Denník N

Stokrát omieľané čítanie s porozumením

Znalosť či remeslo, na ktorom musíme pracovať celý život. Je na to množstvo efektívnych spôsobov. To najdôležitejšie však nájdeme ukryté sami v sebe. PS: A nie je vlastne aj samotný život čítaním?

Žiť môžeme rôzne. Dá sa usmievať. Občas sa aj mračiť. Každá emócia nesie skrytý význam. Raz jej dávame väčšiu váhu, inokedy na to chceme čo najskôr zabudnúť. Každý má svoj recept. Každý číta svoj život inak. Je tu veľká pestrosť. Pestrosť kníh. Kníh života. Šťastný človek nie je len ten, kto sa usmieva, šťastný može byť každý, kto žije naplno a žije bdelo. Byť bdelým je receptom na radostný a ozajstný život.

Čo to však znamená žiť bdelo? Opäť to môže mať odlišnú interpretáciu pre každého z nás. Niekto je bdelý keď susedke podrží dvere, iný je bdelý keď sa podelí s biednym. Bdelá je aj matka, ktorá upozorní svoje dieťa. Bdelý môže byť i ten, kto príjme neúspech s pokorou bez zbytočných výhovoriek.  Byť bdelým znamená čítať knihu života. Čítať a vnímať. Čítať s porozumením. To, čo nás žiadna škola nedokáže naučiť. Naučiť nás to môže život. Prax. Prax života. Mnoho ľudí knihy číta. Číta ich preto, že patria k jeho obľúbeným, majú význam pre spoločnosť. Niekomu môžu knihy pomôcť pochopiť praktické veci, ktoré v živote alebo v práci potrebuje. Niekto číta, pretože si chce zlepšiť svoju slovnú zásobu. Za každým čítaním je iný príbeh. A  za každým životom je iná kniha. Niektoré sa môžu podobať. Ale každá je originálna.

V posledných dňoch máme možnosť stretávať sa alebo vidieť v médiách ľudí, ktorí svoje knihy nečítajú. Odmietli to. Radšej prevzali ich písanie a réžiu. Znamená to, že ich tá kniha nebavila? Na tú otázku asi pravdivú odpoveď nedostaneme. Ale my to nepotrebujeme poznať. Musia to spoznať oni. My ich nedonútime k čítaniu. Jedine oni sami.

Každý sa už minimálne raz dostal do obdobia, keď ho nič nezaujímalo. Jeho kniha zrazu začala byť príliš nudná alebo snobská. Prestal si všímať iné knihy. Alebo chcel čítať knihy iných a  zmocniť sa ich réžie. Ak to zašlo až tak ďaleko, stala sa tragédia. Tá ostane zapísaná v mnohých knihách. A nestala sa náhodou. Je dobré nechať ju zapísanú a je dobré ju aj zvýrazniť. Tragédie sú tiež jedným z ľudských žánrov. Musíme ich prijať. Bolesť sa časom zmierni. Hnev ustane. Verím v dobré konce. A aj dobré konce môžu mať podtón tragédie. Veď po každej tme príde svetlo. Nebuďme režisérmi. Radšej pomaly čítajme a načúvajme životu. Je to jediný zdravý recept, ktorý dokáže udržať nás a celú spoločnosť zdravo výváženú.

Teraz najčítanejšie

Viktória Fedáková

Študujem žurnalistiku a rada píšem, čo mám na srdci. Baví ma len tak pozorovať okolie a žiť každý deň inak. V hudbe objavujem veľkú radosť a niekedy si len tak hmkám a pospevujem a občas pritom zabudnem, že sedím v električke. A ešte niečo. Vnímam, že je veľmi potrebné pozerať srdcom. Nie len tak metaforicky, ale naozaj. Lebo zovňajšok vie zmiasť.