Ešte nedávno chcel liberálny progresss stavať svojho premiéra. A nevedel si vybrať. Najnovšie zisťuje, že to nemusí stačiť ani na stupeň víťazov. Robert Fico (ne)vedie najinovatívnejšiu volebnú kampaň v histórii strany a Marian Kotleba ako záložný cieľ nie je dosť atraktívny. Ešte aj Matovičove reporty o rozšírení invazívnych druhov na pobreží francúzskeho Stredomoria majú väčšiu sledovanosť ako Balážove prelety lykožrúta v tatranskej oblasti.

V analógových zákopoch opozičnej tlače vlhne strelivo pochystané na (očakávané) predvolebné stereotypy predsedu Fica, tie digitálne (zákopy) sú narúšané aktivitou premiéra Pellegriniho na sociálnych sieťach. Fico je inovatívne neviditeľný a opozícia naliehavo potrebuje zápletku, ktorá ho vráti do centra aktuálneho diania. Garantoval totiž sledovanosť, stabilný príjem, postavenie v hierarchii protivníkov …

Napodiv Robert Fico ponúka svojim oponentom solídne riešenie. Ak (všetci) rešpektujeme názor, že klimatická zmena je za dverami, poďme sa spoločne baviť o tom, čo s ňou. Pre ľudské vnímanie je príliš pomalá, aby sme ju dokázali vnímať a cítiť, ale môžeme (ak chceme) pozorovať a riešiť jej dôsledky. Narušený kolobeh vody v prírode a mestskom prostredí vieme totiž riešiť okamžite. Zvýšený výskyt alergií a zhoršený zdravotný stav (najmä starších ľudí) sú nefinančným základom mestských daní z betónu, asfaltu a developerského Klondike(u) v naších mestách.

Svet je z ekologického hľadiska vychýlený z rovnováhy a kľúčová otázka znie či, ako a akou postupnosťou krokov ho chceme vrátiť späť do rovnováhy. Rozhodujúcou bude správna liečba pacienta v čase, keď sa ešte nevieme zhodnúť na diagnóze.  Keď vrátime krajinu ekologicky do rovnováhy, môžeme sa znovu začať hrať na ľavicu a pravicu, koalíciu a opozíciu, na sociálne balíčky, vlaky zadarmo, ochranu rodiny či dúhové témy. Ak sa nerozhýbeme, možno už ani nebude treba …

Poďme sa baviť o vode, čo nás udrží nad vodou. Cover verzia, ktorá stojí za volebný hlas …