Denník N

Študentov je opäť počuť

Jedna z budov elokovaného pracoviska školy v Sečovciach. Dohodnuté ročné nájomné vo výške 40-tisíc eur za daný rodinný dom sa zvýšilo na 240-tisíc eur, akonáhle v ňom začala fungovať škola. Časom sa rozloha pozemku užívaného školou rozšírila a nájomné vzrástlo až na neuveriteľných 900-tisíc eur ročne | Foto - Marián Kizek, Korzár
Jedna z budov elokovaného pracoviska školy v Sečovciach. Dohodnuté ročné nájomné vo výške 40-tisíc eur za daný rodinný dom sa zvýšilo na 240-tisíc eur, akonáhle v ňom začala fungovať škola. Časom sa rozloha pozemku užívaného školou rozšírila a nájomné vzrástlo až na neuveriteľných 900-tisíc eur ročne | Foto – Marián Kizek, Korzár

Témy týždňa 20. 1. 2020 – 26. 1. 2020 | Posledné školské návrhy tohto volebného obdobia parlament opäť neprerokoval • Študentov medicíny nahneval návrh Smeru-SD • Napätá situácia na IT fakulte pokračuje • Pre kauzu astronomického nájomného školy obvinili štyri osoby

Výrok týždňa

Nie mladí ľudia naberajúci skúsenosti v zahraničí, ale nefunkčný systém zdravotníctva, ako aj celého školstva sú dôvodom nedostatku lekárov či absolventov iných odborov. (…) Svojím opatrením beriete mladých ľudí za svojich rukojemníkov namiesto toho, aby ste riešili akútne problémy nášho zdravotníctva, školstva, trhu práce, či prerastajúcej korupcie a z toho narastajúceho extrémizmu.“

študenti medicíny v otvorenom liste
premiérovi Petrovi Pellegrinimu (Smer-SD)
reakcii na hrozbu 55-tisícoveho účtu za štúdium | 22. 1. 2020

 

Výber z udalostí

• Minulý utorok sa začala a v rovnaký deň aj skončila posledná schôdza parlamentu v tomto volebnom období. Do jej programu bol zaradený zákon o pozemkových úpravách, ktorý vetovala prezidentka Zuzana Čaputová. V návrhu programu schôdze sa pôvodne objavilo aj šesťdesiat ďalších návrhov, ktoré koalícia vyradila z programu decembrového rokovania. To isté sa však zopakovalo aj v minulom týždni, a tak i školské návrhy zostali neprerokované. Ich súhrn si môžete prečítať v predošlom prehľade udalostí.

• Na hrozbu predsedu Smeru-SD Roberta Fica, ktorú adresoval absolventom medicíny za ich odchod do zahraničia, ak neodpracujú 10 rokov na Slovensku, reagovali samotní študenti aj odborníci.

„Po vyštudovaní náročného štúdia začínate pracovať v nemocniciach s veľakrát obmedzenou možnosťou ďalšieho rozvoja, vedeckého výskumu a často slabým technickým vybavením. A k tomu všetkému nemáte ani možnosť vytvoriť si životný štandard, lebo finančne ohodnotenie nie je v súlade s neustálym vyvíjaným tlakom na zdravotníckych pracovníkov. Lekári často odchádzajú práve aj za ľudskejšími a dôstojnejšími pracovnými podmienkami,“ hovorí študentka medicíny Júlia Bartková.

Robert Fico a jeho riešenie problému odlevu študentov považuje Študentská rada vysokých škôl (ŠRVŠ) za extrémne populistické,“ uviedla rada na sociálnej sieti. Podľa ŠRVŠ primárnym dôvodom odchodu absolventov nie je finančné ohodnotenie, ale neadekvátne pracovné podmienky. Na otázku, či pomôže, ak medikom vystavíme účet za štúdium, v rozhovore pre HN televíziu odpovedal riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Peter Goliaš.

