Denník N

Kto kradol raz, bude znovu. Prehľad káuz, ktoré som ustála

Po roku budovania kapacít a expertíz na magistráte najmä v oblasti dostupného nájomného bývania som ako členka strany Spolu dostala možnosť rozhodnúť sa, či chcem kandidovať do parlamentu. Bolo to jedno z najdlhšie trvajúcich rozhodnutí. Prispeli k tomu udalosti, ktoré sa udiali, počas mojej verejnej angažovanosti v komunále. Už spomínanú kauzu okolo nevýhodnej zmluvy medzi mestom a spoločnosťou nám pomáhal riešiť mladý investigatívny novinár. Zoznámili sme sa, potykali si, občas, keď sme opäť niečo „našli“, zašli na pivo. Správa o Janovej smrti ma zastihla v čase, keď sme opäť rozkrývali pozadie akejsi predraženej zmluvy. Sadla som si na zem, nedokázalo som plakať, lebo som tomu nedokázala uveriť. Neverím tomu dodnes.

Celý svoj profesijný život som pracovala v neziskovej sfére. Pätnásť rokov som ako riaditeľka Nadácie pre deti Slovenska prostredníctvom projektu Hodina deťom pomáhala zakladať a financovať tisícky projektov po celom Slovensku. Aby deti mali svojich dospelých, ktorí ich inšpirujú, sprevádzajú a chránia, ak to bude treba. Trúfam si povedať, že väčšina neziskových organizácií, ktoré ponúkajú program pre deti v ich voľnom čase, boli spolufinancované Nadáciou pre deti Slovenska.

Po pätnástich rokoch som potrebovala zmenu. Moja potreba byť aktívna vo verejnom sektore a pomáhať iným ma veľmi rýchlo priviedla do komunálu. Už šiesty rok sa angažujem v komunálnej politike, najmä v sociálnych témach. Hlavným dôvodom bol fakt, že moje rodné mesto sa stalo špinavým miestom bez zmysluplnej vízie a pravidiel, ako sa má rozvíjať ďalej. A to ma ako vyštudovanú architektku naozaj hnevalo.
Mnohí sľubovali, budeme ako Kodaň. Och, nemali žiadnu predstavu ani len o tom, čo hovoria.

Prvé volebné obdobie bolo ťažké. Chcela som byť dôveryhodnou osobou, na ktorú sa môže každý, kto potrebuje pomoc, obrátiť. Ukázalo sa, že obyvateľov mesta netrápia len špina a rozbité chodníky, či nefungujúca doprava a osvetlenie. Obyvateľov aj na komunálnej úrovni trápia podvody, nezodpovedné a nepotrestané rozhodovania konkrétnych ľudí, korupcia a netransparentné nakladanie s verejnými financiami.

Hnevalo ma to ešte viac.  Sú to predsa moje aj vaše dane. Spomeniem len tie najvypuklejšie kauzy, do ktorých som raz úspešne, inokedy menej úspešne vstupovala nad rámec povinností poslanca.

KAUZA I – PREDAJ PKO

Mesto navrhlo predať budovu PKO za 1 euro na základe protiprávnej hanebnej zmluve, zhotovenej na počítačoch kupujúcej spoločnosti , ktorú poslanci nemali šancu ani len pripomienkovať. Už v tom čase bolo mestu známe rozhodnutie súdu v spore s kupujúcimi v prospech mesta. Niekoľkí poslanci, vrátane mňa, sme po neúspešnom hlasovaní proti navrhovanému predaju  na mesto a primátora podali žalobu. Nakoniec sme prvostupňový súd prehrali, podľa súdu zastupiteľstvo môže odhlasovať akékoľvek protiprávne rozhodnutie, vždy je platné.

Tu som si po prvýkrát uvedomila, že pokiaľ nezavedieme v legislatíve osobnú trestnoprávnu zodpovednosť najvyšších verejných činiteľov, dovtedy budeme takéto súdy prehrávať.
Samozrejme, že sme sa odvolali a proces beží ďalej.

