Nová hrádza proti extrémizmu
Prvá hrádza proti extrémizmu sa nepodarila, najmä preto, že veľa staviteľov sa zabudlo na opačnej strane. Tá druhá preto musí byť kvalitnejšia a silnejšia, to však pôjde len s novými, lepšími staviteľmi.
Pre tých z nás, čo pravidelne sledujú politické dianie a vďaka prezidentke a Ústavnému súdu ešte stále aj prieskumy, neprinášali posledné mesiace a týždne veľa optimizmu pri pohľade na boj s fašistami. Strašidelné čísla kotlebovcov a ich schopnosť lákať k sebe voličov iných strán či dokonca oslovovať ľudí, ktorí doteraz voliť nechodili, predstavuje obrovské nebezpečenstvo pre budúcnosť našej krajiny.
V médiách, odborných kruhoch a verím, že aj v centrálach politických strán sa veľa diskutovalo a diskutuje o tom, ako rast Kotlebu zastaviť. Len diskusie však nestačia. Vidíme jasne, že výsledky to neprináša. Svetielko nádeje sa však vynorilo v symbolický dátum. 21. januára sme si pripomínali smutné výročie, 75 rokov od masakru v obciach Ostrý Grúň a Kľak. Po fašistoch tam vtedy ostalo mnoho nevinných obetí a tento deň sa tragicky zapísal do histórie Slovenska. V rovnaký deň, keď v týchto obciach prebiehala pietna spomienka, plánovali v Levoči svoje stretnutie novodobí fašisti – ĽSNS. Samozrejme, ich metódy a spôsoby vyjadrovania sú dnes už iné, nezabúdajme ale, že ich zvrátená ideológia ostáva.
S veľkou radosťou som preto sledoval správy o tom, že svoje zhromaždenie nakoniec museli zrušiť. A dôvod nebol len tak hocijaký, museli to zrušiť kvôli tomu, že sa im ľudia konečne postavili. Jasné, nebolo to prvýkrát, protesty prebiehali v rôznych mestách aj predtým, tentokrát už ale s reálnym výsledkom. Symbolika toho, že sa tak stalo na výročie masakru v Ostrom Grúni a Kľaku, tomu ešte pridala na význame. 75 rokov totiž nie je až taká dlhá doba, aby sme tak rýchlo zabudli. A vlastne možno aj je, keďže naša pamäť nesiaha ani niekoľko rokov späť, lebo zabúdame na to, že títo ľudia, čo dnes stoja na námestiach so šancou vyhrať voľby, ešte nedávno pochodovali v gardistických uniformách. Ako by sme si teda mohli pamätať udalosti spred toľkých rokov, keď zabúdame, čo sa dialo úplne nedávno? Mnohí z nás ale máme starých rodičov, ktorí ešte na hrôzy fašizmu nezabudli, lebo ich zažili na vlastnej koži. Ako môže niekto podporovať Kotlebu, a potom sa im pozrieť s čistým svedomím do očí?
Po posledných parlamentných voľbách sa veľa hovorilo o akejsi hrádzi proti extrémizmu. Bohužiaľ pri jej stavbe nastalo, ako to už na Slovensku býva, zopár pochybení. Jedným z najvážnejších bolo, že niekoľko „staviteľov“ sa ocitlo na jej opačnej strane a postupne sa im tam páčilo tak, že už odtiaľ ani nechceli odísť. Tí zvyšní, ktorí ostali na správnej strane, veľmi rýchlo spozorovali, že na hrádzi sa tvoria diery. Snažili sa ich zakrývať, podopierať ju, no nemali na to dosť síl. Hrádzu teda bude treba postaviť nanovo. Základným kameňom tejto stavby môže byť úspešný protest v Levoči. Ihneď naň nadviazali aj v ďalších mestách a dedinách, avšak tým základným stavebným materiálom, ktorý tieto kamene bude držať pokope, sme my všetci.
Za staviteľov sa tentokrát prihlásili ľudia, ktorí tomu zdá sa rozumejú viac. Koalícia PS/Spolu, ktorá proti kotlebovcom najviac a najvýraznejšie bojuje, má v svojich radoch plno schopných ľudí, ktorí s pomocou nás všetkých dokážu šírenie extrémizmu zastaviť. Z ich snahy nielen teraz počas kampane, ale aj predtým ako vôbec vstúpili do sveta politiky je vidieť, že svoje poslanie berú vážne. Šanca na zmenu je však len jedna!
Pred 4 rokmi som si ja aj mnohí iní mysleli, že vládna koalícia celé funkčné obdobie nevydrží a my všetci dostaneme akúsi druhú šancu na novú voľbu. Udiali sa hrozné veci, no vládny zlepenec sa moci nepustil. Tentokrát už zaváhanie nemôžeme dopustiť. Ak neprídeme voliť, dobrovoľne odovzdáme krajinu SMERu a kotlebovcom, a potom už isto druhú šancu nedostaneme!
Ľudia nebláznime! Poďme 29. februára voliť!
