Denník N

Geografia pre piatakov ako výzva logickému mysleniu a svedectvo mentálnej tradície

Tento príspevok môže zaujať rodičov piatakov, ako aj záujemcov o zemepis, ale v konečnom dôsledku aj stúpencov (alebo odporcov) kritického myslenia. Tvrdím, že deti na základných školách sa učia (aj) nelogické a celkovo neužitočné „poznatky“, uvedené v oficiálne schválených učebniciach. Podobne problematicky sa potom používa (mentálne-politické-kultúrne) delenie sveta v politike alebo dokonca vo výučbe na vysokých školách. A nikoho to netrápi.

O čo ide?

V učebnici „Geografia pre piaty ročník základných škôl“ od autorov Ivan Ružek, Monika Ružeková, Peter Likavský, Mária Bizubová, recenzenti Erika Borovská a Tomáš Novák, vydané VKÚ Harmanec, 2009, oficiálne schválenej ministerstvom školstva (na päť rokov, ale učebnica sa stále používa), sa uvádza delenie sveta na kontinenty a svetadiely.

Kontinenty akože vytvorila príroda, kým na svetadiely mentálne-politicky rozdelil svet/kontinenty človek. Podľa učebnice (učebnica samotná toto rozdelenie nijak nevysvetľuje) a vyučovacích pomôcok potom máme, zhodou okolností, šesť kontinentov ale aj šesť svetadielov.

Tieto skupiny nie sú obsahovo či skôr definične identické.

Medzi kontinenty patria Eurázia, Afrika, Severná Amerika, Južná Amerika, Austrália a Antarktída.

Medzi svetadiely patria Európa, Afrika, Ázia, Amerika, Asutrália a Antarktída.

V čom je problém? Vysvetlenie sa dá ľahko nájsť na internete, a dokonca v zrozumiteľnom jazyku, ako uvádzam v ďalšom odstavci.

Kontinenty a svetadiely?

Český zdroj citovaný nižšie uvádza logický rozbor súčasného mätúceho delenia používaného (nielen) v oficiálne schválenej slovenskej učebnici pre piatakov:

„ Rozlišování kontinentů a světadílů bohužel nevnáší jasno, ale naprostý zmatek.

Zastánci teorie o rozdílném vnímání kontinentů a světadílů totiž sami mají docela guláš v dodržování své vlastní definice – kontinentem označujeme rozlehlou a souvislou část souše obklopenou světovým oceánem. Podle důslednosti implementace této definice vznikají tři varianty počtu kontinentů, dvě logické a jedna zcela nelogická, která se, bohužel, vyskytuje ve školních učebnicích a devastuje tak myšlení dětí:

Buď neakceptujeme uměle prokopané kanály jako součást světového oceánu a pak jsou kontinenty 4:

  • Amerika
  • Antarktida
  • Austrálie
  • Eurafrasie

Nebo akceptujeme Suezský a Panamský průplav a máme kontinentů 6

  • Afrika
  • Jižní Amerika
  • Severní Amerika
  • Antarktida
  • Austrálie
  • Eurásie

A nebo se rozhodneme, že Amerika je jedna nedělená, ale Afriku už přece s Eurasií z nějakého důvodu spojit nemůžeme, dostaneme kontinentů 5.“

Alternatívne kontinentálne modely

 

Je zaujímavé, že podľa neovereného zdroja citovaného nižšie, vo svete majú rôzne krajiny rôzne odhady počtu kontinentov.

  • 4 kontinenty: Afro-Eurázia, Amerika, Antarktída, Austrália
  • 5 kontinentov: Afrika, Eurázia, Amerika, Antarktída, Austrália
  • 6 kontinentov: Afrika, Európa, Ázia, Amerika, Antarktída, Austrália
  • 6 kontinentov: Afrika, Eurázia, Severná Amerika, Južná Amerika, Antarktída, Austrália
  • 7 kontinentov: Afrika, Európa, Ázia, Severná Amerika, Južná Amerika, Antarktída, Austrália

Model siedmich kontinentov je populárny v Číne, Indii, čiastočne v západnej Európe a v anglicky hovoriacich krajinách. Model šiestich kontinentov so zjednotenou Amerikou je populárny v španielsky hovoriacich krajinách a častiach východnej Európy vrátane Grécka s jeho päť- kontinentálnym modelom (päť obývaných kontinentov). Aj na území postsovietskeho priestoru sa používa model šiestich kontinentov s rozdelenou Amerikou.

 

Ako to je na Slovensku?

 

Toto nie je komplexný prehľad, len výberový.

Oficiálna stránka ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí používa delenie len na Afriku, Áziu, Ameriku, Austráliu a Európu. Antarktída je pochopiteľne vynechaná, nemáme tam zastúpenie, ale zaujímavé je, že Amerika je videná ako jeden celok, kým Európa je oddelená od Ázie a samozrejme, mentálne-politicky, aj od Afriky.

Je zrejmé, že toto delenie predstavuje akýsi historicky zaužívaný diplomatický mentálny kompromis.

 

Vysokoškolská publikácia GEOGRAFIA SVETA. Regionálnogeografická charakteristika kontinentov, svetadielov a oceánov so zreteľom na ich špecifiká od Antona Fogaša z roku 2015 (Prešovská univerzita), voľne dostupná online, delí svet primárne na svetadiely: Áziu, Ameriku (delenú ďalej na Severnú a Južnú), Afriku, Európu, Austráliu ale aj Oceániu, a Antarktídu. V definícii nižšie používa, mimochodom, delenie svetadielov ďalej podľa veľkosti, hoci v učebnici používa základné poradie svetadielov odlišne, ako som uviedol v predchádzajúcej vete.