 

 KAUZA II – ŠTATÚT VÝZNAMNEJ INVESTÍCIE PRE DEVELOPEROV

Počas prázdnin, v auguste 2017, som v médiách zachytila informáciu o udelení štatútu významnej investície najväčším bratislavským developerom. Priniesla som informáciu na mimoriadne zastupiteľstvo, ktoré na môj podnet prijalo jednohlasné uznesenie, že mesto nesúhlasí s udelením štatútu významnej investície pre žiadateľov. Niektorí poslanci uznesenie spochybňovali, hlasovanie som predkladala opakovane.
Nikdy počas sporu sme sa nedozvedeli, aký je názor odborných pracovníkov, či dokonca primátora mesta, hoci sme sa ho dožadovali. Mesto sa ani raz nezmohlo na formulovanie svojho jednoznačného, odborne vyargumentovaného postoja v písomnej podobe.

Predseda vlády predkladal žiadosť o udelenie štatútu v zrýchlenom konaní na rokovanie vlády. Na pripomienkovanie materiálu, ktorý bol dovtedy utajený, bolo len 7 dní. Iniciovala som viaceré petície, dve z nich ako hromadné pripomienky zásadného charakteru, ktoré nesúhlasia s udelením štatútu významnej investície a ktoré podpísalo takmer 3000 obyvateľov mesta. Tento spor sme aj vďaka stanovisku odborníkov na dvoch ministerstvách a aj vďaka pomoci od médií VYHRALI. Vláda materiál stiahla a zrušila aj svoje výjazdové rokovanie. Štatút významnej investície by developerom umožňoval obísť štandardné procesy, vyvlastňovať nehnuteľnosti a odpustiť poplatky za rozvoj. Ak by tieto spoločnosti uspeli, stali by sa prakticky majiteľmi obrovských území v centrálnej mestskej zóne. Mesto Bratislava by absolútne stratilo kontrolu na svojím rozvojom.

Moja angažovanosť v tejto „kauze“ odštartovala sústredenú pravidelne opakujúcu sa antikampaň voči mne, najmä v časoch prd voľbami. Býva takého rozsahu, že ma prinútila podať návrh na obžalobu na políciu. Vyšetrovanie stále prebieha.

KAUZA III – Hazard

Obce mohli regulovať hazard na svojom území od roku 2011. Keď to viaceré z nich začali naozaj robiť, štát si pod vedením Smeru do zákona zaniesol poistku vo forme petície.

Treba otvorene povedať, že zákaz hazardu si do svojho volebného programu dal kdekto. Nikomu sa však do zbierania podpisov, ktorých by malo byť minimálne 106 tisíc, až tak veľmi nechcelo. Nebyť osobného nasadenia viacerých poslancov a starostov, nikdy by sa to nepodarilo. Aj na ich podnet sa témou vážne začalo zaoberať Regionálne združenie mestských častí hlavného mesta. Organizovali sme návštevu viceprimátora Brna Mateja Holana v Bratislave, ktorému sa hazard v Brne podarilo zakázať. Stretávali sme sa neúnavne s právnikmi, dobrovoľníckymi organizáciami, v spolupráci s nimi vznikla stránka www.bratislavaprotihazardu.sk.

Koncom mája 2016 sa pod petíciu podpísal primátor, 17 starostov mestských častí a 45 poslancov mestského zastupiteľstva. Na jeseň mala petícia už viac ako 30 000 podpisov. Stále to nebolo dosť. Nakoniec sa však, aj vďaka parlamentným voľbám a pomoci vyše 1000 dobrovoľníkov v uliciach, akoby zázrakom podarilo vyzbierať viac ako 130 – tisíc podpisov.

Aký bol silný odpor protistrany svedčí fakt, že vzápätí po zaprotokolovanom odovzdaní úspešnej petície bola tretina vyzbieraných podpisov z magistrátu ukradnutá. Krádež petičných hárkov v Bratislave a novo pripravovaný vládny zákon len dokresľujú tlak a paniku v radoch prevádzkovateľov hazardu a ich lobistov. Mestské zastupiteľstvo hlavného mesta prijalo petíciu. Avšak pri prvom hlasovaní o záväznom nariadení o zákaze hazardu na svojom území chýbal jeden hlas.
Pri opätovnom hlasovaní návrh prešiel.

Súdy v rukách Smeru toto hlasovanie neuznali, preto dnes nové vedenie, ktorého som súčasťou, podporuje novú petíciu.

