnému tlaku, vieme dosiahnuť viac ako dosahujeme teraz v boji proti extrémizmu.

Takisto je nevyhnutné, aby sme v rámci našich každodenných konverzácií diskutovali aj o zakázaných témach, a to aj s ľuďmi, ktorých sme odsúdili len na základe ich politickej príslušnosti. Pochopiteľne hranica deliaca rázny prejav od navádzania k násiliu musí byť dodržaná. Nevidím však zásadný problém v tom, aby sme do spoločenskej diskusie umožnili vstup ľudí aj s výraznejšie krajnými názormi, pretože sú to takisto ľudia ako my všetci a ich názory je nevyhnutné podrobovať bližšiemu skúmaniu a konfrontácii s názormi nás všetkých.

Teraz najčítanejšie

Samuel Eduard Černík

Som študent Právnickej Fakulty UPJŠ Mgr. stupeň štúdia aktuálne. Zaujímajú ma v princípe všetky vedy s humánnym prvkom (právo, ekonomika, sociológia, psychológia, filozofia atď.) Politický kompas - ľahký libertarián, stredná konzerva