Zaujímavé sú aj použité definície:

Kontinent – veľká súvislá súš obklopená svetovým oceánom, ktorá má osobitý, svojský geologický vývoj a stavbu. Na Zemi sú kontinenty, ktoré súvisia so susednými kontinentmi úzkou pevninskou šijou – kontinent Eurázia súvisí Suezskou šijou s kontinentom Afrika a kontinent Severná Amerika je spojený Panamskou šijou s kontinentom Južná Amerika. Na Zemi je 6 kontinentov (podľa veľkosti) – Eurázia, Afrika, Severná Amerika, Južná Amerika, Antarktída, Austrália

Svetadiel – veľká oblasť na zemskom povrchu, ktorú tvorí obyčajne kontinent a k nemu priľahlé ostrovy – je charakteristická osobitým historickým, etnografickým a hospodárskym vývojom.

Na Zemi je 7 svetadielov (podľa veľkosti) – Ázia, Amerika, Afrika, Antarktída, Európa, Austrália, Oceánia.“

Možným pozitívom tohto delenia je zavedenie kategórie Oceánia v prípade svetadielov, ale súčasne nie je jasné, ako ďaleko sa má chápať termín „priľahlé ostrovy“. Z istého uhla pohľadu môžeme priľahlé ostrovy Oceánie priradiť k Austrálii (prípadne Ázii), ako to robí ministerstvo zahraničných vecí.

Nelogickým sa zdá byť v prípade označenia kontinentov oddelenie Eurázie od Afriky, ako aj delenie Severnej a Južnej Ameriky, lebo spomínané prieplavy, či podľa autora „šije“, vznikli až veľmi nedávno a ľudskou činnosťou.

Podobne sa nelogickým zdá byť nedelenie Ameriky na dva svetadiely, kedže Severná a Južná Amerika sa vyznačujú „osobitým historickým, etnografickým a hospodárskym vývojom.“ Pravda, možno si autor uvedomoval, že by bol potom problém kam zaradiť Mexiko (viac podobné Južnej Amerike, ale geograficky patriace do Severnej Ameriky), a početné stredoamerické krajiny….

Záver

Nie som odborník na geografiu, len poukazujem na to, že deti sa učia nelogické, neužitočné, alebo aspoň nejasné a protirečiace si definície, ktoré sa potom rovnako mätúco používajú či už na akademickej, alebo politickej úrovni.

Nerozumiem, prečo toto mätúce a nelogické delenie sa vôbec používa v učebniciach pre piatakov. Aký to má význam? Nebolo by lepšie buď úplne vynechať delenie na kontinenty a svetadiely, alebo, ak to má nejaký hlbší význam, uviesť to v súlade s logikou, prípadne poukázať na tomto príklade na prevahu historickej interpretačnej tradície nad logikou a faktami, prípadne poukázať na alternatívne, kultúrne podmienené definície tých istých faktov/javov?

Ako je možné, že takéto nedokonalé texty píšu a schvaľujú viacerí odborníci pod dohľadom ministerstva školstva?

Ako tieto koncepčno-definičné nelogickosti vedia vysvetliť učitelia a ako to máme vysvetliť deťom my rodičia (alebo starí rodičia) ? Podľa všetkého, väčšina rodičov toto „nerieši“. Je im to jedno, rovnako ako asi to bližšie neskúma väčšina učiteľov, ktorí používajú túto učebnicu, že žiaci sa mechanicky učia nelogické, ale hlboko historicky-mentálne etablované logické nezmysly.

Zdá sa, že to do veľkej miery platí aj v prípade vysokoškolských špecialistov v prípade učebníc na vysokých školách (tam boli tiež uvedení odborní recenzenti)…..

Podrobnejšie nerozoberám, že deti sa (niekde) učia (nesprávne) napríklad aj to, že „Marco Polo bol prvý Európan, ktorý prišiel do východnej Ázie“ (nebol, bolo ich tam predtým viacej, on len napísal asi najznámejší cestopis tej doby, a strávil tam dlhší čas), alebo že „Robert Peary bol polárnik, ktorý ako prvý dosiahol Severný pól, a keď to počul Amundsen, tak otočil loď na juh smer Južný pól“ (dnes sa pochybuje o tom, že dostiahol Severný pól, a Amundsen nemohol otočiť žiadnu loď, lebo na Južný pól sa vybral až neskôr), alebo že „Scott zahynul na podchladenie len 50 m od základne“ (bolo to skôr desať-dvadsať alebo viac kilometrov).

Toľko k uplatňovaniu rozvoja kritického myslenia (nielen) na základných školách….

Zdroje:

https://www.mzv.sk/cestovanie_a_konzularne_info/staty_sveta-staty_podla_svetadielov

http://migurban.ru/sk/vybor-kvartiry/raznica-mezhdu-materikom-i-kontinentom-chto-takoe-kontinenty-i.html

http://www.rozdily.cz/Rozd%C3%ADl_mezi_kontinentem_a_sv%C4%9Btad%C3%ADlem

Teraz najčítanejšie