Dí-Sí-Éj: 1. Ako vytvoriť animovaný film pomocou 3d grafiky

Dí-Sí-Éj Denník Celovečerného Animáku: 1. Ako vytvoriť animovaný film

Presne túto otázku som si položil ako malý sopľoš, keď som v roku 1998 videl Jurský park v kine. Celá trieda natešených deciek a odpadávajúcich učiteliek sledujúca (na tú dobu) revolučný film. Priamo na tej kinosedačke celý spotený a stoporený zároveň som si povedal, že toto je to pravé arašidové. Alebo to pravé orechové? Teraz už neviem. Presne týmto sa chcem živiť. Chcem točiť filmy. Prianie mnohých ľudí a ja, predsa nie som výnimkou. Ako malý som si kreslil komixy, vymýšľal príbehy a celé vreckové minul vo videopožičovni.

Raz mi jedna pani chcela reálne predať celú požičovňu. Veľmi som sa potešil, lebo ma vždy zaujímalo aké videokazety sú za tým závesom. Asi videla, že mám rád filmy alebo jej hrozila exekúcia. Teraz už neviem. Asi to druhé. Ale to som ešte netušil aká brutálne dlhá cesta ma čaká, kým vytvorím svoj prvý celovečerák.

Vlastne ešte nieje dokončený, nie je ani o dinosauroch a nie je, ani reálny, ale animovaný. Pokiaľ pôjde všetko podľa plánu tak do konca roku 2021 by mal byť dokončený celý film. Prvý takéhoto druhu na Slovensku.

Dole vidíte mini záber z teaseru môjho celovečerného animovaného filmu Obchodný dom. Vývoj finančne podporil Audiovizuálny fond.

Možno si poviete wau tak to by som chcel robiť aj ja. Skvelá správa. Práve pre vás je určený môj blog. Nenájdete v ňom tie najlepšie kaktusové lazane ani aké ponožky sú práve trendy v Uzbekistane či recenzie klarinetov. O politike ani nehovorím. To rozhodne nie! Budem v ňom opisovať celú cestu, ktorú som musel prekonať, aby som zistiľ, že aj jeden človek dokáže bez financií, ľudí a profi podmienok vytvoriť niečo dobré. S obrovskou dávkou odhodlania, húževnatosi a trpezlivosti. Tieto tri vlastnosti musíte mať pokiaľ si chcete trúfnuť na tvorbu vizuálnej stránky celovečerného animáku pomocou 3d grafiky. Správne ste postrehli, že sa tu bavíme iba o vizuálnej stránke filmu. V mojich silách nieje možné nadabovať všetky postavy atď. Nemám hlas ako Jozef Vajda.

A tiež ste určite postrehli, že sa tu bavíme o 3d grafike. Musím na úvod povedať, že danú oblasť som neštudoval na žiadnej škole, kurze a neovládal som ani šprechtiť po anglicky. A nikdy som sa profesionálne v audiovízii neživil. Som samouk takže všetko, čo viem a aj to, čo neviem som sa naučil sám. Skvelým pomocníkom je slečna youtube a strýko Google.

Som chvála Pánu Bohu a žiaľ Bohu a niekedy možno aj chvála Bohu začínal s grafikou, keď nebolo bežné, že malé deti majú mobil, sociálne siete boli ešte v plienkach, ninčen Selfie a, aj na internet ste museli chodiť do Internetovej kaviarne, pretože ho nemal doma každý.

Takže informácie som si musel vycucať z prsta, zháňať kdekoľvek, testovať spôsobom pokus-omyl a hlavne, ale, že hlavne som sa učil na vlastných chybách. A, že ich bolo to vám poviem.

Pokiaľ vás zaujíma, ako vymodelovať postavu, vytvoriť animáciu, nakresliť storyboard, obaliť to celé nejakým všakovakým výtvarnom, napísať scenár či, ako požiadať Audiovizuálny fond o finančnú podporu, tak tu vám to všetko rozpíšem. Uvedomujem si, že môj úbohý blog nie je pre každého a ani sa nehrám na nejakého Pána Blogera. Takže nebude mať ktovie akú čítankovosť. Poviem vám, že animáky sú môj sen. Píšem o svojej vášni, o tom, čo milujem a mám rád. Píšem o jedinej veci, ktorú viem aj reálne robiť.

Pamätám si to akoby to bolo včera. No! Nebolo to včera a ja si to poriadne už vlastne ani nepamätám, ale hovorí sa to, keď spomínate. Mal som 10 rokov a v telke išiel animovaný film Asterix a Obelix. Tak sa mi zapáčil, že hneď v tú chvíľu som si ľahol na zem a začal kresliť obe postavičky. To, čo som nakreslil bolo hrozné. Ale o to nešlo. Išlo hlavne o to, že som si s tými postavami mohol robiť, čo sa mi zachcelo. Vytvoril som si komix. Do úst som im vložil slová a celé to obalil vlastno-trápnym príbehom.

Tvoriť animáky je úžasná psychohygiena. Máte otravného suseda? Tak nakreslite jeho karikatúru, zakomponujte ho do svojho animovaného filmu a tam mu poriadne nakopte zadok. Hneď sa budete cítiť lepšie. By ste sa divili koľko kreslených postáv je inšpirovaných skutočnými ľuďmi.

