Ako milovať toho „cudzinca“ po našom boku

Mnohí ľudia vstupujú do manželstva v stave zamilovanosti. Veria tomu, že vedia kto je ten druhý, aby po nejakom čase začali prichádzať na to, že pravda je niekde inde. To aký je ten druhý naozaj, môže byť pre nich pozitívom a nemusí. V stave zamilovanosti to z časti vedeli, z časti tušili a do veľkej miery si tú predstavu do toho druhého projektovali. Dobrou prevenciou pred týmto javom je dopriať vzťahu čas, aby sme sa dobre spoznali.

V manželstve žijú tí dvaja v najtesnejšom možnom kontakte. Tam je ťažké niečo „schovať“. Časom tak padne každá maska. Život manželov je tesnejší, než život partnerov (bez papierov). Prečo je tesnejší? Od začiatku musia ratať s tým, že je to navždy. Okrem toho, zdá sa že nároky a požiadavky sú vyššie, než keď hľadáme niekoho možno len na pár mesiacov… Manželstvo je tak najtesnejší vzťah, ktorý je zároveň veľmi ťažké opustiť…

V manželstve nastáva zaujímavá situácia. Často o našich nedostatkoch hovoríme na základe toho, čo o nás hovoria druhí. V terapií sa mnohí sťažujú na to, že im partner vyčíta niečo, s čím ostatní nemajú problém. Skutočnosť je taká, že ten druhý s Vami trávi veľa času a trávi ho inak ako ostatní, takže lepšie vie spoznať a odhaliť dosah niečoho, čo sa Vám môže javiť len ako drobnosť. Znamená to, že ak ten druhý na niečo poukáže, zjavne ide o vypuklý problém, ktorý naozaj treba riešiť… Či sa nám to páči, alebo nie.

V manželstve sa naplno odhalí pravda o nás, naše dobré, ale aj zlé stránky. Našťastie, skôr než prepadneme panike, je možné s tým pracovať. Táto pravda je oslobodzujúca, o to viac, že máme po svojom boku niekoho, kto je nám oporou a nemusíme sa báť, že odíde.

Čím viac snívame, tým väčší môže byť rozdiel medzi tým, aký je naozaj a aký v našej predstave. O to väčší bude pád, keď zistíme aká je realita… Aj preto je dôležité, nevstupovať do vzťahu v stave zamilovanosti.

Bola do nás vložená túžba po niekom lepšom. A to je dobré. Prečo by sme sa mali uspokojiť len tak s niečím? Ak si dobre vyberiete, potom to lepšie je v tom druhom a musíte mu dať čas, aby sa dostalo na povrch :). Nepodliehajte panike len preto, že v niečom je ten druhý iný. Môže to byť nakoniec lepšie, než sme si predstavovali…

Mnohí to kolečko poznajú: zamilovanosť, dezilúzia, odmietnutie, útek a znova – a tak dokola. Celý kolotoč vzťahov. Ak máte dobre nastavené očakávania a požiadavky, prečo neísť do hĺbky, aj cez prvotné sklamania? Ak nepôjdete do hĺbky, je dosť možné že ostanete sami, alebo onedlho budete sami…

V manželstve nám pomáha a dosť nás ženie dopredu, keď počúvame povzbudivé a láskavé slová, od toho druhého. Doslova nás premieňajú. V peknom vzťahu naozaj láska premieňa a uzdravuje človeka. Samozrejme, ani láska nie je všemocná. Niekedy uzdravenie nie je možné bez pomoci terapeuta…

Manželstvo kladie na nás veľkú požiadavku – aby sme s láskou dokázali povedať aj pravdy, ktoré môžu bolieť. O niektorých veciach je dôležité hovoriť. Potrebujeme pocit bezpečia a istoty, aby sme slová ktoré hovoria o zlyhaní, hriechu či slabosti, prijali ako výzvu k pracovaniu na sebe. Ten druhý to hovorí práve preto – aby sme sa niekam posunuli.

Ľahšie sa nám o bolestivých veciach hovorí, keď už nemajú nad nami moc. Keď preboleli a keď sme tomu druhému odpustili. Zároveň platí, že potrebujeme aj kus milosti, aby sme neriešili každú vec (zranenie) a dokázali aj zažmúriť oko.

S láskou dokážeme zranenie premeniť na vzácnu perlu. Iný príbeh hovorí, že s láskou dokážeme zviazať roztrhnuté puto a tak sme si nakoniec bližší. Faktom je, že láska a milosť sú kľúčové, ak sa má vzťah tu a tam prečistiť.

