Denník N

Nedovolím, aby ulica patrila kotlebovcom

Ako kotlebovci reagujú na našu kampaň a prečo som sa rozhodla postaviť sa im zoči voči v uliciach.

Pred pár mesiacmi som na svojej FB stránke sľúbila, že ak bude treba v boji s extrémistami obísť celé Slovensko, tak to urobím. Ak bude treba búchať na dvere Kotlebovým voličom a rozprávať sa s nimi, pokojne pôjdem aj do toho. A ak bude treba konfrontovať ich nenásilným spôsobom zoči voči v uliciach, tak sa zúčastním aj toho.
Presne to dnes v PS/SPOLU robíme – chodíme po dedinách, kde malo ĽSNS výrazný voličský úspech a prichádzame si vypočuť ich voličov. Schádzame sa v miestach predvolebných kortešačiek ĽSNS, aby sme vyjadrili nesúhlas s ich štvavou propagandou. Robíme podomovky v mestách, bavíme sa s ľuďmi v uliciach, dokonca sme na týždeň presťahovali komplet celú centrálu na východ. Ja osobne popri tom obieham aj dediny s početným rómskym obyvateľstvom a stretám sa so šikovnými lokálnymi aktérmi, ktorým sa v tejto téme podarilo urobiť kus dobrej práce.

Ako na naše aktivity reagujú samotní kotlebovci a ich dezinformačné kanály? Tradične: množstvom klamstiev a očierňujúcich dezinformácií. Tak si tu niektoré z nich vysvetlime:

1. Podplatili ste miestnych Rómov, len aby ste ich nahnali na protesty a zneužili na vlastnú kampaň.

Priznám sa, že aj pre mňa je (milým) prekvapením, že sa do protestov proti ĽSNS najmä na východe Slovenska masovo zapojili aj Rómovia a Rómky. Samozrejme, nedokážem hovoriť v mene všetkých, ani nedokážem ponúknuť fundovanú analýzu motivácie všetkých zúčastnených. Čo však viem naisto vylúčiť, je to, že by ktokoľvek z koalície PS/SPOLU týchto ľudí uplácal či manipuloval.

Ja sama vždy, keď mám možnosť, povzbudzujem aspoň tých Rómov, ku ktorým mám dosah (t.j. väčšinou integrovaných) k tomu, aby prišli k voľbám hlasovať proti Kotlebovi, nech už svoj hlas odovzdajú akejkoľvek inej strane.

Nikdy by som však nedopustila, aby boli títo ľudia našou stranou politicky zneužívaní. Užili si politického parazitizmu už dosť. Ak aj Rómovia dnes prichádzajú na protesty, neprichádzajú tam kvôli nám, neprichádzajú robiť žiadnu kampaň za PS. Prichádzajú tam najmä kvôli strachu z ovládnutia štátu kotlebovcami.

 2. Rómovia sú tam opití, pripravení na bitky a ani nevedia, voči čomu idú protestovať

Ja osobne som zatiaľ na žiadnom z týchto protestov nestretla žiadneho „vyčíňajúceho, opitého či kameňmi ozbrojeného Róma“, ktorý by eskaloval fyzický konflikt. Samozrejme, tak, ako to na takmer všetkých protestoch býva, vždy sa nájdu v dave účastníci, ktorí skandujú nie zrovna citlivo zvolené heslá, siahnu po radikálnejších sloganoch či prejavoch, alebo sa skrátka nezdržia vulgárneho pokriku.

V každom prípade dnes už vieme naisto vylúčiť verziu Mazureka, ktorou vysvetľoval rozpustenie ich zhromaždenia v Levoči. Jeho klamstvo o ozbrojených narušiteľoch zhromaždenia poprela aj samotná polícia. Tá potvrdila, že na mieste nenastal nijaký konflikt, nezaevidovali ani žiadnu indíciu, ktorá by dávala za pravdu Mazurekovym rečiam o ohrození bezpečnosti zhromaždenia. Hliadkujúci policajti dokonca potvrdili, že nikto z organizátorov či členov ĽSNS za nimi neprišiel a neupozornil ich na incident odôvodňujúci rozpustenie zhromaždenia.

