O Lunterovi a zvolenskej SADke

https://www.podbean.com/eu/pb-uusah-d0fe24

Ján Lunter porazil v župných voľbách Mariána Kotlebu. Po nástupe na úrad banskobystrickej župy našiel, okrem posilovne, ktorú si Kotlebove gorily zriadili v suteréne, aj darček v podobe podpísaných dodatkov ku zmluvám o zabezpečení autobusovej dopravy na území župy. Treba si uvedomiť, že všetky župy tento typ dopravy dotujú, aby jej cena nebola pre obyvateľov príliš vysoká a súčasne, aby bol vôbec niekto ochotný túto službu realizovať a nebyť pri nej trvalo stratový. Nejde teda v žiadnom prípade o slobodné podnikanie ale o dotáciami a systémom prevádzky zabezpečený biznis.

Je preto prirodzené, že slušný politik Lunter mal snahu aj v tejto oblasti čistiť Kotlebov chliev a snažil sa nájsť firmu, ktorá by túto službu zabezpečovala za čo najnižšie dotácie. Ale chyba lávky, narazil na dodatky, podpísané Kotlebom až po prehratých voľbách, ktoré úplne zbytočne predĺžili zmluvy, končiace o rok, o ďalších päť rokov. A potom na firmu, SAD Zvolen, ktorá sa, povzbudená týmito dodatkami, rozhodla hnať veci až na hranu. Posledné správy hovoria, že SAD Zvolen už dnes nepremáva. SAD Zvolen včera, napriek snahe Lunterovho úradu, odmietla akékoľvek kompromisy a trvá na podpise dodatkov, ktoré sú s najväčšou pravdepodobnosťou protizákonné a banskobystrickej župe za ne hrozí mastná pokuta.

Prečo o tomto, na prvý pohľad regionálnom probléme hovorím? On totiž dnes, mesiac pred voľbami vôbec nie je regionálny. Za prvé, v SAD Zvolen má podiel štát. Síce minoritný, ale takmer 40%. Župan Lunter už opakovane vyzval zastupujúceho premiéra Pellegriniho, aby minister hospodárstva Žiga prostredníctvom štátnej firmy MH Manažment, spravujúcej podiely štátu v iných firmách, aby zasiahol. Z Pellegriniho pištole na trápnej imitácii bondovského plagátu sa síce dymí, v skutočnosti je to však zrejme štupľovka, lebo premiér, minister a jemu podriadený MH Manažment mlčia ako voš pod chrastou.

A tu si spolu s Mirkom Donutilom môžeme položiť otázku „A komu tím prospějete?“

Alebo inak – Cui bono? Ak sa zamyslíme nad tým, komu môže niečo vyše mesiaca pred voľbami pomôcť, ak prestane fungovať väčšia časť autobusovej dopravy v banskobystrickom kraji, prestáva byť tento problém regionálny.

Premiér Pellegrini sa tvári, že ide o regionálny problém, ktorý sa vlády netýka. To, že tým nepriamo pomáha naháňať hlasy frustrovaných voličov Kotlebovi, je len vedľajší efekt, tak príznačný pre poslednú vládu Smeru.

Samozrejme nevieme, či naozaj konajú SAD Zvolen a ktoríkoľvek politici v zhode. Keby ale chceli pomôcť Kotlebovi zvýšiť volebné percentá tým, že občanom ukážu, ako demokracia nefunguje, lebo ani tie autobusy nie je schopná zabezpečiť, nekonali by inak. Je to práve Kotleba a jeho fašisti, ktorí dookola vykrikujú, ako je demokracia slabá, ako nefunguje a ako bolo za Slovenského štátu, alebo najnovšie už aj za komunistov, oveľa lepšie. Ako by oni, keby mohli, urobili poriadok a všetko by fungovalo. Síce keď mohli, neurobili nič,  ale krátka pamäť a akútny problém tento poznatok z Kotlebovho šafárenia na župe v pohode prekryje.

Držím županovi Lunterovi palce, snáď sa nájde slušný sudca, ktorý vyhovie jeho žiadosti o neodkladné opatrenie. A dúfam, že si občania banskobystrického kraja uvedomia, že toto nie je Lunterova chyba, že toto je dedičstvo po Kotlebovom šafárení. Lunter je práve ten demokratický politik, ktorý bojuje ako lev nielen za to, aby jazdili autobusy, ale aby župa na nich neprerobila aj gate. Tie totiž nie sú županove, ale tých občanov, ktorí v kraji platia dane.

K dvom veciam už len krátko:

László Sólymos urobil správnu vec po tom, čo urobil veľmi nesprávnu vec. Všade už zaznel výpočet politikov, ktorí po väčších prúšvihoch ani len dvoma neurónmi neuvažovali nad tým , že by odstúpili. Takže za mňa len vyjadrenie sústrasti kvôli mame a rešpektu za to, že si verejne priznal chybu a podal demisiu. V dave malých chlapcov, tváriacich sa ako tvrdí chlapi do momentu, kedy by sa tak mali naozaj správať, sa zachoval ako normálny dospelý chlap.

Po Slovensku sa konečne začala organizovať silnejšia protikotlebovská opozícia. Veľmi ma potešila Levoča, rodné mesto môjho starého otca, ale aj ostatné mestá a obce, kde mlčiaca väčšina prestala mlčať a začala dávať najavo, že kotlebovci nehovoria za všetkých, a že aj v chudobných a smerákmi dvanásť rokov zanedbávaných regiónoch žijú ľudia, ktorí majú pamäť, odvahu a rovný chrbát. Snáď nie je neskoro a dúfam, že tieto akcie budú pokračovať. Aj my sa, vždy keď to bude možné, k takejto akcii pridáme alebo ju zorganizujeme.

O tom, že to má efekt aj na druhú stranu svedčí reakcia rôznych kotlebovských hlásnych trúb, ktoré sa snažia tieto akcie diskreditovať a vyhlásiť ich za neoliberálny teror a podobné nezmysly.

Ako sa hovorí, keď po vás strieľajú, robíte niečo dobre.