Denník N

Jojo Rabbit, príjemná satira o nacizme, detstve, prvej láske a Adolfovi Hitlerovi

Rok 2020 sa ešte len začína, no už teraz so pokojným svedomím môžeme povedať, že Jojo Rabbit patrí k tomu najlepšiemu, čo tento rok uvidíme v kinách.

Mali ste v detstve imaginárneho kamaráta, alebo kamarátku? Nemusíte sa za to hanbiť, je to úplne normálne. Ale čo ak je váš imaginárny, a súčasne najlepší kamarát Adolf Hitler? Táto absurdná predstava je jeden z hlavných motívov osviežujúco kreatívnej satirickej komédie Jojo Rabbit, ktorá po úspešnom celosvetovom turné po filmových festivaloch vstupuje do kín. Rok 2020 sa ešte len začína, no už teraz so pokojným svedomím môžeme povedať, že Jojo Rabbit patrí k tomu najlepšiemu, čo tento rok uvidíme v kinách.

Jojo Rabbit sa odohráva na sklonku Druhej svetovej vojny a sleduje desaťročného Johannesa „Joja“ Betzlera, ktorý je po nešťastnom incidente v letnom tábore Deutsches Jungvolk zranený a zbavený možnosti bojovať za Tretiu ríšu. Zahanbujúcu všednosť, občas spestrenú roznášaním povolávacích rozkazov, naruší židovské dievča, ktoré Jojo objaví v tajnej skrýši svojho domu. Čo urobí Jojo? Udá nezvaného hosťa Gestapu a vystaví tak nebezpečenstvu seba a svoju matku, alebo mu pomôže a poprie tak ideológiu, ktorá mu bola systematicky dávkovaná?

Jojo, konajúc na pomedzí očakávaní štátnej ideológie a pnutia detskej zvedavosti sa snaží vysporiadať s ukrytým dievčaťom, v čom mu pomáha jeho imaginárny kamarát Adolf Hitler. Hitler, perfektne stvárený tvorcom filmu Taikom Waititi, je jednou z najbizarnejších filmových postáv, no zároveň dôveryhodnou reprezentáciou túžby každého diktátora preniknúť do poddajného detského vedomia a vtlačiť do neho bezhraničnú oddanosť vodcovi a štátu. Jojova predstavivosť, adorácia vojny, či fanatická nenávisť k nepriateľovi je komická, no pre mnoho ľudí vyrastajúcich v autoritatívnych režimoch išlo o realitu, ktorej následkov sa častokrát nikdy nezbavili. Napriek absurdnosti pristupuje film k ideologickému pošpineniu detskej mysle citlivo, a to hlavne scénach s Jojom a jeho matkou (Scarlett Johansson).

Jojo Rabbit je vo svojom srdci film o detstve a za svoju hravosť a detinskosť sa nehanbí a vkladá ju do každého záberu, čo z neho robí jeden z najpríjemnejších filmov ostatného obdobia. Príjemnú atmosféru filmu utvrdzujú uvoľnené herecké výkony. Hlavne pre Scarlett Johansson je to v krátkej dobre druhý film, v ktorom podáva presvedčivý herecký výkon, ktorým dokazuje, že jej umelecké schopnosti ďaleko prevyšujú superhrdinku Black Widow.

Samostatnú pozornosť si zasluhuje Taika Waititi. Novozélandský filmár, ktorý sa celosvetovo preslávil nápaditou marvelovkou Thor: Ragnarok sa na filme podieľal ako producent, scenárista, režisér a herec a sledovať túto veľkolepú kreatívnu všestrannosť jednej osoby, pretavenej do filmovej podoby je zážitok. Waititi podáva odviazaný komediálny výkon a z pozície režiséra plynule prechádza z údernej satiry cez vojnový film, až po alternatívny romantický film, pričom ani v jednom momente nie je film neprirodzený, či silený. Popularita Taiku Waititi len stúpa, a po tomto filme sa z neho nepochybne stane jedno z najzvučnejších mien filmového priemyslu.

Jojo Rabbit bol nominovaný na rad prestižných filmových cien, vrátane Ceny akadémie za najlepší film. Film o toto ocenenie zápasí s mimoriadne silnou konkurenciou, no jeho víťazstvo bude víťazstvom kreativity, hravosti, scenáristickej excelentnosti a sebavedomej réžie kombinujúcej jasnú víziu, humor a jednoznačné odsúdenie fašistických myšlienok.

Zopár mojich ďalších textov vrátane mojej skromnej literárnej tvorby nájdete tu.

Teraz najčítanejšie

Ľubomír Šottník

Doktorand na Sociologickom ústave SAV•Skúmam zmeny na pracovnom trhu a realizovateľnosť univerzálneho základného príjmu•Venujem sa písaniu prózy a dátovej analytike•Najčastejšie blogujem o literatúre, filmoch, politike a spoločnosti.