Zápisky knihomolníka, ep. IV: Oneskorená depeša z vianočného pekla

Zatiaľ čo ostatní riešia prípravy a darčeky (tie som mal nakúpené už v októbri), ja som sa chvatne pokúšal nájsť si nový podnájom. To viete, bežne sa stáva, že sa na vás vyprdnú ale že komplet všetci spolubývajúci necelé dva mesiace pred koncom roka.

Situácia vyzerala skoro nádejne, ale ohlásil sa prvý druh neduhov spojených so zháňaním brlohu. Nechal som si pár hodín na rozmyslenie a následne napísal týpkovi, že reku berem to. Popri prehliadaní ďalších ponúk som sa pokúšal s ním spojiť, ale neodpovedal. A tak prišli Vianoce a ja som musel vypratať svoju izbu.

Čo ešte sťažovalo celý vývoj? Skúsim to podať decentne. Chápem, aj s prenajímaním sú starosti a isto aj výdavky, najmä ak má byť všetko v súlade so zákonom a podobne. Samostatná kapitola sú miestečká bez zmluvy či inými zádrhelmi, aby mohol majiteľ neskôr podľa ľubovôle vypekať s podnájomníkmi. Bikoz až príliš často je depozit považovaný za free money. Keď majiteľ potrebuje peniaze, dôvod na čmajznutie časti kaucie alebo celej sumy si nájde.

Zhrňme si v rýchlosti, aké boli možnosti nezlúčiteľné so životom:

– dobrá izba a byt, fajn cena, poloha v preďalekej galaxii

– dobrá izba a byt, okej poloha, nájomné jedna oblička mesačne

– cena by ešte ušla alebo prestrelená, kutica, tým pádom na polohe nezáleží

Aby som nezabudol, časť komentujúcich pod inzerátmi na Facebooku mne aj iným odporúčala, že keď si nevieme dovoliť platiť taký nájom, tak nech sa netrepeme do Bratislavy. Len pripomeniem, že veľká časť, ak nie väčšina ľudí, ktorí vás dennodenne obsluhujú v obchode, nepochádza priamo z hlavného mesta. Kde máme teda ísť bývať, do Trnavy? :D

Nakoniec som natrafil na ideálnu možnosť, a síce nízka cena, fajn izba aj byt (po prikúpení pár drobností topka) a poloha s dostupnosťou everywhere and fast.

Takže sa konečne môžem pustiť do sprostredkovania udalostí a zaujímavostí zo samotného 23. decembra, najinfernálnejšieho dňa v obchodnom roku.

Hneď z rána do spoja, ktorým som cestoval do práce, kúsok odtiaľ napálil nedočkavý vodič, lebo pichnúť sa do pruhu o pár sekúnd stojí aj za spôsobenie dopravnej nehody. Moc ma to nevyviedlo z miery, predsalen aby ste niečo významnejšie poškodili na obrovitom kĺbovom autobuse (spoj 93), museli by ste jazdiť v dodávke alebo menšom ťahači. Väčšie nervy mi robil jeden dedek, ktorý preferoval samovraždu v predvianočnej premávke pred pokojným riešením situácie.

Do roboty som dorazil bez zranení a s odhodlaním čeliť hordám. Predajňa sa naplnila a my sme si mädlili ruky, že júúú, budú money. Asi po hodine puf, vypadla elektrina v polovičke Petržalky. Z bezpečnostných dôvodov sme vyhnali lidički von, niektorí by zostali nakupovať aj potme, jak zákazníci v Podunajských, keď tam horel hypermarket.

Ani toto nás nezastavilo a deň sme dali na pána. Najviac ma pobavila aj pobúrila jedna “milá” pani. Na moju otázku, či jej poradím, reagovala sprvu s úsmevom “Ani né, ale máte strašne debilnú kolegyňu, neochotná, nie je náhodou primitívna?” Keby moje oči mohli vybuchovať, rozprsknú sa jej na ksicht. To všetko kvôli menšej zľave. Jednak boli brutálne návaly, popri tom kolegyňa skoro odpadla od únavy a najmä zlého vzduchu, stalo sa, zabudla narátať ja neviem, jedno percento či dve? Ako málo stačí, aby sme v očiach niektorých boli hneď krutóni. Pani dodatočne prajem pekné dni a odporúčam najnovšiu úpravu jednej z Verneoviek “25000 míľ do prdele” alebo hororovú klasiku “Močenie Jahnátka”.

Bez tajnej peňažnej motivácie alebo iných stimulov, prípadne preháňania, ťažko opísať snahu a výkony kolegovcov z mojej zmeny, ale aj celkovo tímu na našej pobočke (som si istý, že aj inde makali a snažili sa a fičali jak posadnutí :) inak ako “Klobúk dole”.

Ani sme nevedeli ako a prifrčal nový rok. S ním, ako inak, výmeny a s nimi spojené špekulácie. Väčšina prípadov prebehne bez problémov, pomedzi to zopár výskytov krutónizmu. Mali sme “istú pani”, “milú pani”, tak si ju tentoraz pomenujme “pani Ehm”. Prifrčala aj s mangelom, kúpili zdvojene. “Poprosím bloček.” Na ňom dátum, že by samotný doklad mohla predať do antikvariátu ako historický dokument. Okej, dosť preháňam, ale šlo o deň riadne mimo dobu, kedy je ešte možné tovar vymeniť.

Pani Ehm započala krížovú výpravu od “Ako je to možné, veď ja u vás kupujem za toľko a toľko evri” až po “Ukážte mi reklamačný poriadok”. Keď to nestačilo, vyžiadala si, z akého konkrétneho paragrafu vychádzame. Pomaly na nás už skoro zoslala kliatbu z tisícich pekiel, keď sme došli na fakt, že daný tovar pochádza z e-shopu, a teda je v kompetencii niekoho úplne iného. Ofuk s opodstatnenosťou level 1000.

Ak vám pre predstavu nestačili tieto riadky, nech sa páči, na záver prikladám aj niekoľko autentických záberov z terénu. Nemyslite si, že sme nemali čo robiť, ako hej. Fotky boli vyhotovené štýlom hit ‘n’ run, čiže v našom “rýchlo po mobil, ťuk-cvak a friškom dozadu odložiť a makať ďalej”. Enjoy.

Keďže lidičkom hrabe celoročne, nebojte sa, budú aj ďalšie podobné textíky. Laterz, ja si idem užiť zaslúžené arašidové chrumky v XXL balení. Život nie je až tak stopercentne naprd. Občas :D