„Je, samozrejme, lacnejšie vychovávať lekárov pre Slovensko, ako lekárov za veľké financie lákať zo zahraničia späť. Toto pomerne lacné opatrenie môže priniesť Slovensku každoročne vyše 300 lekárov navyše,“ skonštatoval predseda Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský s tým, že vzhľadom na nedofinancovanie lekárskych fakúlt, sú tieto nútené hľadať chýbajúce financie v poplatkoch od zahraničných študentov. Premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) v reakcii na tento fakt prisľúbil dofinancovanie fakúlt.

• Aj v uplynulom týždni pokračovala napätá situácia na Fakulte informatiky a informačných technológií (FIIT) Slovenskej technickej univerzity (STU). Tá eskalovala po tom, čo súčasný dekan Ivan Kotuliak prepustil bývalú dekanku Máriu Bielikovú na základe anonymného podnetu, podľa ktorého mala krátiť dane. Po jej prepustení vznikla petícia, ktorej iniciátori uviedli, že dekan zasahuje do procesu volieb Akademického senátu FIIT STU.

Rektor STU Miroslav Fikar neskôr informoval, že Bielikovej ukončenie pracovného pomeru sa zruší. Bývalá dekanka sa zároveň rozhodla nekandidovať do senátu fakulty. Štrajkový výbor STU zrušenie výpovede ocenil, no skonštatoval, že hlavné požiadavky zostali nesplnené. Štrajkujúci dekana vyzvali, aby vysvetlil prijatie 18 nových zamestnancov fakulty s právom hlasovať vo voľbách do senátu. Počas volieb študenti protesty pozastavili a volebná komisia voľby vyhlásila za neplatné. Dôvodom bol nesúlad počtu voličov vo volebnom zozname a počet odovzdaných hlasovacích lístkov.

„Toto stanovisko volebnej komisie je pre nás neakceptovateľné, nakoľko nemá oporu v žiadnych právnych predpisoch týkajúcich sa volieb do AS FIIT ani zákona o VŠ. V neštandardnej situácii, keď viac ako pol roka nemáme funkčný senát FIIT, tento krok vnímame ako pokus o zmarenie snahy vytvoriť čo najskôr Akademický senát FIIT STU,“ reagovala časť zamestnancov fakulty. „Môžem len potvrdiť, že výsledky volieb nás prekvapili rovnako ako niektorých našich zamestnancov,“ odkázal dekan Kotuliak s tým, že výsledky volieb plne rešpektuje.

• O situácii na FIIT STU, kvalite vysokých a stredných škôl aj o odchode slovenských študentov do zahraničia v relácii SME Zuzany Kovačič Hanzelovej rozprával rektor STU Fikar. Pozrite si video:

• Ďalšie novinky z vysokého školstva v skratke:

x ŠRVŠ predstavila návrhy na zvýšenie kvality vysokoškolského prostredia v oblastiach sociálnej podpory, vzdelávania, infraštruktúry a podpory vedy a výskumu.

x Predstavitelia Slovenskej rektorskej konferencie, Rady vysokých škôl a ŠRVŠ sa zhodli na tom, že ani rozpočet na rok 2020 neumožní vysokým školám výraznejší rozvoj.

x Univerzita Komenského v Bratislave a osem ďalších európskych univerzít spolupracujú na projekte Enlight, ktorý študentom umožní získať vzdelanie na viacerých univerzitách súčasne a „vyskladať“ si svoje štúdium podľa zvolenej expertízy.

„Slovensko je priemyselný štát a štruktúra školstva nezodpovedá potrebám, ktoré táto ekonomika má,“ upozornil prezident Asociácie priemyselných zväzov Alexej Beljajev. Pripojil sa tak k stanovisku zamestnávateľských organizácií, podľa ktorých vzdelávanie na Slovensku prestáva plniť svoju funkciu a nie je dostatočne prepojené s trhom práce.

Zamestnávatelia v uplynulom týždni (napr. tutu) skonštatovali, že kým v západných krajinách, ktoré sú porovnateľne veľké ako Slovensko, sa počet stredných škôl pohybuje medzi 100 až 300, na Slovensku je ich aktuálne viac ako 800, pričom ich naplnenosť dosahuje zhruba 40 %. Chcú preto presadzovať redukciu škôl s cieľom zvýšiť ich kvalitu.

