Denník N

Jennie Dielemans – Vitajte v raji

Reportáž o turistickom priemysle, ktorá odhaluje pravdu ukrytú pod tenkou vrstvou pozlátka našej letnej dovolenky.

Jennie Dielemans je švédska novinárka, ktorá precestovala veľkú časť sveta. To čo tam videla, ju asi nepotešilo, pretože sa rozhodla napísať knihu o fungovaní dovolenkového biznisu. Popisuje čo sa ukrýva za kulisami masovej turistiky. V popise knihy sa píše, že táto kniha by mala byť pribalená ku každému turistickému bedekru.

Dovolenkový biznis, to nie sú iba hotely, pláže, oddych a zábava. Dovolenková turistika môže prinášať devastáciu krajiny a často sa stáva prekliatím miestneho obyvateľstva. Chudoba, bieda, vykorisťovanie, prostitúcia a ničenie životného prostredia – to sú niektoré z negatívnych stránok našich každoročných zájazdov a all inclusive dovoleniek.

Kedy sa z dovolenky stal masový priemysel? Ako vlastne vznikla naša potreba dopriať si každý rok v lete dovolenku? V knihe sa spomína 19. storočie, kedy sa začína presadzovať myšlienka dovolenky ako kompenzácie za prácu. Súvisí to s rozvojom priemyselných miest, kde majitelia tovární začali v lete poskytovať robotníkom týždeň voľna. Sľubovali si od toho vyššiu efektivitu práce počas zvyšku roka. V tomto období začali vznikať prvé organizované rekreácie. Výrazne tomu pomohol vynález parného stroja a s tým súvisiaci rozmach železničnej dopravy. Najznámejším organizátorom výletov v tomto období bol Thomas Cook. Ako sa píše v knihe, jeho meno v súčastnosti nesie jedna z najväčších cestovných kancelárií na svete. Zaujímavé je, že počas minulého roku skrachovala. Po prvej svetovej vojne len malé percento ľudí cestovalo do zahraničia. Až v 60. rokoch nastal turistický boom a počet turistov cestujúcich na dovolenku do zahraničia začal prudko narastať. Súvis treba hľadať so zvyšujúcou sa dostupnosťou chartrových letov po druhej svetovej vojne. Letecká doprava si odvtedy prešla turbulentným obdobím. Dnes sa nám vo výške niekoľkých kilometrov zdá prirodzené, že sa podáva káva, pije sa whisky a predávajú sa žreby.

Grand Canaria

V prvej časti knihy sa autorka zameriava na ostrov Grand Canaria. Ako sa z neho stala obľúbená destinácia európskych turistov a aký to malo na ostrov dopad? Keď sa sem v 60. a 70. rokoch začali hrnúť bohatí turisti z Európy, spôsobilo to stavebný boom a vzniklo veľké množstvo pracovných príležitostí. Okrem toho sa ale objavila aj korupcia, nadmerné drancovanie, veľké množstvo odpadu alebo aj početné čierne stavby. Zisky pritom často končili u bohatých milionárov z Európy, ktorý vlastnili hotely a cestovné kancelárie.

Autorka na príklade Grand Canaria ukazuje typický životný cyklus turistickej destinácie: objaví sa atraktívna lokalita, kde sa vybuduje množstvo hotelov, následne sa spropaguje, začne nával turistov, ktorí lokalitu vydrancujú, čo spôsobí, že turisti začnú lokalitu považovať za nezaujímavú a presunú sa inam. Podobný priebeh ako Grand Canaria mal rozmach turizmu v Grécku, Tunisku Mexiku alebo Thajsku.

Počas budovania turistických destinácií sa vo veľa prípadoch neberie ohľad na životné prostredie a na budúce generácie. V dôsledku veľkého počtu korupčných škandálov sa hotely a turistické rezorty stavajú na základe nezákonných stavebných povolení. V turistických centrách sa budujú golfové ihriská, pričom okolitá krajina bojuje s nedostatkom vody a so suchom.

Thajsko

Ďalšou turistickou destináciou, ktorú autorka navštívila, je Thajsko. Popisuje, ako prebiehajú výlety do tradičných thajských dedín. Okrem nich tu však existujú aj umelo vytvorené dediny, kde sú sústredené rôzne kmene. Turisti tak môžu obdivovať rôzne kultúry, bez toho aby museli cestovať možno až stovky kilometrov. Nechýba tu predaj suvenírov, turisti stretávajú malé deti, ktoré namiesto toho aby chodili do školy, radšej žobrú peniaze alebo predávajú remeselné výrobky. Ľudia žijúci v tradičných dedinách sa naučili pýtať si peniaze aj za fotografiu s nimi. Dopyt turistov po kultúre a tradíciách kladie vysoké nároky na tunajších ľudí. Žijú tradičným spôsobom života a v chudobe. Ak by sa z peňazí, ktoré získajú z návštev turistov, snažili zlepšiť svoj život a napr. si kúpili chladničku, turisti by ich prestali považovať za tradičné obyvateľstvo a prestali by sem chodiť. Okrem ich kultúry a tradícií si musia udržať aj chudobu. Neplatí to len pre Thajsko, ale aj pre Mexických indiánov alebo tradičné obyvateľstvo v Keni.

