Ukrajinská študentka: “ Ste krajina strachu, neistoty a nestability“
Ukrajinská študentka, ktorá dostala možnosť bezplatne študovať v Košiciach. „Chcem rýchlo doštudovať a odísť preč. Ste ako pozlátko na moskovských kopuliach.“
Diana z Kyjeva mala 19 rokov, život pred sebou a životný cieľ nezostať na Ukrajine. Necíti tam silu a stabilitu. Ísť preč, jedno kde.
Sedí s rodičmi v aute a cestuje večer do obchodu na klasický nákup. V rádiu hlásia večerné správy „Slovensko volá z Ukrajiny študentov na svoje vysoké školy“ ozýva sa z rádia. Večer premýšľa, ráno volá na ambasádu, čo je na tom pravdy. Slovenská ambasáda potvrdila, že na štátne vysoké školy môže ako študentka Ukrajiny študovať bezplatne.
O niekoľko mesiacov prechádza štátnu hranicu a prvý večer pozerá z okna internátu na Slovensko, na Košice. Život sa jej zdá sa zmenil. Je na bezplatnom štúdiu na Slovensku, v EÚ a má možnosť získať európsky uznávaný titul. Slovensko je pre ňu krásna krajina. Študuje rok, ďalší rok a vidí, že nie je všetko zlato čo sa blyští.
„Vidím tu množstvo rómov, čo som u nás nikdy nevidela. Cítim strach spoločnosti, ktorému som najprv nerozumela. No dnes tomu už chápem. Myslela som, že tu je stabilita a sila štátu, keď tu môže bezplatne študovať aj ukrajinský študent. Teraz viem, že Slovensko je krajina strachu, každý sa niečoho bojí a nik nepovie to, čo by chcel ozaj povedať. Rómovia sa boja bielych, bielí sa boja rómov. Starí ľudia sa boja o prežitie, či večer bude čo jesť. Študent ide zohnať brigádu ako zaplatiť internát. A všade panuje strach.“
Ešte dva roky tu musí vydržať, doštudovať a chce odísť preč z tejto krajiny lebo cíti, že táto hra na vyspelý západ je len pozlátko, ako na moskovských kopuliach. Na Ukrajine videla gangy ovládajúce mestá, no každý vedel, že je to mafia. No tu je mafia inde. Skrýva sa v bielych škrupuliach za pozlátko demokracie a ťahá šnúrky života každého človeka, ktorý tu žije z jednej jedinej veci, z moci štátu.
„Bola som prvýkrát v slovenskom parlamente na zasadnutí NR SR a nestíhala som sa diviť, ako tam niekto niečo rozprával o Egyptoch, opitý pán tam nadával na prezidentku. Jedna pekná blondína počas rokovania dve hodíny nedvíhla hlavu od telefónu. Všetci vedia, že ich snímajú kamery a kľudne sa hrajú na telefónoch. Žiaden rozdiel medzi parlamentom Ukrajiny a Slovenska. Vsjo odno i tóže. Odchádzala som preč s myšlienkou či to všetko stálo za to, nechať svoju rodinu 1300 km doma a žiť bez rodiny. Tu už chýba len vojna. “
„Už len dva roky vydržať a rýchlo preč!“