Ilustračná foto, Nový čas

 Príklady môjho úspešného angažovania sa v komunále uzavriem rýchlym prehľadom, či odpočtom. Nie je vyčerpávajúci, ide však o mnohé spoločné, dlhodobé úsilia, ktoré sa nám podarilo úspešne zavŕšiť:

  •   Po niekoľkých rokoch v spolupráci s Katarínou Šimončičovou sme navrhli a prijali nové záväzné nariadenie starostlivosti o verejnú zeleň, ktorý mestskú zeleň umožňuje efektívnejšie chrániť.
  •   Dva roky trvalo, kým sa mi podarila dosiahnuť výmenu riaditeľky, po protekcii dosadenej do vedenia Domova sociálnej služby Archa, pod ktorej vedením klienti domova umierali a trpeli, a zariadenie sa dostalo pod nútenú správu MZ SR.
  •   Aj na môj podnet sme dosiahli ukončenie protiprávneho čerpania finančných prostriedkov spoločnosťou Deloitte na základe pre mesto nevýhodnej rámcovej zmluvy.
  •   Zastavili sme predražené, zmanipulované a pre mesto nevýhodné výberové konanie na verejné osvetlenie, šité na mieru konkrétnej spoločnosti.
  •   Inštalovali sme nové verejné toalety na Kamzíku a sprístupnili ich pre ľudí s obmedzeným pohybom.
  •   V novom volebnom období štartujeme výstavbu mestských nájomných bytov, čoskoro odovzdávame prvé byty ľuďom, ktorí žijú v reštituovaných objektoch a čakajú na ne už desať rokov.
  •   Identifikujeme nevyužívané a chátrajúce budovy mesta a meníme ich na bytové domy.
  •   Pod mojím vedením sme ukotvili extrémne úspešný Grantový program v Ružinove cez garanciu pravidelného vyčleňovania 1% z rozpočtu mestskej časti na dotácie neziskovým a komunitným projektom.


Tieto skúsenosti ma posúvajú ďalej. Dali mi zručnosti a odbúravajú strach bojovať proti zdanlivo silnejším oponentom alebo neriešiteľným prekážkam. Viem, ako vyžadovať dodržiavanie zákonnosti, tlačiť na štátne inštitúcie, organizovať verejnú podporu a ak je to nutné, navrhnúť zmenu a tlačiť na jej prijatie v legislatívnej forme.  Zakázala som si vzdávať sa vopred, som presvedčená, že ak sa to nepodarí raz, podarí sa to druhý krát. Len sa netreba vzdávať.

MOTIVÁCIA, ČLENSTVO a KANDIDATÚRA

Ponuku vstúpiť do strany Spolu som dostala na konci svojho prvého volebného obdobia. Moje druhé komunálne voľby boli preto novou výzvou zorganizovať kandidátku strany Spolu v Bratislave, participovať na tvorbe koalície s Progresívnym Slovenskom na úrovni mesta a podporiť na post primátora konečne človeka, ktorý sa o Bratislavu zaujíma a rozumie jej. Človeka, ktorý nadchol odborníkov, vybudoval silný tím a na riadenie mesta sa poctivo dva roky pripravoval.

Jeho kampaň bola úspešná a ja som sa stala jeho viceprimátorkou, zodpovednou za sociálne veci a nájomné bývanie. Transparentnosť, odbornosť a budovanie vzťahu s obyvateľmi mesta je naším krédom.

Po roku budovania kapacít a expertíz na magistráte najmä v oblasti dostupného nájomného bývania som ako členka strany Spolu dostala možnosť rozhodnúť sa, či chcem kandidovať do parlamentu. Bolo to jedno z najdlhšie trvajúcich rozhodnutí.  Prispeli k tomu udalosti, ktoré sa udiali, počas mojej verejnej angažovanosti v komunále.

Už spomínanú kauzu okolo nevýhodnej zmluvy medzi mestom a spoločnosťou nám pomáhal riešiť mladý investigatívny novinár. Zoznámili sme sa, potykali si, občas, keď sme opäť niečo „našli“, zašli na pivo. Správa o Janovej smrti ma zastihla v čase, keď sme opäť rozkrývali pozadie akejsi predraženej zmluvy. Sadla som si na zem, nedokázalo som plakať, lebo som tomu nedokázala uveriť. Neverím tomu dodnes.