Na nás ste vyrástli, na nás aj padnete.

Na proteste v Sobranciach som mala väčšiu príležitosť sa s protestujúcimi Rómami porozprávať. Záver mítingu prešiel do spontánnej atmosféry spolupatričnosti, preto som sa im predstavila, poďakovala za to, že sa mobilizujú a povzbudila ich, aby v tom vytrvali. Aby v boji proti extrémistom majorita a Rómovia ťahali za jeden povraz. Páčilo sa im, keď som Mazurekovcom na záver ohlásila: „ Na nás Rómoch ste vyrástli, na nás aj padnete.“ Myslím, že v tej chvíli sa mi podarilo získať si dôveru sobranských Rómov a možno aj preto sa otvorene rozrečnili, keď som sa ich neskôr spýtala, prečo dnes prišli na protest.

„Pani, ja už mám toho dosť. Šiel som s deckom v kočíku do obchodu. Normálne som prešiel pokladňou, zaplatil, nič nepípalo. A zrazu sa po mne vyrútil SBS-skár a vyhádzal mi celý kočár aj s bábätkom. Že či som predsa len volačo neukradol. Ta viete, akú hanbu mi vyrobil“, priznal sa mi Róm zhruba v mojom veku.

„Tím ľuďom ten Kotleba načisto rozum pobral. Tu keď kaderníčka vidí cigána, ani ho nevezme“, pridala sa do rečí mladšia Rómka.

„Ani do niektorých obchodov nás nepustia. Alebo za nami všade sliedi ochranka. A najhoršie je to s robotu. Po telefóne nás vezmú. Ale potom prídeme osobne, a už je miesto obsadené“, pridali sa do debaty ďalší.

„Ta keď henten fašista by sa k moci dostal, ten by dal do nás strieľať“, začula som časť z debaty mladých chalanov.

Na jednej strane ma zabolelo to počúvať. No na druhej strane som bola hrdá na všetkých ľudí z majority, ktorí v ten večer kričali „Máme radi Rómov”, “Rómovia sú naši”, a bez akýchkoľvek deliacich línií s nimi splývali v dave. Viem si predstaviť, že aj pre tých Rómov to znamenalo veľa – konečne mali pocit, že sú súčasťou „spoločnej veci“, že sa s nimi ráta, že majú v majorite spojencov. Možno sa niektorým z nich stalo prvýkrát, že ich dovtedy neznámi ľudia z majority prizvali urobiť si spoločnú fotku.

Možno aj to sú tie odpovede, ktoré hľadáme pri otázke, prečo to Rómom nie je jedno, kto prišiel agitovať voličov v ich meste. Je zbytočné hľadať tieto odpovede v konšpiračných plátkoch či tendenčne postrihaných videách Lívie. Skúsme s Rómami normálne komunikovať o ich motiváciách, nepodrývať ich školáckym testovaním, ako to robí Lívia, keď im pchá mikrofón do tváre. Bavme sa s nimi ako so seberovnými. Možno zistíme, že v skutočnosti je to „len“ prirodzená obava z fašizmu, ktorá ich vyhnala do ulíc.

Samozrejme, dezinterpretácie prichádzajú nielen z extrémistických kanálov. Niektoré dotazy a otázky k našim blokádam sú dokonca celkom legitímne a aj tie si zaslúžia vysvetlenie:

3. Nie je to od vás nepoctivá kampaň, keď sa ocitnete na protestoch občanov a pôsobí to, ako by to bol váš event a tí ľudia tam stáli za PS?

