Denník N

Pavel Nechala: 3 + 1 riešenie pre justíciu

Na snímke budova Krajského súdu v Bratislave na Záhradníckej ulici (Justièný palác) v ktorej krátko pred 10.15 h nahlásili bombu. V Bratislave 21. júla 2016. FOTO TASR - Andrej Galica
Na snímke budova Krajského súdu v Bratislave na Záhradníckej ulici (Justièný palác) v ktorej krátko pred 10.15 h nahlásili bombu. V Bratislave 21. júla 2016. FOTO TASR – Andrej Galica

Slovenskej justícií chýba zmysel pre etické a slušné správanie. Považujem preto zavedenie etických pravidiel za kľúčový nástroj, bez ktorého sa len ťažko posunieme ďalej.

Začiatkom roka slovenská pobočka organizácie Transparency International zverejnila výsledky prieskumu verejnej mienky. Chceli od obyvateľov, aby označili tri najväčšie problémy, ktoré trápia Slovensko. Korupcia – a nedostatočný boj proti nej, trápi až 40 percent z nás. Je to až o ⅔ viac ako po páde Radičovej vlády.

Za posledné štyri roky sme klesli o 5 priečok v prestížnom celosvetovom meraní vnímania korupcie  – CPI. Podla zistení z TIS sme skončili na 59. mieste a patríme k najhorším štátom v rámci Európskej únie.

Zlý výsledok v indexe vnímania korupcie si všímajú predovšetkým investori, keď je pre ich rozhodovanie o investíciách rozhodujúca stabilita právneho štátu a nízka miera korupcie.

A to môžeme byť ešte radi, že to nie je horšie umiestnenie. Od septembra sa verejnosť dozvedá ako mala závadová osoba Mariána Kočner prepojenie na niektorých sudcov a sudkyne, následná nedostatočne rýchla reakcia ministra spravodlivosti Gála a aj Súdnej rady. A právny štát zlyháva aj pri obsadzovaní viacerých kľúčových pozícii v štáte, môžeme spomenúť neobsadené funkcie napr. predseda NSSR (nový pokus už 27.1. pri verejnej voľbe), predseda Úradu na ochranu oznamovateľov, dodatočného sudcu Všeobecného súdu, viceguvernér NBS alebo obsadené ako politické trafiky pre verných napríklad guvernér NBS, sudcovia Ústavného súdu.

Nech 29. február dopadne akokoľvek (a ja verím v úspech demokratickej opozície), tieto výsledky zdedí nová vláda.

Keď som spolupracoval na vytvorení programu Bod Zlomu, kde som bol expertom na právny štát a spravodlivosť, rozmýšľal som, čo sú kľúčové priority. A definoval som tri základné, ku ktorým som prirodzene pridal ešte jednu, najpodstatnejšiu. Som presvedčený, že práve v týchto prioritách tkvie úspech resp. neúspech očisty justície. Ani vylepšovanie právnych predpisov a ani výmena ľudí pôsobiacich v súdnictve takýto potenciál nemá.

Moje 3 + 1 priority:

  • chránené oznamovanie (whistleblowing) –
    Ide o účinný nástroj na odhaľovanie korupcie, ktorá nás tak trápi. Podieľal som sa na príprave 2 zákonov o chránenom oznamovaní nekalej činnosti a tejto problematike som sa venoval viac ako 10 rokov.
  • Rýchlejšie súdne konania bez zbytočných prieťahov –
    Ťažko dôverovať v spravodlivosť, keď sa súdne konania naťahujú aj 10 rokov. Treba si uvedomiť, čo je kľúčovou a najdôležitejšou úlohou sudcov – predsa rozhodovanie. Ale rozhodovacia činnosť tvorí len 20 percent ich času. Sudcovia sú zaťažovaní administráciou. Toto by sa malo napraviť a riešením je digitalizácia. Tá prinesie zefektívnenie úkonov v rámci súdneho konania, napríklad aj zavedením elektronického spisu. Okrem toho, vďaka digitalizácii justície odbremeníme sudcov a aj zamestnancov justície, čím bude ich práca promptnejšia.
  • kvalitnejšie a predvídateľné rozhodovanie súdov
    Chcel by som vytvoriť  “centrum znalostí” reformou súčasnej Justičnej akadémie. V rámci nej by sa mala vytvárať akási znalostná databáza, ktorá by bola zdrojom informácii nielen pre sudcov. Prinieslo by to rýchle podklady pre sudcov a ich tímy, a tiež vytvorenie priestoru pre ďalšie a odbornejšie vzdelávanie sudcov.  V spojitosti s digitalizáciou by toto prinieslo zefektívnenie konania, ktoré občania pocítia v skrátení dĺžky konania a predvídateľných rozhodnutiach.

A na záver,

+ 1  zavedenie etických pravidiel v justícií – 

Hnev a volanie po spravodlivosti pre predstaviteľov justície, ktorí zjavne pochybili je pochopiteľné. Najmä, keď sa dozvieme ako komunikovali s pánom M. Kočnerom. Avšak len represia nefunguje, musíme riešiť príčinu. Na obnovenie dôvery v súdnictvo potrebujeme identifikovať, kde nastali zlyhania sudcov/prokurátorov. Nie je predsa možné, aby sudca nevedel, čo je a nie je správne, aby prijal pozvanie na zabíjačku, alebo, aby generálny prokurátor inštaloval do svojej kancelárie sledovacie zariadenie. Slovenskej justícií chýba zmysel pre etické a slušné správanie. Považujem preto zavedenie etických pravidiel za kľúčový nástroj, bez ktorého sa len ťažko posunieme ďalej.

Sedemnásť rokov som ako advokát zasvätil boju proti korupcii. Od roku 2000 som pôsobil v Transparency International Slovensko (TIS), kde som mal na starosti práve prinášanie protikorupčných opatrení. Pripravoval som znenie viacerých kľúčových zákonov namierených proti korupcii, regulácii konfliktu záujmov, novely infozákona, verejné obstarávanie a tiež ochrane oznamovateľov – tam som mal veľmi výrazný a zásadný vplyv na to, že na Slovensku sa prijal takýto zákon na ochranu oznamovateľov  tzv. whistleblowing.

Za ten čas som videl, ako dlhoročná a poctivá práca môže vyjsť nazmar, pokiaľ neuplatňujeme zákony a netrváme na etickom prostredí. Preto som sa rozhodol uchádzať o post poslanca v parlamente. Ponúkam svoju odbornosť, vytrvalosť a zámer prinavrátiť slovenskej justícii dôveru.

Volám sa Pavel Nechala a kandidujem do parlamentu v koalícii PS/Spolu pod číslom 31, pretože mi záleží na tom, aby Slovensko bolo spravodlivá krajina.

Pavel Nechala, aby spravodlivosť vyhrala.  

Prečítajte si viac o mne www.pavelnechala.sk

Teraz najčítanejšie

Pavel Nechala

advokát pracujúci v Nechala & Co. s.r.o. - www.advocate.sk, dlhoročný spolupracovník Transparency International Slovensko - www.transparency.sk, Člen predsedníctva a odborník SPOLU pre otázky právneho štátu. V rámci kariéry sa venujem problematike transparentnosti a boja proti korupcii. www.pavelnechala.sk