Skôr než sa pustíte do toho druhého, zamyslite sa nad tým, koľko zľutovania mal doteraz nad Vami Boh, koľkou láskou Vás napriek všetkému zahrnul a koľké milosrdenstvo Vám udelil. V porovnaní s jeho láskou, ako by ste obstáli? A potom „spovedajte“ z lásky toho druhého…

Máloktoré slová priniesli toľko kontroverzií ako slova apoštola Pavla, podľa ktorých manželka sa má poddávať svojmu mužovi ako Pánovi… Muž je hlavou svojej ženy, ako je Kristus hlavou cirkvi, ktorá je jeho telom a on jej záchrancom… Muži milujte svoje ženy, tak ako Kristus miloval cirkev. On vydal sám seba za ňu…

Jedna z vecí ktoré nás ovplyvňujú, sú zvyky a tradície z našich rodín – kto má čo na starosti. Bez ohľadu na to, aké je to členenie, každý zažil iné a teda očakávania sú rôzne… V koľkých vzťahoch nastali problémy, pretože obaja predpokladali, že toto má na starosti ten druhý… A samé sa nič neurobí…

Obidvaja sú stvorení na Boží obraz. Obom dal Boh svoje požehnanie a obidvaja majú túto zem spravovať – dostali poslanie robiť to spolu. A bez ohľadu na postupnosť (kto bol stvorený ako prvý) – jeden bol stvorený pre druhého, sú rôzni a zároveň rovnocenní a majú si navzájom pomáhať a byť si oporou…

Je prirodzené, že muž a žena sú v niečom iní. Ale ak by boli rovnakí, nebolo by potrebné ich rozlišovať – bolo by jedno pohlavie… Eva je stvorená z boku Adama a Adam jej dáva meno. Práve preto sa hovorí, že je hlavou ženy. Ale to neznamená, že je mu podriadená… Muž a žena sú dvoma dielmi, ktoré do seba zapadajú a tvoria spolu jeden celok…

Hriech o ktorom sa hovorí… má následky pre obidvoch. Žena bude mať sklon byť závislá na mužovi, doslova ho uctievať a muž bude mať sklon ženu vlastniť a vykorisťovať. Obnova tohto vzťahu bude možná, ale nie ľahká… V duchovnej tradícií sa tu vyzdvihuje svätá Trojica, vzťah kde tri osoby v láske navzájom spolupracujú a vážia si jedna druhú…

Hriech nie je príčinou podriadenosti. Zhrešili obaja. Pozrime sa na Trojicu. Syn sa podriaďuje Otcovi a Otec ho vyzdvihuje nad všetko. Každý z nich túži toho druhého potešiť… Syn sa podriaďuje Otcovi slobodne. Nie z donútenia. Aj uznanie Otca je bezprostredné. Nie je tu žiadna nerovnosť… Podriadenosť sa spája aj s mužom – ak má ženu viesť – má ju viesť s ohľadom na ňu samotnú. Musí hájiť jej potreby a dôstojnosť. Vtedy sa podriaďuje on jej (a funguje to aj naopak). V tejto podriadenosti nie sú žiadne výhody. Tu je najväčší ten, kto sa viac podriadi a viac slúži tomu druhému. Uplatňovať akúkoľvek autoritu je možné, ale len v rámci služby a v prospech toho druhého…

Ak obidvaja majú tomu druhému slúžiť, tak v čom je potom muž hlavou? Skôr než k tomu prídeme. Ak by ste verili, že Vás ten druhý miluje a snaží sa robiť rozhodnutia s ohľadom na to, čo je dobré pre Vás, mali by ste problém prenechať mu v tej veci slovo (prenechať rozhodnutie na neho)? Do istej miery to robíme, keď si rozdelíme úlohy a kompetencie a obidvaja sú za niečo zodpovední. A ak treba, urobia rozhodnutie.

