Denník N

Ako hodnotia medzinárodné inštitúcie výskum a inovácie na Slovensku?

Medzinárodné inštitúcie pravidelne monitorujú a hodnotia situáciu v oblasti výskumu, vývoja a inovácií na Slovensku. Výsledky tejto aktivity majú poskytnúť informácie o tom, aký je stav národného výskumného a inovačného systému, a ako si vedie v porovnaní s ostatnými krajinami. Čo hovoria tieto prehľady o výskume a inováciách na Slovensku? V prípade našej krajiny sa už dlhodobo opakujú negatívne trendy v oblasti financovania, výskumného systému a riadenia, ľudských zdrojov, výstupov, ale aj spolupráce medzi akademickými inštitúciami a súkromným sektorom.

Prvou kľúčovou oblasťou je financovanie výskumu a inovácií. V tomto prípade treba konštatovať, že výskumný systém na Slovensku vo vysokej miere závisí od financovania z EÚ, keďže investície súkromného sektora sú nedostatočné. Do roku 2008 bol hlavným poskytovateľom financií do výskumu verejný sektor (vláda SR). V danom roku sa však situácia zmenila, keďže Slovensko začalo vo výraznejšej miere využívať štrukturálne fondy EÚ pri financovaní výskumu a vývoja. Naopak vláda SR znížila národnú podporu výskumu a vývoja. V najnovšom prehľade European Semester 2019 sa uvádza, že až 39 % vnútroštátnych investícií do výskumu a vývoja sa opiera o zahraničné zdroje financovania, najmä fondy EÚ, ktoré tvoria 89 % všetkých finančných prostriedkov v tejto oblasti.

Stav financovania a podpory výskumu a inovácií na Slovensku sa  podľa  European Innovation Scoreboard za posledných jedenásť rokov veľmi nezmenil. Táto oblasť bola s prestávkami už od roku 2008 hodnotená ako veľmi slabá. Slovensko sa v nej objavuje výrazne pod priemerom EÚ. Okrem toho, že veda a výskum sú podfinancované, finančné prostriedky EÚ na výskum a inovácie sa využívajú neefektívne. Nepriaznivý stav vo financovaní a podpore sa následne prejavuje v ďalších oblastiach. Slovensko už dlhodobo stagnuje v hodnoteniach inovačnej výkonnosti, pretože investície priemyselného sektora do výskumu a vývoja sú priveľmi nízke na to, aby výkonnosť krajiny výrazne zvýšili. V rebríčkoch sa krajina posledných jedenásť rokov umiestňuje medzi 20. a 23. miestom a je zaraďovaná do skupiny miernych inovátorov.

Tým sa ale zoznam výziev, ktorým čelí výskumný ekosystém, ešte nekončí. Na Slovensku majú zodpovednosť za navrhovanie a implementovanie výskumných a inovačných politík medzi sebou rozdelené Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVaŠ SR) a Ministerstvo hospodárstva (MH SR), pričom každé riadi svoju vlastnú sieť agentúr. Spolupráca medzi týmito entitami a celkové riadenie výskumného a vývojového systému je Slovensku už dlhodobo vyčítaná. Dôvodom je, že systém riadenia je považovaný za slabý a roztrieštený a koordinácia medzi zodpovednými inštitúciami je nedostatočná. Ministerstvá a ich agentúry spolupracujú nedostatočne, čo vedie k duplikácii podpory a taktiež aj samotná podpora výskumu a inovácií sa poskytuje prostredníctvom veľkého počtu vládnych agentúr. Doterajší roztrieštený systém je následne jednou z príčin neefektívneho využívania finančných zdrojov vo vede na Slovensku a nízkej kvality vedeckých výstupov.

Existuje oblasť, pri ktorej si môžeme na chvíľu vydýchnuť, že v nej Slovensko dosahuje aj dobré výsledky – veľmi silnou stránkou slovenského výskumného a vývojového systému sú práve ľudské zdroje. Podľa European Innovation Scoreboard sú pozitívnymi prvkami na Slovensku vysoký podiel nových absolventov doktorandského štúdia a podiel mladých ľudí s ukončeným stredoškolským vzdelávaním. Toto vydýchnutie si môžeme dovoliť iba na chvíľu, keďže údaje z Eurostatu naznačujú pomerne nízku úroveň migrácie vysoko kvalifikovaných zahraničných odborníkov do Slovenskej republiky.

V teoretickej rovine je slovenský pracovný trh otvorený zahraničným vedcom a výskumníkom z krajín EÚ aj z tretích krajín. V praxi to však už nie je také ružové – nízke mzdy, jazyková bariéra a zlé vybavenie zahraničných výskumníkov odrádza, aby svoju výskumnú činnosť realizovali na Slovensku. Znamená to, že celkové výskumné prostredie nie je dostatočne otvorené, atraktívne a excelentné, aby ich zaujalo. Horšie je však to, že nie je dostatočne atraktívne, aby zaujalo slovenských (budúcich) výskumníkov, ktorí odchádzajú do zahraničia, kde nájdu vyhovujúce podmienky pre svoje štúdium a výskum.

