O kampani, Trnkovi a voličoch Kotlebu

https://www.podbean.com/eu/pb-bz3ia-cfeace

Politici si pred voľbami zakladajú blogy a točia videjká, a obvykle tieto kanály vymrú hneď po voľbách. Blogy píšem od roku 2005, kedy som už síce bol členom OKS, ale určite som nemal pocit, že som pripravený kandidovať na akúkoľvek funkciu. To, že teda začínam s podcastami takto pred voľbami je teda skôr rozšírením môjho písania, ako čisto predvolebná akcia.

Priznám sa, že som síce evidoval podcasty, ale nejak extra som sa nimi nezaoberal. Až keď som našiel spôsob, ako ich počúvať v aute pri mojich cestách po Slovensku, prišiel som im na chuť. Holt, konzervatívec, niektoré novinky si musia počkať na uznanie u mňa.

A tak točím tento prvý podcast. Nebude o tom, aký máme skvelý program, čo máme, ani o tom, aký som skvelý kandidát, čo samozrejme musia posúdiť iní.

Skôr sa pokúsim v skratke zhrnúť môj pohľad na kampaň ako celok a na najdôležitejšie udalosti v nej v posledných dňoch.

Očami niekoho, kto tých kampaní a trapasov a úspechov a prehier už zažil veľa, či už ako ich priamy účastník, alebo len nezaujatý pozorovateľ.

Tak poďme na to

Aj keď sa Fico strašne snaží, asi aj v časti jeho bubliny oveľa viac ako kampaň rezonuje to, čo sa deje na súde v Pezinku. Nakoniec, výpovede o tom, ako mal Kočner kamošov všade, ale najmä v Smere a ním ovládanej polícii a prokuratúre, sa dajú ťažko prehliadnuť. Určite sú jedinci, ktorí sú schopní vypisovať na internete, že sa pani Kušnírová dohodla s vrahmi a obetovala dcéru aby padla Ficova vláda, ale to je už naozaj skôr diagnóza ako názor. Myslím, že mnohým voličom Smeru môže dochádzať, čo za partičku to vlastne volili. Nemali by sme sa ale veľmi tešiť, títo sklamaní voliči skončia buď rovno u Kotlebu, alebo u prázdnej nádoby s pekným ksichtíkom, čiže u Druckera.

A tak sa Fico poučil od kandidáta, ktorého meno sa nevyslovuje a spustil hnojomet na plné obrátky. Kiskovi by mohlo aj lichotiť, že je dlhodobo terčom týchto neskutočne primitívnych a na základné pudy útočiacich videí, keby to nebolo únavné a vyrušujúce.

Potešilo ma, že sa Andrej Kiska bráni. Otvorený list, ktorý Ficovi napísal má všetko, čo má poslanie do čerta na úrovni obsahovať. To, že Fico a Blaha konajú v súlade a koordinovane sa ukázalo veľmi rýchlo, vyššie menovaný poslanec reagoval novou, ešte smradľavejšou dávkou slovných výkalov. Zrejme sa poučil z diskusii so seniormi o ktorých písal aj Denník N, kde mu vyčítali, že Smer a aj on osobne sú príliš mäkkí. Že treba na nás ísť tak, ako Orbán v Maďarsku, prípadne Putin v Rusku.

Inak, ja tomu rozumiem. V každej populácii je určitá skupina ľudí, ktorá túži po silnom vodcovi, vláde pevnej ruky a po domnelom pokoji. Desí ich predstava otvorených diskusií koaličných strán, nedokážu rozlíšiť solídnu diskusiu od hádky. Zväčša preto, lebo ich to nikto nikdy neučil, naopak, celý život im do hláv vtĺkali nezmysly o jednote a škodcoch, ktorí ju chcú rozvrátiť. Sú to obete masívneho masírovania mozgov. Najprominentnejším je v týchto dňoch zrejme pán Kuciak, ktorý sám priznal, že sa s Jánom hádali o Smere a že tým smeráckym hlúpostiam veril. Ale späť k diskusiám a domnelým hádkam.

Pikantným detailom, ktorý bol včera zverejnený je, že Fico síce strašil opakovane zlým Židom Sorosom, Smer si ale významnú časť kampane necháva tvoriť izraelskou agentúrou. V starých časoch sa tmu hovorilo dialektická jednota protikladov. Dnes je to len obyčajný pragmatický hyenizmus. Ale pochopiteľný, v obave z úplnej strany kontroly nad orgánmi činným v trestnom konaní je Fico schopný úplne čohokoľvek. A tým nemyslím len kampaň.

Naopak ma teší, ako dokážu ľudia a kandidáti z opozície kultivovane diskutovať aj o takých ťažkých témach ako je zdravotníctvo. Aj posledná debata v týždni na túto tému môj pocit všeobecnej zhody a ochoty spolupracovať len potvrdila. Ukazuje sa, že na zásadných veciach, ktoré bude treba urobiť, sa opozícia zhoduje a vie ako na to. To, že sa bude diskutovať o detailoch a konkrétnych krokoch, je v atmosfére zásadnej zhody skvelé, je tu šanca na prijatie riešení, na ktorých sa zhodne a bude ich podporovať veľká väčšina demokratickej opozície. Navyše to veľmi zmenšuje priestor na pokusy o naháňanie politických bodov na úkor koaličných spojencov. V situácii, kedy zbytočne umierajú ľudia niečo také slušný politik nemôže robiť.