V čom je teda muž tou hlavou? V Biblií nie je žiadny zoznam. Pri členení úloh treba brať ohľad na silné a slabé stránky, kto má k čomu lepšie predpoklady. A predsa je tu jedna vec, v ktorej je mužovo postavenie iné. Biblia je duchovná kniha. Prekvapí Vás, ak muž je ten, ktorý má duchovne rodinu viesť? Ak to či sa členovia rodiny stretávajú na modlitbe a žijú duchovne je jeho zodpovednosť? Skôr je problémom to, že väčšina mužov na túto úlohu rezignovala…

Ak má byť kniha komplexná, nemôže v nej chýbať kapitola o sexualite… Poďme rovno na vec. Ak niekto tvrdí, že sex je sám o sebe zlý a nečistý, je v protiklade s učením Biblie. Boh vyslovene k sexu nabáda. Na mnohých miestach možno nájsť úlomky, pri ktorých sa puritáni červenajú a teológovia hľadajú akýkoľvek iný výklad…

Je sex predovšetkým prostriedkom k dosiahnutiu individuálneho pôžitku a uspokojenia? Nie. Rovnako ako vzťah nie je primárne o uspokojení jedného (na úkor druhého). Tak ako vo vzťahu, aj v sexualite, ak jeden kladie dôraz na druhého, obaja si navzájom sprostredkujú veľa radosti a potešenia. V láske – v obetovaní sa jeden za druhého a v darovaní sa tomu druhému, sa chránime pred sebectvom a egoizmom. V manželstve je sex jednou z ciest, ako sa vzťah utužuje a prehlbuje.

Aj keď príde do vzťahu kríza, treba o vzťah bojovať a hľadať cestu ako tomu druhému pripomenúť čo pre nás znamená a darovať sa mu. Sex je veľmi pekným spôsobom ako potešiť (a zakopať vojnovú sekeru). Sex vytvára silné puto. Preto je súčasťou zmluvy – manželského sľubu a opätovne má byť potvrdzovaný… Biblia na viacerých miestach povzbudzuje manželov, aby sa zo sexu tešili a často ☺

V čase kedy žena patrila mužovi Kristus prišiel s koncepciou, kde mužove telo patrí žene. V praxi to znamená, že muž má žene poskytnúť sexuálne potešenie a uspokojenie. A ona jemu ☺. Apoštol Pavol v liste Korinťanom píše, že sex by mal byť súčasťou života manželov, mal by byť vzájomne uspokojujúci – to znamená, že majú mať často záujem o toho druhého a neodopierať si ho…

Často chce jeden sex častejšie než druhý. Je to problém? Sex je okrem iného veľmi príjemnou „verziou“ cvičenia a fyzickej aktivity a dnes toho pohybu veľa nemáme ☺. Ak zmyslom lásky je dávať a nie prijímať, potom nemôže byť problém dať sa druhému ako dar a urobiť mu radosť…

Sex je tak nádherný, pretože odráža radosť, ktorá je vo vzťahu sv. Trojice. Je to duchovný zážitok, zakúsenie niečoho z lásky, ktorá je dokonalá… Jedným z pravidiel sexu je, zamerať sa viac na to, aby sme uspokojili a potešili. Dávať a nie prijímať. Vtedy vnímame sexualitu (aj lásku) ako dar. Ak vy kladiete dôraz na partnera a on na Vás, potom dosiahnete spokojnosť obaja.

Nakoniec treba napísať aj praktické veci – dôraz na hygienu a nerobiť nič (praktiky), čo by ten druhý nechcel (bolo v rozpore s jeho dôstojnosťou). Všetko ostatné je v manželstve oslavou života a vzájomnej lásky…

Apoštol Pavol hovorí o plnosti Ducha. Znakom toho je strata pýchy a pokora. Jednoducho oddávať sa jeden druhému / odovzdať sa jeden druhému. Keď v predvečer Kristovej smrti čítame o duchovnom naplnení, myslí sa tým vnútorná vyrovnanosť a sila. Prečo je to dôležité? Uvidíme nižšie…

Manželstvo tu nie je vzťahom dvoch ľudí, ktorým chýba pocit vlastnej hodnoty a zmyslu života. A ani tieto veci nenachádzajú v tom druhom. Apoštol Pavol predpokladá, že obaja si tieto veci už „poriešili“ a čerpajú silu zo vzťahu s Bohom.

Vzťah s Bohom je tou silou, z ktorej môžeme čerpať silu aj pre vzťah s tým druhým. A práve vďaka tomuto vzťahu dokážeme milovať, aj keď je to v tej chvíli ťažké… A vďaka tomuto vzťahu, vďaka sile Ducha, sme schopní obetovať sa a tomu druhému slúžiť.

