Denník N

247 mužov a Milada Horáková

Milada Horáková
Milada Horáková

Nacizmus a komunizmus boli najväčšie zlá 20. storočia. Milada Horáková sa postavila proti obom. Komunistický režim ju po vykonštruovanom súdnom procese nechal popraviť. Stalo sa to presne pred 65 rokmi – 27. júna 1950.

Údaje o počte ľudí, ktorí boli komunistickým režimom v Československu popravení na základe politických procesov po februári 1948 sa rôznia. Český Ústav pro studium totalitních režimů odvolávajúc sa na rôzne zdroje uvádza, žeby ich mohlo byť 227, 248 alebo 262. Nevieme presne, životy koľkých mužov vyhasli po politických procesoch na popraviskách komunistického Československa. V prípade žien je to jasné. Česká verzia Wikipedie odvolávajúc sa na Úřad dokumentace a vyšetřování zločinů komunismu k tomu uvádza formuláciu, ktorú by bolo škoda nezacitovať doslovne. A síce, že v priebehu komunistického režimu v Československu bolo „popraveno pro politické trestné činy 248 osob (247 mužů a Milada Horáková)“.

Proti nacizmu aj komunizmu

Milada Horáková bola nielen jedinou ženou medzi popravenými, ale je zároveň aj najznámejšou nekomunistickou obeťou vtedajšieho komunistického teroru v Československu. Podobne známymi obeťami sú snáď už iba Rudolf Slánsky a Vladimír Clementis. Tí však boli prominentnými komunistami, na ktorých sa vzťahuje poučka o revolúcii požierajúcej vlastné deti.

Milada Horáková bola oproti tomu demokratickou političkou. V časoch prvej Československej republiky sa angažovala za práva žien. Po Mnichove pomáhala rodinám, ktoré utiekli z Nemeckom obsadených Sudet. V časoch okupácie a Protektorátu sa zapojila do odboja proti nacistom, v roku 1940 bola zatknutá gestapom a vo väzení ostala až do konca druhej svetovej vojny. Po vojne sa ako poslankyňa za Československú stranu národne socialistickú stavala proti nastupujúcej komunistickej zlovôli. Poslaneckého mandátu sa po komunistickom puči vo februári 1948 a smrti Jana Masaryka vzdala sama. Na rozdiel od viacerých iných demokratických politikov z Československa neodišla, ale rozhodla sa komunistickému režimu postaviť doma. A to ju stálo život. V roku 1949 bola zatknutá a následne súdená na základe vykonštruovaných obvinení. Kým nacisti jej trest smrti iba navrhli, komunisti ju na trest smrti naozaj odsúdili a popravili ju.

Západné a východné Československo

V Českej republike je deň jej popravy Dňom pamiatky obetí komunistického režimu. Na Slovensku je to inak. Jakub Kratochvíl z portálu Jablko.sk prišiel so zaujímavým postrehom a podpory hodným nápadom: „Napadá mi zopár otázok. Volá sa po nej nejaká ulica v nejakom meste na Slovensku? Učí sa o nej v dejepise? Má niekde na Slovensku sochu? Myslím že odpoveď na všetky otázky – vynímajúc osvietených dejepisárov – by bola nie. Riešenie. Presunúť sochu komunistu Mareka Čulena spred Úradu vlády a Múzea zločinov a obetí komunizmu niekam inam spraviť tam aspoň bustu Milade Horákovej. Minimálne za odvahu by si ju zaslúžila, ak už nie za všetko čo pre obyvateľov Československa spravila.“

Jakub má pravdu. V západnej časti niekdajšieho Československa si pamiatku demokratickej československej političky Milady Horákovej pripomínajú už od pondelka. Dnes, v deň 65. výročia jej smrti, budú na jej pamiatku i na pamiatku ostatných obetí komunistického režimu zapaľovať sviečky nielen na pražskom Václavskom námestí, ale po celej Českej republike. Myslím, že táto významná postava našich spoločných československých dejín, by nemala v dnešný deň ostať zabudnutá ani vo východnej časti bývalého Československa. Preto dnes budú horieť sviečky za Miladu Horákovú a ostatné obete komunistického režimu aj na Slovensku.

Ja pôjdem o 17:00 zapáliť sviečku k jej budúcemu pamätníku v hornej časti bratislavského Námestia Slobody, kde je ešte stále dočasne umiestnená socha komunistu Čulena. Ale zapáliť sviečku za Miladu Horákovú dnes môžete aj inokedy a inde. Kedykoľvek a kdekoľvek.

Žena, ktorá sa dokázala vzoprieť dvom najväčším zlám 20. storočia a priniesla tú najvyššiu obeť, si to od nás určite zaslúži.

Teraz najčítanejšie

Ondrej Dostál

Predseda Občianskej konzervatívnej strany (OKS) a poslanec NR SR (klub SaS).