Ďalším problémom Thajska je využívanie utečencov zo susedného Mjanmarska. Podľa niektorých odhadov ich tu môže byť 1 až 2 milióny. Pracujú v sexpriemysle, ako robotníci vo fabrikách alebo na výstavbe hotelov. Príkladom z knihy sú robotníci pracujúci na stavbách hotelov, ktorí sú nútení žiť v uzavretých táboroch, ktoré nemôžu svojvoľne opustiť. Majú zakázané sa zhromažďovať alebo používať mobilné telefóny. Bezpečnosť na stavbách tu „neexistuje“. Kvôli všadeprítomnej korupcii sú vydaní napospas stavebným firmám, pre ktorých pracujú ako otroci. Keďže Thajsko nepodpísalo dohovor OSN o právnom postavení utečencov, ich situácia tu je úplne tragická. Utečenci z Mjanmarska si uvedomujú, že ak by boli deportovaní späť so Mjanmarska, čakala by ich tam ešte väčšia bieda, v horšom prípade väzenie alebo poprava.

Príbeh mladučkej thajskej prostitútky ukazuje biedu chudobných thajčanov. Mladí ľudia z chudobných oblastí často nevidia inú možnosť na prežitie ako vstúpiť do sexbiznisu. Ich zákazníkmi bývajú bohatí európania, ktorí sa sem prišli iba zabaviť. Prostitúcia je v Thajsku ilegálna, ale vďaka všadeprítomnej korupcii si úrady pred ňou zakrývajú oči.

Vietnam

Jedným zo zdrojov obživy pre obyvateľstvo Vietnamu sú výlety do demilitarizovanej zóny a predaj suvenírov z Vietnamskej vojny. Bary a podniky pre turistov sú plné odkazov na americké filmy o Vietnamskej vojne. Snažia sa tak prilákať čo najviac turistov.

Prečo to tak je? Keď turisti prichádzajú do svojej cieľovej destinácie, prinesú si so sebou predstavy a očakávania ohľadom danej destinácie. Tieto očakávania sa potom snažia naplniť. Keď turisti prichádzajú do Vietnamu, majú o Vietname vytvorené predstavy, ktoré majú často pôvod v Amerických vojnových filmoch o Vietname.

Dominikánska republika

Na príklade Dominikánskej republiky autorka ukazuje výhody a nevýhody all inclusive modelu, ktorý vznikol v 80. rokoch v Karibiku. Výhodný je pre majiteľov hotelov a cestovné kancelárie. Nevýhodný pre domácu krajinu a jej obyvateľstvo.

Turisti sú držaní v hotelových komplexoch. Politici sú korumpovaní bohatými majiteľmi hotelov. Na životné prostredie sa nehladí. Životná úroveň v krajine je veľmi nízka. Ľudia pracujú v hoteloch za veľmi nízku mzdu a žijú v slumoch. Drú ako otroci a zároveň sa musia pozerať na turistov, ktorá podľa nich žijú v nekonečnom luxuse. Veľkým problémom je prostitúcia. Pláže tu nie sú verejné. Bývajú zabrané hotelmi a strážia ich strážnici. Domáce obyvateľstvo tam má prístup zakázaný. Aj keď sa táto situácia domácim ľudom nepáči, uvedomujú si, že na turistickom priemysle sú závislí a bez neho by neprežili.

Mexiko

Kapitola o Mexiku hovorí príbeh zakladateľov organizácie pre ochranu životného prostredia, ktorí bojujú proti nerozvážnej výstavbe hotelov na pobreží. Stavitelia vôbec nehľadia do budúcnosti. Okrem početného množstva živočíšných druhov sú výstavbou ohrozené aj podzemné rieky, koralové útesy alebo aj miestne archeologické pamiatky. Miestna džungľa pomaly mizne. Aktivisti sa snažia, aby sa pri výstavbách dodržiavali zákony o ochrane životného prostredia. Kvôli všadeprítomnej korupcii to je ale veľmi ťažký boj. Miestni uznávajú, že turistický priemysel priniesol veľa nových pracovných miest. Často ale ide o podradnú robotu, ktorá je veľmi málo platená. Robotníci pritom žijú v žalostných podmienkach, kde chýbajú základné veci pre život ako napr. kanalizácia. Keďže tak ako aj v iných turistických destináciách, aj tu väčšina ziskov odchádza do zahraničia, domáci sa oprávnene pýtajú, či sa kvôli turistickému priemyslu naozaj majú lepšie, navyše majú kvôli nemu ešte aj zdevastovanú prírodu.

Letecká doprava

Na záver knihy autorka vymenúva v kontexte klimatickej krízy negatíva spojené s leteckou dopravou. V posledných rokov lieta čoraz viac ľudí, pričom lietame častejšie a lietame ďalej. Na dovolenku do zahraničia pritom cestuje lietadlom iba 2,5% svetovej populácie. Ak vypočítame pre dosiahnutie globálneho klimatického cieľa podľa OSN maximálnu kvótu pre ročnú produkciu skleníkových plynov, tak stačí iba jedna cesta do Thajska z Európy, aby sme ju vyčerpali.

Na záver napíšem, že pre mňa to bolo veľmi poučné čítanie. Aby som na to nezabudol, píšem tento článok. Verím, že pred výberom dovolenky na budúci rok si na neho spomeniem a znovu si ho prečítam.

Teraz najčítanejšie

Daniel Kraic

Na blogu budem uverejňovať články o knihách, ktoré som čítal.