V manželstve máme žiť jeden pre druhého. Nič viac, nič menej. Na to slovo sme hákliví. Slúžiť. Sám Boh je služobníkom, ale nie sluhom. Slúžiť znamená milovať. Vo vzťahu často dochádza k situáciám, kedy jeden musí ustúpiť. Obidvaja môžu sebecky trvať na svojom, môžu neochotne (zatrpknuto) ustúpiť, alebo s radosťou vyhovieť. Ak Vy kladiete dôraz na toho druhého a on na Vás, ľahko nájdete riešenie a osoh z toho budete mať obaja. Ak však obaja budete klásť dôraz na seba, postavíte medzi sebou múr a aj z toho pekného sa nedokážete radovať tak, ako by ste mohli, alebo Vaša radosť bude menšia…

Slúžiť sebe navzájom. Kde je Pán, je aj sluha. Ale v manželstve nie je pán. A tí dvaja sú si rovnocenní a slúžia si navzájom. Niekedy nám v službe bráni to, že sme navyknutí láske, ktorá kladie podmienky. Je doslova pre nás zahanbením, ak niekto pre nás urobí niečo len tak, alebo nás obdaruje a nič nechce. Ale práve to je láska, ktorá si nekladie podmienky. Je to láska, ktorá odzbrojuje – jednoducho milovať. Podstatou lásky je milovať, to znamená výjsť zo seba smerom k druhému. Zanechať seba a obetovať sa. Ak nám niečo bráni milovať, je to náš egoizmus a zameranie na seba. Ale vzťah sa rodí, keď prekonáme seba…

Schopnosť slúžiť, tá rastie vďaka vzťahu s Bohom, keď sme naplnený jeho Duchom. Práve vzťah s Bohom nás učí zaprieť seba. Že to nie je moderné? Je to kľúč k peknému vzťahu. A to je dôležitejšie než skutočnosť, či je to moderné.

Boli sme stvorení na Boží obraz. To znamená, že máme sa premieňať a čoraz viac mu podobať. Máme byť čoraz viac boží. Nie Bohom. Boh nás učí láske, obetoval sám seba a my chceme, aby sa pre nás obetoval ten druhý… Ale to nie je Boží odkaz pre nás… My sa máme obetovať – máme ísť príkladom.

Boží príkaz lásky je jednoduchý – milovať Boha a blížneho ako seba. Prečo je to tak naformulované? Lebo dôsledkom hriechu, by sme najprv vytesnili Boha a potom si podriadili človeka. Vlastne sa to aj deje… Ale tadiaľ cesta k vzťahu nevedie.

V dnešnej dobe považujeme toho druhého za úžasného. A tak vstúpime do vzťahu s ním. Za nejaký čas si uvedomíme, aký je v skutočnosti sebec. Potom sa to dozvieme o sebe. A potom dospejeme k presvedčeniu, že ten druhý je väčší. Čo s tým? Môžete čakať, že ten druhý niečo urobí a s najväčšou pravdepodobnosťou sa nedočkáte. Vzniká odstup, obidvaja čakajú a nedočkajú sa. Alebo môžete začať od seba – to máte vo svojich rukách. Už to že zmeníte seba, výrazne zmení Váš vzťah a pravdepodobne to časom bude inšpiráciou aj pre toho druhého…

Nakoniec apoštol Pavol hovorí, že sa máme poddávať jeden druhému z bázne pred Bohom. Bázeň neznamená, že sa ho máme báť. Je to úžas nad jeho veľkosťou a láskou. My prežívame jeho lásku a milosť vo svojom živote a z plnosti tejto lásky milujeme. Pretože on nás miloval ako prvý…

.

Náš výber by musel byť naozaj veľmi zlý, aby sa nedal vytvoriť pekný vzťah. Samozrejme, niekedy je to ťažšie a vtedy je aj ťažšie toho druhého milovať. Našťastie v tom nie sme sami. V duchovnej rovine sa môžeme oprieť o lásku Boha a aj vďaka nej milovať toho druhého, dokonca aj v situácii, keď to bolí. Cieľom nie je vzťah ktorý nefunguje, ale vzťah ktorý mnohé prekoná. V dnešnej dobe je to veľmi cenná devíza. Cenná je aj časť o sexualite, téma ktorá je tak často vytesnená, alebo sputaná a pritom tak potrebná.

Tomáš Hupka

Timothy Keller po štúdiu teológie pôsobil ako pastor vo Virginii. V súčastnosti vedie miestnu presbyteriansku cirkev v New Yorku. Je ženatý s Katy a spolu majú tri deti. Je autorom viacerých zaujímavých diel, jedno z nich napísal s Kathy – Zmysel manželstva a stalo sa podkladom tohto článku. Kathy Kellerova rovnako ako Timothy vyštudovala teológiu a viedla rôzne spoločenstva a spolu s ním napísala knihu.

Zdroj fotografie:

www. thoughtcatalog.com