Pobavilo ma, ako hrdinsky sa zachoval premiér Pellegrini, ktorý stiahol chvost a odriekol svoju účasť v televíznej diskusii s Andrejom Kiskom. Vo svetle toho, čo predvádzajú Fico s Blahom je jeho odôvodnenie, že opozícia vedie negatívnu kampaň, strašne úbohou výhovorkou. Ale zas, aký premiér, také výhovorky.

Mimochodom, stojí za to pozrieť sa na to, aký nový je teda vlastne ten Pellegriniho Smer. Písalo sa o tom relatívne veľa, ale predsa:

V rokoch 2002 až 2006 už bol poslaneckým asistentom poslanca Vážneho. Toho Vážneho, ktorý nám okrem iného zariadil Mýto a ktorý chcel stavať diaľnice na cudzích pozemkoch.

Od roku 2006 už bol poslancom za Smer a bol aj členom komisie pre informatizáciu, keď sa začala utrácať tá povestná miliarda za skvelo fungujúce štátne IT.

V roku 2012 sa stal štátnym tajomníkom na ministerstve financií

V roku 2014 potom nastúpil ako ďalší minister školstva, ktorý pre školstvo nič neurobil. Treba povedať, že možno objektívne nestihol, keďže sa po necelých piatich mesiacoch stal predsedom parlamentu.

V roku 2016 sa stal vicepremiérom pre informatizáciu a teda sa vrátil k dojnej krave štátnych zakázok pri IT, ktoré vyprodukovali taký skvelý systém, ako slovensko.sk či slovenské google maps, a stáli len slabú miliardu eur. Pre predstavu, to je pätina rozpočtu celého slovenského zdravotníctva, alebo pätina toho, čo by bolo treba investovať do slovenských nemocníc aby boli na normálne európskej úrovni. Pellegrinimu vyprodukovali jeho funkcie dosť na to, aby si za vyše 400 tisíc mohol kúpiť byť na nábreží Dunaja v Bratislave.

Z Ficovho podržtašku sa stal po jeho odstúpení zastupujúcim premiérom a teraz teda tvárou zmeny svojej rodnej strany. Predošlý výpočet funkcií, v ktorých verne slúžil Ficovi, Kaliňákovi, Paškovi a ďalším bardom tejto firmy, maskovanej ako politická strana, jasne ukazuje, akou zmenou môže Pellegrini byť. Napadá mi v súvislosti so spomínanými nemocnicami prirovnanie – je to ako pleseň v pivnici štátnej nemocnice, ktorú niekto natrel jednou vrstvou čerstvej farby. Fľaky vidno ihneď a farba sa už aj odlupuje. V Smere zrejme dúfajú, že vydrží aspoň do konca februára.

Včera ráno by sa žiadalo povedať spolu s pani Millerovou zo Švejka “tak nám zatkli Trnku, pane Švejku”. To, že sa NAKA konečne rozhýbala síce potešilo, otázkou zostáva, prečo ešte behá po slobode druhý aktér onoho videa a síce bývalý minister Počiatek.

V súvislosti s Trnkom sa bude treba pozrieť na všetky jeho rozhodnutia. Problém je systémový. Keďže u nás nebol tak vysoko postavený prokurátor, sudca alebo vyšetrovateľ odsúdený za trestný čin marenia spravodlivosti, nemáme žiadny precedens s tým, ako pristupovať ich meritórnym rozhodnutiam ktoré urobilin počas páchania tohto trestného činu.

Poobedie sa nieslo v znamení prieskumu Focusu a akcie Kotlebovcov v Košiciach, kde im chvalabohu slušní ľudia ukázali, že ich tam nechcú a odkázali im, špeciálne Mazurekovi, kam patria. Bohužiaľ, plné kultráky menších obcí a preferencie v prieskume nie sú dôvodom na nič iné ako na to, aby sme všetci v demokratickej opozícii makali na komunikácii s ich voličmi a snažili s aim vysvetliť v zásade jednoduchú vec – voľbou Kotlebu nikomu v Bratislave nič neukážu, len ublížia sami sebe. Kotleba nemá reálneriešenia, to čo navrhuje sú bludy a ak bude mať vela poslancov, zabráni vo vzniku vláde, ktorá by práve Kotlebovým voličom, na ktorých Smer a spol dlhodobo kašlali, mohla pomôcť. Mám za sebou niekoľko takýchto rozhovorov, je to nesmierne ťažké, ale musíme to robiť vždy, keď sa naskytne príležitosť. Mlčiaca slušná väčšina musí začať hovoriť s frustrovanou menšinou.