Výzvou pre Slovensko v súčasnosti zostáva riešenie globalizácie vo vede a výskume, zvyšovanie excelentnosti a internacionalizácie univerzít, pretože nečinnosť v týchto oblastiach sa odráža na výsledkoch výskumu. Napriek tomu, že Slovensko disponuje dostatočným prísunom ľudských zdrojov (domácich doktorandov a výskumníkov), neznamená to automaticky vysokú kvalitu výstupov národného inovačného systému. Kvalita vedeckej základne z hľadiska výsledkov výskumu zaostáva za priemerom EÚ. Výskumný ekosystém na Slovensku vykazuje málo a menej kvalitných publikácií, citácií, či patentov, na čo upozorňujú prehľady o Slovensku už roky. Nízka úroveň vedeckých výstupov preto patrí spolu s financovaním a riadením medzi hlavné výzvy slovenského výskumného a vývojového systému.

Posledná sféra, ktorá neuniká pozornosti ani medzinárodným inštitúciám, je spolupráca vo  výskume a inovačných aktivitách. Veda a výskum sa v súčasnosti robia globálne, a to nie iba na univerzitách a akademických inštitúciách, ale ideálne aj v súkromných firmách. Z prehľadov je zjavné, že spolupráca medzi verejnou sférou, výskumnými inštitúciami a súkromnými podnikmi má na Slovensku veľké rezervy. Prepojenie medzi verejnou a súkromnou sférou je slabé, čoho dôkazom je nízky počet spoločných publikácií či podpriemerné výsledky komerčných a nekomerčných výstupov výskumu. Tieto dve sféry zostávajú do veľkej miery izolované, a to je viditeľné hlavne na financovaní a ľudských zdrojoch. Finančné toky medzi verejným a súkromným sektorom sú nízke, rovnako ako aj podiel výskumníkov pracujúcich v súkromnom sektore v pomere k celkovej zamestnanosti.

Keď sa pozrieme na samotný súkromný sektor na Slovensku, zistíme, že ten je v oblasti výskumu a vývoja jedným z najslabších v EÚ. Najväčšiu výzvu v tomto smere predstavuje duálna ekonomika. Na jednej strane na Slovensku fungujú veľké medzinárodné firmy, ktorým však chýba domáca výskumná činnosť (tú vykonávajú v inej krajine), na druhej strane, má Slovensko nízky podiel domácich firiem, ktoré sami inovujú. Prečo to tak je? Veľký počet slovenských MSP nemá žiadnu výskumnú aktivitu z dôvodu nákladov a potenciálnych rizík. Investície MSP do výskumu a vývoja sú nízke, pričom vytvárajú málo a podpriemerných komerčných výstupov, ktoré len ťažko výrazne zvýšia inovačnú výkonnosť krajiny.

Okrem rizika a nákladov, ktoré výskumná a vývojová činnosť so sebou prináša, je veľkou prekážkou pre slovenské MSP aj administratívne zaťaženie a časté legislatívne zmeny, ktoré charakterizujú slovenské podnikateľské prostredie. Za zmienku stojí zákon, ktorým sa od roku 2015 zavádzajú nové daňové úľavy pre súkromné spoločnosti investujúce do výskumu a vývoja. Zákon má spoločnosti motivovať, avšak vplyv týchto právnych predpisov je stále oveľa menší, ako sa očakávalo. Pravdepodobne je to v dôsledku príliš komplikovaných postupov podávania žiadostí pre MSP a firmy tiež tvrdia, že systém nie je dostatočne veľkorysý.

Výskum a inovácie sa na Slovensku točia v začarovanom kruhu, kde sa problémy v jednej oblasti prenášajú do ďalšej. Či už ide o financovanie vedy a výskumu, riadenie, ľudské zdroje, výstupy alebo súkromný sektor, Slovensko čelí výzvam, ktoré krajinu už dlhodobo brzdia. Pritom nejde len o kritiku zo strany medzinárodných inštitúcií, ale dôležitosť riešenia týchto výziev bola opakovane vyzdvihnutá aj v strategických dokumentoch SR. Otázne je, kedy sa navrhované opatrenia budú naplno a efektívne implementovať, aby bolo výskumné prostredie na Slovensku dostatočne atraktívne a konkurencieschopné.

Celú analýzu si môžete prečítať tu.

Karolína Havlíčková, analytička

Daniel Straka, výkonný riaditeľ SOVVA

Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu.

Teraz najčítanejšie

SOVVA

Slovenská organizácia pre výskumné a vývojové aktivity (SOVVA) je mimovládnou neziskovou organizáciou s celoštátnou pôsobnosťou, ktorej cieľom je podporovať výskum a inovácie na Slovensku. Aktivity SOVVA sa zameriavajú na päť oblastí: • Výskumné a inovačné politiky • Analýzy a hodnotenia • Popularizácia vedy • Prepájanie vedy a spoločnosti • Spolupráca medzi akademickými inštitúciami a priemyslom