Denník N

Program PS/Spolu – kapitola Sociálne veci

Irena Bihariová, Miroslav Beblavý, Michal Truban, Erik Baláž a Michal Páleník
Irena Bihariová, Miroslav Beblavý, Michal Truban, Erik Baláž a Michal Páleník

Moje postrehy na pozitívne a negatívne stránky programového dokumentu PS/Spolu v kapitole Zamestnanosť, sociálne veci a rodina.

V septembri 2019 odprezentovala koalícia PS/Spolu svoj politický program, ktorý nesie názov Bod zlomu (pdf). V týchto článkoch budem prezentovať môj pohľad na tento programový dokument, pričom sa zameriam na jeho pozitívne a negatívne stránky. Po Spravodlivosti, VzdelávaníŽivotnom prostredí budem pokračovať s kapitolou Zamestnanosť, sociálne veci a rodina, ktorú som doplnil o bytovú politiku z programovej kapitoly Doprava, infraštruktúra a bývanie.

Slovensko je modernou krajinou so silným sociálnym štátom. Ako ľavičiar som presvedčený, že musíme stavať na pozitívnych prvkoch, ktoré boli zavedené v minulosti a sociálny systém je potrebné vylepšiť tak, aby bol efektívnejší, adresnejší, ale zároveň aj motivačný. Aj týmto článkom ukážem potenciálnym voličom, ale aj nevoličom našej koalície, že zmenou vlády nedôjde k demontovaniu sociálneho systému, ako verejne klame strana Smer – sociálna korupcia.

Kapitola Zamestnanosť, sociálne veci a rodina obsahuje aj míľnik, ktorý si neskôr môžete sami odkontrolovať:

–        Na konci prvého volebného obdobia je cieľom zabezpečiť garantované škôlky pre 4-ročné deti.

Článok som konzultoval s Michalom Páleníkom, ktorý je odborníkom Progresívneho Slovenska na zamestnanosť, sociálne veci a regionálny rozvoj.

Podpora rodín

Moderný sociálny štát pomáha najmä deťom, aby mali rovnakú šancu uspieť v živote a šancu mať sa lepšie ako ich predkovia. Nejedná sa o prejedanie verejných zdrojov, ale o investíciu spoločnosti do svojej vlastnej budúcnosti. Na druhej strane sú ľudia, ktorým sa ťažšie zamestnáva (zdravotne postihnutí), ľudia, ktorí si po produktívnom veku zaslúžia odpočinok (dôchodcovia) a ľudia, u ktorých došlo k výpadku príjmov (nezamestnaní, chorí, atď.). Všetky tieto skupiny si zaslúžia ochranu a dôstojný život, ale dôraz musí byť kladený na deti a ich rodiny. Podpora detí je alfa a omega sociálneho štátu.

Ako som už písal v článku o kapitole Vzdelávanie, koalícia PS/Spolu chce zaviesť nárok na miesto v materskej škôlke pre deti od 3 rokov, vďaka čomu budú mať deti lepší štart do života a dôjde k vytvoreniu množstva pracovných miest vo všetkých okresoch Slovenska a zvýšeniu zamestnanosti jednej z najohrozenejších skupín – žien s nižšou kvalifikáciou v chudobných regiónoch. Keďže bude takáto rozsiahla zmena časovo a kapacitne náročná, bude trvať viac ako jedno volebné odbobie a na konci prvého volebného obdobia sa zabezpečí nárok na miesto v materskej škôlke pre deti od 4 rokov. Implementácia si vyžiada zosúladenie sa so sieťou súkromných škôlok, firemných škôlok a alternatívnych foriem, ako sú napríklad detské skupiny.

Dôležité zmeny sa udejú v oblasti materskej, ktorá by mala byť flexibilnejšia, aby bola v súlade s potrebami rodičov. Ľudia si budú môcť stanoviť dĺžku čerpania, čo sa prejaví aj na výške príspevku a bude ich motivovať k skoršiemu návratu do práce alebo k splodeniu ďalšieho potomka. Flexibilnú materskú dosiahneme aj tak, že umožníme rodičom, aby sa napr. jeden deň v týždni vystriedali, pričom žena pôjde do práce a muž sa bude starať o dieťa.

Veľmi zaujímavé bude zavedenie otcovského voľna počas prvých dvoch týždňov od narodenia dieťaťa. Takto bude mať rodina viac času a energie na zvládanie ich novej životnej situácie, otec sa postará o chod domácnosti, kým matke bude dožičený zaslúžený oddych. Otec bude počas tohto času poberať dávku zo sociálneho poistenia, ktorá by podľa môjho názoru mala reflektovať jeho výšku mzdy.

Moderná sociálna politika je aj o podpore part-time zamestnávania (na polovičný úväzok), lebo vždy je lepšie, keď si človek udržiava pracovné návyky a produkuje hodnoty, ako keby mal byť pre štát len nákladovou položkou. Štát takto zadotuje časť dôchodkového poistenia za rodiča, ktorý sa stará o dieťa a pracuje part-time, lebo v súčasnosti ho za to trestáme a znižujeme mu dôchodok. Najkritickejšou skupinou sú osamelí rodičia, ktorí sami znášajú náklady na výchovu detí a musí sa im dostať väčšej podpory. To isté platí deti so zdravotným postihnutím, ktorí musia mať lepšiu dostupnosť asistentov.