• Pre kauzu astronomického nájomného, ktoré platilo elokované pracovisko dobšinskej strednej odbornej školy v Sečovciach, Národná kriminálna agentúra (NAKA) obvinila štyri osoby z majetkovej trestnej činnosti. Jednou z nich je aj bývalý vedúci odboru školstva Košického samosprávneho kraja (KSK) a exriaditeľka spojenej školy, pod ktorú elokované pracovisko patrilo.

Na prípad ešte v roku 2017 upozornila poslankyňa Zuzana Zimenová (nez., klub SaS). „Ja verím, že utorkovým krokom NAKA bol jednak daný výstražný prst do budúcna všetkým takýmto skupinám, a jednak si aj všetci ľudia, ktorí možno vedeli o tomto prípade, ale ho prehliadali, uvedomia, že takéto kroky nebudú z úrovne KSK do budúcna akceptované,“ povedal súčasný predseda KSK Rastislav Trnka, ktorý k prípadu odlievania peňazí určených na vzdelávanie detí z marginalizovaných komunít napísal aj komentár.

• Agentúra Focus zverejnila výsledky prieskumu, ktorý zisťoval, čo verejnosť považuje za najdôležitejšie problémy v oblasti školstva a ako vníma dôležitosť a napĺňanie zručností, ktoré škola u žiakov rozvíja. Za najväčší problém nášho školstva respondenti a respondentky označili nedostatočne premyslené zmeny v systéme (43 %), nevhodné učebnice (30 %) a nedostatočnú technickú vybavenosť škôl (29 %). Ďalšie zistenia sú dostupné tu. O výsledkoch prieskumu sa s gestorom strany Spolu-OD pre vzdelávanie Jurajom Hipšom rozprávala Zuzana Gránska z portálu eduworld.sk.

„Prečo vám teraz máme veriť, že to naozaj bude vaša priorita?,“ opýtal sa v úvode diskusie o školstve s expertmi politických strán redaktor časopisu .týždeň Šimon Jeseňák. Podobný prísľub sme podľa neho na Slovensku zaznamenali už niekoľkokrát. Odpovede diskutujúcich si môžete pozrieť alebo vypočuť tu.

Viacerí predstavitelia politických strán venujúci sa školstvu v uplynulom týždni uverejnili aj blogy a komentáre. O tom, ako zastaviť krízu na našich školách, píšu zástupcovia koalície PS-Spolu Juraj HipšVladimír Šucha. To, že nedostatok miest v materských školách do roku 2021 nehrozí, konštatuje ministerka školstva Martina Lubyová (SNS). Expert strany Za ľudí Michal Kovács v blogu odôvodňuje plán zaviesť do škôl výučbu poskytovania prvej pomoci.

Denník N uverejnil ďalší predvolebný rozhovor so zástupcom politickej strany na školstvo. Tentoraz sa Denisa Gdovinová zhováralaBranislavom Gröhlingom (SaS).

 

Všimli sme si

• Zástupkyňa generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov (OSN) Amina Mohammed pri príležitosti Medzinárodného dňa vzdelávania na pôde Valného zhromaždenia OSN upozornila na to, že svet čelí „alarmujúcej“ kríze vzdelávania. Poukázala pritom na 258 miliónov detí do 17 rokov, ktoré nechodia do školy.

• Architektka Ellen van Loon pre britskú strednú školu roka 2019 – Brighton College – navrhla a zrealizovala vyučovacie priestory podporujúce interakciu a vzájomné inšpirovanie sa medzi študentmi. Ako môže vyzerať škola v 21. storočí, si môžete pozrieť tu.

• Aj na to, že v slovenských školách to neraz vyzerá ako na zasadnutí obecného zastupiteľstva vo Fekišovciach, poukazuje v rozhovore pre Denník N pedagóg a spoluorganizátor štrajku učiteľov v roku 2016 Viktor Križo.

 

Editor: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk

Teraz najčítanejšie