Denník N

We Remember

„Kto si nepamätá minulosť, bude odsúdený ju zopakovať.“ alebo/aneb „Ti kdo si nepomatují minulost, jsou odsouzeni k tomu, aby si ji zopakovali.“
George Santayana.
Ak nechceme aby sa nám to Slovensko zafarbilo do hneda, neustále musíme pripomínať fakty z našej minulosti. Nie je na škodu veci spomínať lokality na ktorých vrahovia slobody páchali masaker a zločiny. V razii v meste Nový Sad v roku 1942 v tuhej zime prišlo o život viac tisíc osôb. Presný počet a všetky mená sa nikdy nezistia, lebo telá väčšiny obetí zakončili v Dunaji pod ľadom. Doteraz je identifikovaných vyše dvetisíc osôb, avšak podľa niektorých odhadov, nevinných obetí bolo omnoho viac. O tomto určite nemôžeme a nesmieme mlčať. Ak si nezapamätáme minulosť -nebudeme mať budúcnosť. Spoločnými silami treba urobiť všetko pre to, aby sa nám toto už nikdy nezopakovalo.

Milí moji voliči,

ak nechceme aby sa nám to Slovensko zafarbilo do hneda, neustále musíme pripomínať historické fakty z našej minulosti. V Poľskom Osvienčime/ Aushwitzi si práve dnes, dňa 27. januára pripomenuli 75. výročie oslobodenia tamojšieho nacistického koncentračného a vyhladzovacieho tábora. Vtedy za jeho brány v roku  Pána 1945 vstúpili šokovaný príslušníci červenej armády. Treba si pripomínať hrôzy fašizmu a vyjadrovať úctu k obetiam. Najdôležitejší hostia spomienkového podujatia  podľa mňa boli 200 žijúcich bývalých väzňov, už vo vysokom veku života. Návrat ma miesto utrpenia a zločinov musel byť  pre nich veľmi ťažký. O tomto určite  nemôžu  a nesmú mlčať. Ak si nezapamätáme minulosť -nebudeme mať budúcnosť. Určite je znepokojujúce, že fašizmus zo spoločnosti nevymizol. V úplnosti súhlasím s konštatáciou prezidentky Slovenskej republiky Zuzany Čaputovej: “ Veľmi je dôležité, aby sme spoločnými silami urobili všetko pre to, aby sa opäť nedostal k moci“.

Recipientom chcem aj formou blogu pripomínať možno menej známe lokality na ktorých vrahovia slobody páchali masaker a zločiny. V meste Nový Sad ( maď. Ujvídek)  v Báčky, vo Vojvodine, ktorá bola pod maďarskou okupáciou 21.  januára 1942 hordy zla Miklosa Horthyho vykonali strašné zločiny voči občanom srbskej, židovskej, rómskej  a slovenskej národnosti na území južnej Báčky. V tuhej zime za tridsať dní koľko trvala táto ako ju okupanti nazvali „policajná akcia“ voči partizánom a elementom, ktoré treba likvidovať,  bolo popravených medzi 3000 a 4000 ľudí.

Spoločnosť „Racija 1942“ ktorá sa zaoberá vedeckým výskumom týchto zločinov menom a priezviskom identifikovala zatiaľ 2323 obete novosadskej racii.    Po razii nezvestných bolo 2000 osôb v meste Nový Sad a 4 500 osôb v južnej Báčky.   Medzi nateraz identifikovanými je aj 22 Slovákov. Na zverstvá nemožno zabudnúť bez ohľadu na fakt že veliteľ zločinov zomrel v Budapešti prírodnou smrťou v hlbokej starosti.   Nedávno občianske združenie Slováci a spolužitie publikovalo  jeden doklad, v ktorom sú uvedené mená a priezviská obetí – Slovákov, ktorí údajne boli z miest Kysáč, Petrovec, Hložany a iných osád. O obetiach slovenského pôvodu sa doteraz úradne takmer nepísalo a ani nevedelo. V razii, ktorú jednotky maďarského vojska (Honvédi) vykonali v dňoch 21.-23. januára 1942 v Novom Sade a v ďalších mestách v Báčke, podľa novoobjavených dokumentov zversky bolo umučených najmenej 22 Slovákov. Najviac z rodiny Grňovej. Razia sa konala aj v Kysáči a podľa niektorých údajov iba z rodiny Grossovej bolo zavraždených 15 členov.

