Denník N

Návrh na riešenie nedostatku lekárov od Smeru zaskočil nielen domácich lekárov

Ilustraèná snímka - vozidlo záchrannej služby. Bratislava, 19. decembra 2012. FOTO TASR - Michal Svítok
Ilustraèná snímka – vozidlo záchrannej služby. Bratislava, 19. decembra 2012. FOTO TASR – Michal Svítok

Nápad zaviesť povinnosť odpracovať 10 rokov študentom medicíny, inak štát od nich bude žiadať peniaze za štúdium, je drzosť porovnateľná s režimom, ktorý bol za čias Sovietskeho zväzu. Takýto názor ale bohužiaľ nepočujem prvý krát. Udržať nasilu je to najhoršie riešenie, ktoré môže ešte viac sklamať mladých špecialistov a vyhnať ich už ako študentov do zahraničia. Zahraniční lekári, ktorí pracujú na Slovensku, plánujú sem svoj príchod, alebo si zatiaľ len vyberajú štát, do ktorého pôjdu, sa neprestavajú diviť. Ako je možne, aby niečo také v civilizovanom európskom štáte navrhovala vládnúca strana?

Je zrejmé, že nedostatok lekárov je obrovský, riešiť to treba systémovo, ako napríklad zvýšením počtu študentov na lekárskych fakultách a ich nenásilným udržaním na Slovensku. A to nielen študentov. Nie je tajomstvom, že zo Slovenska odchádzajú nielen čerství absolventi, ale aj skúsení lekári s mnohoročnou praxou, ktorých jednoducho omrzel stav slovenského zdravotníctva. Ich tu chceme pod akou hrozbou udržať? Vrátime trestný čin neoprávneného opustenia republiky?

Jedným z riešení personálneho stavu v zdravotníctve nie vyhrážanie sa, ale naopak, motivovanie domácich, aby ostali a prilákanie zahraničných lekárov alebo aspoň neblokovanie ich príchodu, ale to žiaden politik nevyhlási na hlas. Aspoň nie do volieb.

Môžeme využiť príklady dobrej praxe

Falck vytvoril krásny systém príchodu zahraničných lekárov, ktorý zabezpečoval kvalitnú prípravu lekárov za pár mesiacov od ich príchodu. Sláva o tom sa rýchlo rozšírila do zahraničia a zahraniční lekári sa hlásili zo záujmom. Mali zabezpečených slovenčinárov ale aj lekárov, ktorí ich pripravovali na odborne skúšky a to všetko stalo podľa môjho skromného odhadu len stovky až tisícky eur. Náklady na štúdium pre jedného študenta medicíny na Slovensku Smer odhadol na 55 tisíc eur. Za tieto peniaze by sa dalo pripraviť spôsobom, ako to robil Falck, minimálne 10-20 zahraničných lekárov, ktorí by do roka boli v systéme. Mohlo by sa napríklad zriadiť prípravne centrum, kde by vedeli vyškoliť desiatky až stovky odborníkov, ktorých by rýchlo vedeli dostať tam, kde najviac chýbajú. Ale na Slovensku niežeby sme financovali prípravu zahraničných lekárov, skôr ich budeme okrádať úžerníckymi poplatkami, ktoré sú 5 až 10 násobne vyššie ako majú v Česku, prípadne vymyslime spôsob, aby sa na tú skúšku čo najkomplikovanejšie dostali.

Skúška v marci 2020 na Jesseniovej fakulte v Martine

Doplňujúca skúška pre zahraničných lekárov, bez ktorej nie je možné uznanie kvalifikácie na Slovensku, sa organizuje na 4 lekárskych fakultách a sú tam podstatné rozdiely pri jej zložení. Preto je na prípravu veľmi dôležite vedieť, kde tá skúška bude prebiehať, aby sa záujemca pripravoval tak, ako treba. Informácie o skúškach v roku 2020 boli zverejnené týždeň pre Vianocami, konkrétne 16.12 s deadlinom na prihlásenie sa na prípravný týždenný kurz do 15.01.2020 a do 18.02.2020 je potrebné prihlásiť sa na samotnú skúšku, ktorá tento rok bude o mesiac skôr ako minulý, a to už v marci 2020. O akom plánovaní tu môžeme hovoriť? Poznám rodiny lekárov, ktoré sa dozvedeli o prípravnom kurze v januári a narýchlo všetko ostatné hodili za hlavu a utekali sa prihlasovať a plánovať tam pobyt. Keďže kto vie, možno na tom kurze im za týždeň dajú kľuč k úspechu.

Je mi jasne, že gro problému treba riešiť medzi svojimi. Ale nepúšťať tých, ktorí by chceli prísť, teda zahraničných lekárov a to vtedy, keď systém kolabuje, je hlúposť.

 

Teraz najčítanejšie

Alona Kurotova

Som cudzinka a hoci som občianka Slovenska stále sa snažím pochopiť kultúrny kódex Slovákov. Sledujem a prežívam všetko naokolo a cítim, že som sa ocitla v inom svete, s ktorým sa musím neustále bližšie zoznamovať. Prečo? Dôvody sú rodinné, keďže na Slovensku mám manžela, rodeného Bratislavčana a 2 deti, ktoré sa tiež narodili v Bratislave a sú tu doma. Som Ruska a z domu som odišla ako 17-ročná a už od samého začiatku som sa začala zoznamovať so slovenskou kultúrou, ktorú môj budúci manžel doniesol na vysokoškolský internát v Petrohrade. Je to už neuveriteľná polovica môjho života, ale stále mám medzery, ako úplne pochopiť všetky kultúrne špecifiká. Ruský národ je iný. Má za sebou inú odlišnú históriu a skúsenosti, ktoré pretrvávajú v hlavách ľudí po dlhé stáročia a formujú ich osobnosť. Som nositeľom toho iného kultúrneho kódexu, ale snažím sa prispôsobiť a mám o to veľký záujem. Pritom však často hľadám aj odpovede, prečo tu niektoré veci fungujú tak, ako by nemali a priznám sa, že dosť často nechápem... Preto vznikol tento blog.