Pravdou je, že ešte v novembri môj osobný kampaňový team naplánoval, že od januára budem chodiť s mojimi pomocníkmi v kampani „blokovať” tichým protestom kortešačky kotlebovcov. Priznám sa, že som to dlho zvažovala. Ale potom som si povedala, že moja osobná hrdosť konfrontovať sa s čelnými predstaviteľmi ĽSNS nám nepomôže zastaviť ich. A ak to môže mať aspoň symbolicky pozitívny efekt, tak pôjdem do toho. Verila som, že ak nás bude aspoň pár desiatok členov PS/SPOLU, možno tým aspoň takto symbolicky vyjadríme odvahu postaviť sa fašistom zoči voči. V tom čase som teda ešte ani ja sama nepredpokladala, že tento typ aktivít nakoniec zaradíme ako súčasť centrálnej kampane a už vôbec som nerátala s tým, že sa z toho môže strhnúť vlna protestov, drajvovaná aj občianskymi aktivistami a podporená lokálnym obyvateľstvom. Bola som pripravená ísť do toho už vtedy, keď protestné zhromaždenia ešte neavizovala občianska spoločnosť a ja som bola v tom, že tam budem sama s hŕstkou našich členov a členiek.

Ja sama som pôsobila v mimovládnom sektore a patrím k veľkým kritičkám toho, keď si mimovládky neudržia dištanc od politických strán. Aj preto v prípade, že prídeme na protest organizovaný občianskou iniciatívou, nikto z nás nevystupuje s agitačným straníckym prejavom a nikoho neodstavujeme za účelom straníckej propagácie. Nemyslím si, že by niekomu príčetnému mohlo čo i len na chvíľu napadnúť, že tí protestujúci ľudia by mohli byť zmätení: že tam v skutočnosti neprišli reagovať na prítomnosť ĽSNS, ale prišli na predvolebný meeting PS.

 4. Nie je tento odboj proti extrémizmu zo strany progresívcov len taká lacná politická taktika? Nemali by ste sa ako politici vyhnúť občianskym formám protestov?

Ja sama som stála v dave proti náckom “before it was cool”, dokonca aj v časoch vysokého štádia tehotenstva. Celý svoj život som konzistentne vystupovala proti extrémistom – či to bolo na verejných zhromaždeniach, dlhoročným monitoringom extrémistickej scény, osvetovými kampaňami, spoluprácou s orgánmi činnými v trestnom konaní alebo podieľaním sa na legislatívnych zmenách v tejto oblasti. Rovnako tak Ivo Štefunko a viacerí členovia PS, ktorí pôsobili v aktivistickom sektore, boli na túto problematiku obzvlášť citliví a angažovali sa v nej dávno pred vznikom PS. Pre mnohých z nás bol nástup ĽSNS do parlamentnej politiky jednou z kľúčových motivácií, prečo sme aktivistické dresy vymenili za stranícke tričká.

Nevidím preto jediný racionálny dôvod, prečo by ma mala moja politická identita diskvalifikovať z aktivít, ktoré som robila roky predtým. Napokon, tento zápas nikdy nebude dostatočne silný a hybný, ak nestrhne čo najväčšiu časť spoločnosti. Dnes tu nehráme o to, či nejaká treťotriedna neonacistická kapela vystúpi v kultúraku v hornej dolnej. Ale o to, či dokážu politické strany minimalizovať riziko vzniku hnedej koalície. V tomto boji sú teda aj politici a političky kľúčovými aktérmi. Bolo by nešťastné, ak by pri dodržaní naznačených pravidiel (nezneužívať protest na vlastnú stranícku kortešačku) boli z týchto aktivít vylučovaní. Zvlášť tí, ktorí v tomto odboji prejavovali dlhoročnú autentickú zanietenosť, je možné vystopovať ich „track record“ a ako mimoparlamentní politici nedisponujú žiadnymi inými politickými nástrojmi na potieranie extrémizmu.

