Uč sa, lebo inak zomrieš skôr

Na Slovensku sa o reforme zdravotníctva a školstva hovorí pred každými voľbami. Pre postupujúcu automatizáciu musíme zlepšiť školstvo, lebo ak budú roboty postupne preberať prácu v automobilovom a v spracovateľskom priemysle, bude na Slovensku výrazne znížený dopyt po práci. Preto potrebujeme kvalitné školstvo, aby sme vedeli dnešnú prácu v slovenskej ekonomike nahradiť vysokokvalifikovanou. V rezorte zdravotníctva sa hovorí o plytvaní a o tom, že napriek vynakladaným prostriedkom máme stále vysokú odvrátiteľnú úmrtnosť. Na Slovensku sa vzdelanie a zdravotníctvo spájajú do nelichotivej štatistiky dožitia. Na vek dožitia vplýva veľa faktorov. Od kvality zdravotnej starostlivosti, životného prostredia a, samozrejme, životosprávy.

Pre časť obyvateľstva, ktoré má najnižšie vzdelanie, platí, že máva fyzicky náročnejšiu prácu, častejšie výpadky príjmu, ktoré spôsobujú stres. Všetky tieto faktory vplývajú na dĺžku života. V každej krajine sa časť obyvateľstva s nižším vzdelaním dožíva nižšieho veku ako časť s najvyšším vzdelaním. Bohužiaľ, rozdiel medzi odhadovaným vekom dožitia medzi časťou populácie, ktorá má najnižšie vzdelanie, a najvyššie vzdelanie, je na Slovensku z krajín OECD najvyšší.

Rozdiel v dožití medzi mužmi je až 14,4 rokov. To je veľmi vysoké číslo a aj keď celá V4 je na čele rebríčka, Slovensko je jednoznačne posledné. Prečo sa tí menej vzdelaní dožívajú tak výrazne menej? Čiastočným dôvodom je, že menej vzdelaní sa koncentrujú v rómskych marginalizovaných komunitách, kde je stav verejného zdravia naozaj v zlom stave. Zároveň naše školstvo nevie/nechce žiakov týchto komunít plne integrovať do normálneho školského systému a presúva ich do špeciálnych škôl. To sa spolupodieľa na vytváraní generačnej chudoby.
Naším cieľom je poukázať na to, že prehliadanie integrácie marginalizovaných rómskych komunít skracuje život na Slovensku tak, že to vidia už makroštatistiky.