Prišiel samozrejme povestný rok 1998 a Džurasik park. Vtedy som začal aj kresliť. Prešiel všetkým možným aj nemožným. Od graffiti, cez kresbu tušom až po grafiku. V jednom supermarkete som si kupoval časáky s recenziami hier. A v tom časáku, čo človek nechcel bolo cédečko a „voilà” na ňom 3d grafický program. Bolo to niekedy oko roku 2006. Ale vôbec som tomu nerozumel a zdal sa mi enviromentálne alebo len enormne ťažký. Tak som ho hodil za susedovým psom.

Zlom prišiel až v roku 2010. Revolučný rok v mojom živote. Vtedy som sa pustil do grafiky naplno a je to tak dodnes. Takže sa jej venujem už nejaký ten piatok. Možno aj sobotu. Nedeľu nie, lebo vtedy sa oddychuje. Až na môjho cinkulárového suseda. Začal som tak klasicky. Od modelovania malých blbostí až po animáciu postáv. Animovať postavy som sa brutálne bál presne tak isto ako raťafáka plachtu(taká jedna postava z detskej relácie). Bál som sa ich dokonca aj modelovať. Myslel som si, že je to veľmi ťažké. Ale nieje to pravda. Je to jednoduchšie než si myslíte. Chce to len cvik.

Na konci roku 2011 som už pracoval na svojom prvom krátkom animáku. No, ono animák v tomto prípade je dosť silné slovo. Je to vlastne zhluk rôznych scén bez pointy. Proste úplná blbosť. Má to 10 minút a trvalo mi to vyrobiť 18 mesiacov. Si predstavte, že som to vytváral na PC, ktorí dnes nájdete, leda tak v múzeum. 256 MB integrovaná grafická karta. Viac vám asi vysvetľovať netreba. Údaj hovorí sám za seba.

Prišlo sklamanie. Bolo veľké a ja som cítil pichľavú bolesť na GPS mieste, kde niektorý majú kameň a iní srdce.Hádate správne. Bolo to v Podbrezovej. Teda ehm v srdci. Pár dní som sa grafike vôbec nevenoval. Až tak ma to dostalo. Už viem, ako sa cítil Bruce Wayne, keď mu zabili rodičov.

Utrel som si slzičky, pofúkal bebíčko a makal ďalej. Za sedem mesiacov som vytvoril ďalší kraťas. Tentoraz bol omnoho lepší a mal 20 minút. Ale aj tak som bol sklamaný. Každá chyba nás posúva ďalej. Niektorých až na mesiac. Prepáč Neil. No proste vtedy mi to docvaklo. CVAK.

S tým istým počítačom, s tým istým softwarom, za polovičný čas, dvakrát dlhší a krajší film. Všetko je to o systéme. Príprava alebo ak chcete pred produkcia je mimoriadne dôležitá. Ak urobíte chybu vo vývoji, nabalí sa vám to ako snehový semenník(guľa) v produkcii.

Prvý film som robil bez žiadnych skúseností. Nemal som scenár, o storyboarde som mohol snívať a filmárske skúsenosti boli nulové.

Pri druhom filme som už napísal scenár, storyboard tak, ako som vedel a dokonca aj nejaký ten koncept art tam bol. Keď mi to docvaklo a ja som sa znovu postavil, aby som si utrel slzičky, začal som tentokrát pracovať na celovečernom filme. A pracujem na ňom od roku 2013. Pomaly sa blížim ku koncu. Fázu vývoja mám už dávno za sebou a som vo fáze produkcie. Bez financií, sponzorov či ľudí. A dokáže to ktokoľvek. A, keď budete chcieť tak aj vy.

O tom to je. Musíte chcieť.

Na nete nájdete množstvo mudrlantov (ako ja), ktorý urobia malý kúsok animácie a už sa z nich stávajú blogeri, vlogeri a ešte neviem aký-taký influenceri. Množstvo informácií je nepravdivých. Potom, keď človek podľa nich postupuje na svojom projekte zisťuje, že to nefunguje. Ja takéto zlé návody pokojne prirovnávam ku konšpiračným teóriám, alebo ak chcete ku konšpiračným návodom.

Treba si uvedomiť, že každá vec v oblasti grafiky a hlavne v oblasti animovaného filmu sa dá vykonávať miliónmi rôznych spôsobov. Sú isté oblasti, ktoré sú viac-menej nemenné, ale aj tak máte na výber.
Čo tým chce básnik povedať? Moje informácie a postupy, o ktorých tu budem písať sú založené len a len a len na mojich skúsenostiach a fungujú. Na školách či v povolaniach sa to môže učiť inak. Inak sa môže modelovať, inak sa môže animovať a inak sa môže vyrobiť celovečerný animovaný film. Ale položte si otázku. Vidíte tu niekde celovečerný animovaný film? A ešte k tomu vytvorený 3d grafikou tak, ako je to v zahraničí bežné? No vidíte. Odpoveď neočakávam. Ja na jednom pracujem už celé roky. A to úplne sám. Možno, že to bude najblbší film na svete, ale viem, že je môj a robí ma šťastným. Koľko ľudí si môže povedať, že je skutočne šťastných? Ja si to hovorím každý deň, a to som 10 rokov nebol na dovolenke. A ani nedostávam plat za prácu, ktorú vykonávam. Pokiaľ sa budem snažiť a makať na sebe budú aj moje filmy lepšie a lepšie. A budú to konečne filmy a nie len blbé zhluky nemých scén. Takže dopočutia priatelia a zaspala hlísta Bejby.

P.S. Nezabudnite si vyčistiť zúbky, lebo vás unesie srašidlo.