5. Takýmito aktivitami akurát zvyšujete kotlebovcom šancu na úspech

Toto je asi najviac škodlivý pohľad na vec. Rovnako ako všetky tie naivné predstavy o tom, že keby sme Blahu či ĽSNS ignorovali, nevyjadrovali náš nesúhlas s ich činnosťou a posolstvami, tak by sa asi sami vyparili. A s nimi aj masa voličov, ktorá ich dostala do parlamentu. V dobe, kedy už klasické média dávno nemajú monopol na masové šírenie informácií, to práveže musí byť kritická masa a názorová opozícia, ktorá využije rovnaké zbrane na to, aby ich prekričala – čiže sociálne siete, videá, viditeľnosť v uliciach, v obciach, zhromaždenia či protesty. Ak sa vzdáme demokratických nástrojov odboja (ktoré extrémisti dokonale zneužívajú na to, aby demokraciu spotvorili na svoj obraz), potom sme rovno hodili flintu do žita – vydali by sme im krajinu zadarmo, napospas a bez kladenia odporu. Toto predsa nemôžeme dopustiť.

Naopak, ustupovali sme im už príliš dlho. Nechali sme sa vyhnať z debát v sociálnych sieťach, nechali sme sa otĺkať ich armádou angažovaných trollov. Dovolili sme im udávať tón verejného diskurzu a nadstavovať témy kampaní – politici sa doteraz miesto boja s ĽSNS predbiehali v tom, kto narobí väčšie poriadky s Rómami, kto tromfne ich nenávistný a konšpiračný naratív o liberáloch, kto bude tvrdší strážca hraníc pred migrantmi, na ktoré sa nikto nehrnul. Viaceré strany dokonca prebrali výrazy o „od reality odtrhnutej bratislavskej elite“, „zapredaných novinároch“ či „sorošovských mimovládkach“.

I can’t believe the news today… I can’t close my eyes and make it go away.

Dnes, mesiac pred voľbami, v ktorých čelíme najväčšej politickej hrozbe od doby vzniku samostatnej republiky, si skutočne nemôžeme dovoliť strácať čas akademickými debatami o tom, aké stratégie sa oplatí skúšať, kto sa akej formy protestu smie zúčastniť a nechať si diktovať výklad reality bláznami z konšpiračnej scény.
Ušetrime si zbytočné rozhorčené statusy písané generálmi po vojne a buďme v aktívnom nasadení teraz, kedy ešte máme šancu zvrátiť trend rastu extrémistov. Nechcem zažiť ešte horšie ráno, než to z marca 2016, kedy mi v zúfalstve bežali v hlave Bonove slová: „How long? How long must we sing this song?“

Nemusíte mať radi Progresívne Slovensko. Nemusíme byť pre vás stranou, ktorej to vo voľbách pôjdete hodiť. Tieto voľby nie sú len o tom, ktorá strana si postaví väčší kopeček na svojom pieskovisku. Sú o tom, aby sme sa v rozhodujúcom zápase dokázali postaviť do jedného šíku, aby sme sa zmobilizovali a našli každý svoj spôsob odboja proti fašizmu. Ja som preto odhodlaná urobiť všetko. Budeme pokračovať masívnou terénnou kampaňou, budem naďalej klopať na bránky, budem hovoriť s voličmi, budeme so stovkami našich členov a aktivistov mrznúť v uliciach a mobilizovať ľudí k voľbám. Ja osobne som boj proti extrémizmu začala pred 10 rokmi, kvôli nemu som vstúpila do politiky a nezastavím sa dovtedy, kým nebudú fašisti zahnaní na politický okraj.

 

Irena Bihariová

Autorka je podpredsedníčkou hnutia Progresívne Slovensko a kandidátkou v parlamentných voľbách 2020

Teraz najčítanejšie

Irena Bihariová

Slovensko musí byť fér pre všetkých ľudí. Som právnička, ktorá dlhé roky bojuje proti extrémistom a neférovostiam v spoločnosti. Od roku 2018 som zároveň podpredsedníčkou hnutia Progresívne Slovensko.