To, že si niekto, kto bol na všetkých úrovniach krytý štátom, dovolil zosnovať úkladnú vraždu investigatívneho novinára, je vrchol potápajúcej sa lode. Ak naozaj nenastane niečo zásadné v smerovaní našej krajiny, ponoríme sa do mútnych vôd mafiánsko-fašistického zriadenia, ktoré sa bude potácať na periférii európskeho spoločenstva. Mladí a schopní ľudia budú z tejto krajiny utekať, globálne výzvy nebude mať kto riešiť.
Chcem tomu zabrániť!

Druhým dôvodom je moja osobná skúsenosť s tým, ako tento štát naozaj nefunguje.

Napríklad výstavba nájomných bytov, ktoré zúfalo chýbajú. Existujú štátne mechanizmy, ktoré by výstavbu mali podporiť. Aj keď sme ako mesto splnili všetky požiadavky štátu, mesto Bratislava podporu nedostalo.
O zamietnutí žiadostí zaujato na konci dňa rozhodol štátny úradník, ktorý je z iného politického zoskupenia. Že dôvodom odmietnutia je iná politická orientácia vedenia mesta, ani neskrýval.

Alebo pozemky mesta, vhodné na výstavbu, kde sa sporíme o ich vlastníctvo. Súdy už dávno rozhodli a 11 rokov spis nebol nikomu na okresnom pozemkovom  úrade pridelený. Nepochopiteľné, škandalózne. Roky bežia a štát nekoná, lebo nemusí. Svojvôľa úradníkov dosahuje neudržateľnú mieru.

Som odhodlaná priniesť zmenu. Ako matka piatich detí a deviatich vnúčat cítim zodpovednosť za to, v akej spoločnosti budú ďalej žiť.
Mám dosť skúseností a jasnú predstavu, ako zmenu urobiť. Som súčasťou silnej partie, ktorá už dlhodobo na tejto zmene pracuje.

Mojou prioritou je urobiť všetko preto, aby sa dostupné nájomné bývanie v mestách a obciach stalo samozrejmosťou a nie zúfalým jedným % zo všetkých bytov, ktoré sa stavajú.

Odbúranie zbytočnej administratívy, rešpektovanie cenovej mapy, obligatórna nárokovateľnosť dotácií, urýchlenie vysporiadanie vlastníckych vzťahov a vyčlenenie zdrojov na príspevok mladým a rodinám s deťmi je tou správnou cestou.

Potrebujeme byty, aby mestá netrpeli nedostatkom základných služieb. Ľudia pracujúci v školstve, polícií, opatrovatelia, ošetrovatelia  – toto sú profesie, v ktorých si ľudia komerčné ceny či nájmy nedokážu zaplatiť.

 Chcem riešiť problémy, ktoré som spoznala ako komunálna politička a ktoré znefunkčňujú správu miest a obcí. Som presvedčená, že mestá a obce sú motorom rozvoja krajiny a života v nej. Tisíce konkrétnych ľudí, riešiacich milióny prekážok. Štát by im mal pomáhať a nie vymýšľať nové a nové regulatívy. Chcem byť aj naďalej transparentnou a dôveryhodnou poslankyňou pre všetkých.

Slovensko po smrti Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej stojí na križovatke. Niektorí ľudia rezignovali. Sme však aj takí, ktorí nedopustíme, aby naša krajina bola opäť okupovaná tak ako pred sedemdesiatimi rokmi.
Zmena v komunálnej politike už začala. Je našou povinnosťou ju dokončiť. Nie pre mňa, ale pre moje deti a mojich deväť vnúčat. Moja staručká mama sa ma pýta, či mi to za to stojí. Nie, mne to za to nestojí, ale stoja mi za to moje deti, vaše deti, moje vnúčatá a ľudia, ktorí prídu po nás.

Slovensko je súčasťou globálneho sveta a výzvy, ktoré nás najbližšie roky čakajú, potrebujú odolnú a pripravenú generáciu a nie nenávisťou posadnuté spoločenstvo. Nedopustím to a chcem bojovať ako lev.  Odhodlanie, poctivosť, empatia a slušnosť sú vlastnosti, ktoré ponúkam.

Pokiaľ sa chcete o mne dozvedieť viac, alebo mi chcete pomôcť v transparentnej kampani, prihláste sa mi cez www.luciastasselova.sk

Ak mi viete pomôcť aj finančne, môžte tak urobiť cez darcovský portál na transparentný účet. https://darujem.progresivnespolu.sk/stasselova-lucia

 

 

 

Teraz najčítanejšie