Denník N

Blaha a Uhrík si vymenili skúsenosti o love

Prepis nahrávky ich rozhovoru do médií unikol z redakcie mesačníka Extraplus, kde sa poslanci stretli pri príležitosti 20-teho (!) výročia svojej existencie.

Uhrík si krokodíliu kožu, voľne položenú pred krbom ihneď všimol. Jemne podvihol obočie a závistlivo si vzdychol. Blahovi to neušlo, jemné nuance v správaní spolubojovníkov sa naučil rozpoznávať s čistým srdcom komunistu, ktorý veľmi dobre chápe, že každý tieň na tvári súdruha sa neskôr môže pretaviť v nebezpečenstvo ohrozujúce holý život. Neubránil sa tiesnivému pocitu a neodolal otázke, ktorá sa mu na jazyk hrnula ako predsedníctvo pioniera k chlebíčkom.

Blaha: To pozeráš, čo, Milan? Nie každý má možnosť zastreliť si krokodíla pre radosť.

Uhrík: Pozerám Ľuboš, pozerám a ani v tom prehnitom európskom parlamente som ešte také nevidel.

Blaha: Si myslíš, že tí sionisti by vo svojej liberálnej podstate dokázali uloviť krokodíla?!

Uhrík: To určite! Žobráci. Tebe sa to ako podarilo?

Blaha: Nebolo to ľahké. Vyžaduje to úplne iný druh skúseností, žiadne trápne kaviarenské posedy a diskusie o hamburgeroch! To chce úplne celého človeka s celou jeho dušou!

Blahovi v tejto chvíli od úst odskakujú kvapôčky slín a miesto ich dopadu jemne zasyčí. Dáva si veľký pozor, aby nedopadli na krokodíliu kožu. Utiera si kútiky úst ukazováčikmi a záhadne sa zahľadí na Uhríka.

Uhrík: Môj ty boj! Ma naťahuješ ako gumu v posilovni. Čo také potrebuješ na ulovenie krokodíla?

Blaha: Potrebuješ Kapitál! (Silene sa rozosmejú a potľapkajú jeden druhého po ramene.)

Uhrík: Ale ja to myslím smrteľne vážne. (úsmevy zamrznú)

Blaha: No dobre. (Sprisahanecky sa nakloní k Uhríkovi a na znak vážnosti svojich slov záhadne prižmúri oči. Pohľad má upretý do žiarivej budúcnosti, no v pamäti zodpovedne pátra po každej užitočnej rade, ktorú by mohol Uhríkovi dať.) Potrebuješ k tomu flintu, matematicko – fyzikálne tabuľky, rybársku udicu, ihlicu na štrikovanie, guľové eso, jablko, traverzu a príručku na lovenie jeleňov.

Uhrík najprv prehltne na prázdno a Blaha v tichu nechá skúsene vyznieť svoju poslednú vetu. Vie, že zapôsobil, no chce, aby tentoraz Uhríkova žiarivo biela spodná bielizeň zhnedla o niečo viac ako obyčajne. Pokýve hlavou na znak, že si jeho neistotu uvedomuje.

Uhrík: Na čo to všetko?! (pokrúti bezradne hlavou.)

Blaha: Pozri, Milan, je to až neoliberálne primitívny návod, ale musíš mi sľúbiť, že to nikomu neprezradíš! Ostane to len medzi nami, ani šéfovi som to nepovedal! (Blaha vie, ako má vybudovať dôvernú atmosféru, a preto teatrálne pohrozí ukazovákom do prázdna.)

Uhrík: Ľuboš, veď ma poznáš, keď chcem, viem byť ako hromadný hrob! (veľavravné úsmevy)

Blaha: No dobre, tak teda. Prídeš k rieke, kde sídli krokodíl.

Uhrík: Kde sídli krokodíl?!

Blaha: Hocikde v Afrike.

Uhrík: Si tam bol? Sám?! Veď tam sú samí imigranti! A nič sa Ti nestalo?

Blaha: Nebuď hysterický! Sú tam a čo?! Ty tam pôjdeš na krokodíla, nie na imigrantov čumieť! Sústreď sa! Lenin dobrý, veď tak sa nikam nedostaneme!

Uhrík: Jasne, shuldigen, ale s tou Afrikou si ma dosť vystrašil!

Blaha: Zabudni na Afriku! Krokodíl býva v rieke, nie? Prídeš na breh a budeš čakať, kým sa ukáže. Použiješ udicu a budeš sa tváriť, že lovíš ryby. Kamufláž, chápeš. Je dobré, ak pôsobíš dôveryhodne, takže vytiahneš matematicko-fyzikálne tabuľky a začítaš sa do nich.

Uhrík: Prečo?

Blaha: Pretože každý, kto sa začíta do matematicko-fyzikálnych tabuliek zaspí. Keď ťa takto uvidí krokodíl, príde skôr. A keď tam uvidí ležať tie matematicko-fyzikálne tabuľky, neodolá a tiež sa začíta. Zaspí. A podľa pravidla, že kto skôr zaspí, ten sa skôr prebudí, sa ty zobudíš vedľa krokodíla ako prvý, čím získaš určitý náskok. Zareveš od úľaku a začneš utekať. Rev prebudí krokodíla a začne ťa naháňať, prirodzene. Krokodíly sú na súši rýchlejšie ako imperialistický úpadok, takže budeš utekať ako najrýchlejšie vieš, ale on ťa aj tak dobehne. Keď už ťa skoro bude mať, odhodíš traverzu.

Uhrík: Čo?

Blaha: Áno, odhodíš traverzu! Hneď ti bude ľahšie a pobežíš rýchlejšie, ale on ťa aj tak dobehne a keď už ti tými ostrými zubami bude sťahovať gate, príde na rad jablko. Odhodíš ho.

Uhrík: Prečo?

Blaha: Pretože podľa pravidla, že jablko nepadá ďaleko od stromu, tak rýchlo a s istotou nájdeš vhodný strom, na ktorý sa môžeš začať šplhať. Nie že by to pomohlo, ale budeš mať aspoň šancu nájsť tú ihlicu, ktorá sa ti bude hodiť, keď ťa ten hnusný zelený krokodíl chytí za nohu a začne ťa nespravodlivo kruto požierať.

Uhrík: Čo s tou ihlicou urobíš?

Blaha: Otočíš sa a rýchlosťou červenej armády mu vypichneš jedno oko.

Uhrík: Prečo?

Blaha: Ty si samé čo a prečo? No preto, aby ti krokodíl povedal, že „Au, moje oko!“. Ty hneď vytiahneš to guľové eso a povieš „Ja mám kráľovské oko!“, tým ho ako komunistický fašista úplne zmetieš a on povie „To som z toho jeleň!“.

Uhrík: Aha. A potom?

Blaha: Súdruh môj, potom už postupuješ úplne pohodlne podľa Príručky na lovenie jeleňov.

Nahrávka končí sprisahaneckým smiechom.

Teraz najčítanejšie