Zoznam mien a priezvisk a  identifikovaných obetí slovenskej národnosti v  Novosadskej rázii:
1. Juliana Valúšek ,  Ulice Janka Čmelika č. 72
2. Andrej Grňa (32), od otca Andreja
3. Juliana Grňa, z Ulice Petefi Šandora 51
4. Katarina Grňa, z ulice Rumenačka  71
5. Štefan  Grňa  (48), meno otca Juraj, obchodník z Ruskej ulici; (rodina Grňa bývala v Ulici Slobodana Bajića 18)
6. Maria Grňa (43) za slobodna Čanadi-Kovač (meno otca Pavel, meno matky Piroška), domáca
7. Irina Grňa (16), kaderníčka
8. Juliana Grňa(14), kadernička
9. Zuzana Dovičin (18), narodená v meste Hložany (od oca Juraja), slúžila ako služka v rodine  Žakić a bola popravená s rodinou  Žakić a ich telá boli hodené do Dunaja
10. Michal Mariáš (30), meno otca Samuel-Samko, pekar z Ulici Alekse Šantića 94, zavraždený na Štrande
11. Samuel-Samko Mariáš (27), Michalov brat, krčmár z Ulici Cara Dušana 86, zavraždený na Štrande
12. Ivan Marodi (19), otec Andrej, zavraždený na Štrande
13. Karlo Marček (40), otec Karlo
14. Zuzana Mucha (19)
15. Milica Obuškov  z Ulice Save Vukovića  20
16. Tomaš Rubovic (20), narodený v Bačskom Petrovci, ako zmobilizovaný vojak  riečnej floty v  Novom Sade, odmietol rozkaz aby kočík s bábätkom hodil do rieky, a kvôli tomu bol zavraždený
17. Andrej Ferko  (19), narodený v Báčskom Petrovci, meno otca Andrej, pracoval v tlačiarni Ulice Petefi Šandora 20, zavraždený dňa 22. januára
18. Pavel Peter Francisty (32), meno otca Ján, stolár, zavraždený na Štrande (rodina Francisty bývala na ulici Rumenačka 53)
19. Jan Francisty (87), narodený v Kysáči, meno otca Michala, zavraždený v nemocnici kým ležal bezmocný v posteli
20. Vladimir Francisty
21.  Zuzana Ciprik (18), narodená v meste Hložany, slúžila v židovskej rodine, 22. Stanislav Kišgeci

V zozname doteraz neidentifikovaných (nepotvrdených)  obetí sa nachádzajú aj tieto mená:
– Emil Tomaš , z Ulice Pavla Stamatovića  33
– Juliana Grňa, Jánova vdova z Ulici Petefi Šandora 51
– Gedeon Dunđerski  (z mesta  Kulpín), pravdepodobne sa ocitol v meste v deň razii
– Verona Gombárová z Ulici Stevana Mokranjca.
– Maria Horáková  z Ulice Heroja Pinki  68 .

Tieto horeuvedené obete mali smolu, že pracovali pre gazdov Židov. Spolu ich popravili. V razii zajali všetkých a nemali milosti. Novosadská razia, ktorú konali maďarskí okupanti, predstavovala najväčší masaker na území Vojvodiny v druhej svetovej vojne. Treba však povedať i to, že násilie plodí násilie – nevystala ani odplata, čiže masová likvidácia príslušníkov maďarského etnického spoločenstva, tzv. Masaker v Báčke, ktorý vykonali partizáni v rokoch 1944/45.

WE REMEMBER.

 

 

 

 

 

 

Teraz najčítanejšie

Michal Spevak

Michal Spevák, Slovák žijúci v zahraničí, občan sveta. Venuje sa krajinám západného Balkánu. Autorom je viacerých publikácií a vedeckých prác. Študoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a postgraduálne štúdium ukončil na Fakulte politických vied na Univerzite Čiernej Hory. Kandiduje za poslanca do NR SR, lebo chce robiť veci úprimne, poctive a odvážne.