Denník N

Dni opustenia

„Pred Ilariiným užasnutým pohľadom som si kľúč priložila k perám, ochutnala ho, zacítila jeho plastový a kovový pach. Zovrela som ho zubami a pokúsila som sa otočiť ním.“

Tento román patrí medzi prvé knihy Eleny Ferrante, hoci slovenský preklad vyšiel pomerne nedávno. Román popisuje život ženy krátko po odchode jej manžela, ktorý sa po pätnástich rokoch rozhodol opustiť ju kvôli mladšej žene. Téma románu môže na prvý pohľad pripomínať lacné romantické paperbackové lovestory o milenkách, sexe, manželkách, deťoch a alkohole. Ale téma rozpadu manželstva sa dá spracovať aj úplne inak, čo v tomto útlom románe Ferrante bravúrne ukázala. Kniha popisuje život štyridsiatničky Olgy, ktorá zostala sama s dvoma deťmi a psom v Neapole.

Ferrante popisuje situácie, pocity a vnútorné stavy v živote ženy, ktorá sa prvý raz po mnohých rokoch ocitá sama. Táto žena si konečne uvedomuje, že jej JA sa neodvíja od manžela, alebo od iného muža, ale iba od nej samotnej. Ferrante popisuje vnútorný prerod ženy s takou nevšednosťou, ľahkosťou a bez akéhokoľvek pátosu, ku ktorému je také ľahké pri písaní románov na podobnú tému skĺznuť.

Slová, ktoré Ferrante spája do viet sa na prvý pohľad zdajú ako nespojiteľné, ale v jej podaní sa z ich spojenia stáva majstrovské dielo, ktoré budete čítať bez zastavenia. Slová, ktoré autorka používa sú ako ingrediencie, na prvý pohľad nespojiteľné, ale po spojení tvoriace dokonalý lahodný dezert. A práve vďaka tejto schopnosti autorka dokáže dokonale popísať to, čo mnohí z nás cítia. Pretože práve takéto sú ľudské pocity – na prvý pohľad nepochopiteľné spojenie zvláštnych vnútorných dejov.

Autorka popisuje situácie, ktoré sa môžu zdať až príliš absurdné, no po hlbšom zamyslení si čitateľ uvedomí, že sa do podobnej situácie môže dostať veľmi ľahko. Napríklad keď Olga nedokáže odomknúť dvere bytu, pretože pri manželovi stratila aj túto elementárnu schopnosť. Väzenie, ktorým bol byt, ale aj jej bývalé manželstvo jej zobralo silu, ktorú potom musela znova hľadať.  Olga sa dostáva do situácií, kedy zisťuje, že musí nájsť svoje JA, aby dokázala ďalej žiť. Spolu s manželom ju opustila sila fungovať a postupne stráca aj zdravý rozum. Musí si prejsť rôznymi situáciami, a dostať sa až na úplne dno, aby nakoniec zistila, že je oveľa silnejšia, ako si myslela. Autorka však neskĺza k stereotypnej predstave zrútenej ženy, ktorá sa utápa v sebaľútosti a alkohole. Autorka v každej situácii popisuje Olgu ako silnú ženu, ktorá sa aj na úplnom dne svojich síl dokáže vzoprieť a vstať. Olga sa učí všetko od začiatku – ochutnáva život tak, ako musela ochutnať kľúč, aby sa naučila používať ho. Po rokoch sa prebudila do iného života, ktorý musí po kúskoch ochutnávať a spoznávať. Tak ako samú seba.

„Pred Ilariiným užasnutým pohľadom som si kľúč priložila k perám, ochutnala ho, zacítila jeho plastový a kovový pach. Zovrela som ho zubami a pokúsila som sa otočiť ním.“

Ferrante používa svoj typický surový, priamy a výstižný jazyk. Autorka sa nesnaží o romantické opisy, s ktorými je pre čitateľa niekedy tak ťažké stotožniť sa. Neapol je prítomný v každej jednej vete. Autorka píše priamo a jasne, takže čitateľ sa dokáže do hlavnej postavy vžiť a fungovať v jej hlave až do konca knihy. Autorka dokázala spracovať tému a vyťažiť z nej niečo viac. Z témy rozchodu autorka dokázala vytvoriť tému hľadania stratenej identity.

Román Dni opustenia je príbeh ženy, ktorá si prešla obrovskou vnútornou premenou. Je to briliante napísaný príbeh o žene, ktorá musela stratiť svoje staré MY, aby našla svoje JA. Tento príbeh popisuje autorka s takou citlivosťou, surovosťou a okúzľujúcim spojením slov, že aj napriek nezvyčajným situáciám budete chápať každý pocit, bolesť, úzkosť aj radosť.

Teraz najčítanejšie

Alexandra Mravíková

Som človek, ktorému nie sú ľahostajné veci naokolo. Človek, ktorý sa rád zamýšľa. Človek, ktorý sleduje, počúva, vníma a hodnotí. Liberálne slniečko, ktoré verí, že ľudia sú si rovní a všetci by mali mať rovnaké práva. Silný anti-determinista.