Mnoho manželstiev a vzťahov končí v troskách a najhoršie z toho vychádzajú deti. Rozhádaným rodičom by pomohla bezplatná mediácia, ale problematické je aj neplatenie výživného alebo jeho nízka výška, a teda je nevyhnutné zvýšiť výšku výživného na úroveň životného minima dieťaťa. Deti si vyžadujú špeciálnu ochranu a hlavne pred prípadmi, ktoré končia v súdnych prieťahoch, a tak je nevyhnutné prijať legislatívne zmeny s cieľom zrýchlenia všetkých konaní.

Dôchodcovia

Hneď v úvode je spomenutý toľko kritizovaný dôchodkový strop, ktorý máme v súčasnosti zakotvený v ústave. V programe je jasne uvedené, že sa nepovažuje za vhodné riešenie a potrebuje prehodnotenie. Ako ľavičiar s dôchodkovým stropom až taký problém nemám, lebo si myslím, že ľudia po dovŕšení dôchodkového stropu by mali poberať dôstojný dôchodok a užívať si jeseň svojho života. O čom sa dá baviť je zavedenie súbehu polovičného úväzku a polovičného dôchodku ako zaujímavej alternatívy pre ľudí, ktorí sú pred plným dôchodkom. Pozitívne je aj umožnenie skoršieho odchodu do predčasného dôchodku s primeraným znížením výšky dôchodku. Niektorí ľudia toho majú proste dosť, stratili pred dôchodkom prácu alebo im už tak neslúži zdravotný stav a toto by pre nich mohlo byť alternatívou.

Výpočet dôchodku nie je a nebol spravodlivý. Za ostatné desaťročia sa vytvárali rôzne vzorce a spôsoby výpočtu dôchodku, avšak je nevyhnutné, aby sme sa vrátili k prapodstate. Dôchodok sa musí odvíjať od množstva zaplatených odvodov a od odrobených rokov s vyššou mierou solidarity voči ľuďom, ktorí celý život tvrdo pracovali a nemali vysokú mzdu a odvody. Tzn, bude sa prihliadať na každý cent, ktorý človek kedy vložil do systému a nie len pracovné nasadenie v ostatných 15 rokoch, alebo iný komplikovaný kľúč. Do toho šikovne zapadá aj možnosť dobrovoľného zdieľania dôchodkových práv manželov alebo partnerov. Napr. partner s vyššími príjmami a odvodmi bude môcť časť svojich dôchodkových odvodov posielať na dôchodkový účet svojej partnerky, aby mali v starobe porovnateľnejšiu výšku dôchodkov a partnerka nemala existenčné problémy v prípade rozvodu.

Slovensko potrebuje novú koncepciu starostlivosti o odkázaných dôchodcov a celkovo o domovy dôchodcov. Vďaka demografickému vývoju dôjde k zvýšeniu počtu dôchodcov, na čo musí štát reagovať vytvorením dostatočných kapacít bez nutného spolufinancovania zo strany rodinných príslušníkov. Zavedie sa odkázanostný dôchodok a zvýšia sa príspevky od štátu na financovanie dlhodobej starostlivosti pri odkázanosti. Dôležitým krokom je aj zjednotenie a zjednodušenie systému posudkovej činnosti, aby sa už nemohlo stať, že človek s trvalými následkami bude v očiach štátu úplne zdravý a vice versa.

Zamestnanosť

Časť kapitoly nazvaná Zamestnanosť, lepšia práca a slušný život je o pracovnoprávnych vzťahoch, minimálnej mzde a príslušných úradoch. Rieši, ako zamestnávať ľudí, čo je pri dnešnej relatívne nízkej nezamesnanosti čoraz náročnejšie. Najkritickejšou skupinou na trhu práce sú ľudia, ktorí sa ťažšie zamestnávajú. Jedná sa o dlhodobo nezamestnaných, ľudí s nevyhovujúcou kvalifikáciou alebo napr. bývalých väzňov. Cieľom je vytvoriť inkluzívny trh, ktorý tieto najrizikovejšie skupiny včlení do pracovného procesu, ľudia nadobudnú pracovné návyky a budú prispievateľmi do štátneho rozpočtu a nie len poberateľmi dávok.

Keď v Spojených štátoch zúrila Veľká hospodárska kríza, Američania sa púšťali do veľkých verejných projektov, ktoré mali suplovať chýbajúce súkromné investície a nakopnúť ekonomiku. Na riešenie armády nezamestnaných vytvorili program Civilian Conservation Corps, vďaka ktorému milióny ľudí pracovali na rozvoji infraštruktúry a budovaní chránených území. Ešte dnes si ľudia udržiavajú v pamäti, vďaka komu sa vybudovali kľúčové cesty alebo turistické magistrály. Niečo podobné (už bez stanov, v ktorých vtedajší robotníci žili) sa dá aplikovať aj v našom modernom svete.

Zo stálej expozície v múzeu o živote v horách Oconaluftee, Cherokee, Great Smoky Mountains National Park

Zjednodušene povedané, dôjde k vytvoreniu inkluzívnych podnikov, ktoré v sebe združia ťažšie zamestnateľných ľudí a ich služby si budú môcť prenajímať firmy súťažiace o verejné zákazky. Inkluzívne podniky bude môcť spravovať verejný sektor (mestá, obce, neziskovky, o.z.) alebo aj súkromný sektor (napr. agentúry). Verejné zákazky budú mať v sebe definovaný objem prác (úkol), ktoré zabezpečia práve ťažšie zamestnateľní pracovníci, a to na štandardnú pracovnú zmluvu. Cieľom je, aby zapojenie ťažšie zamestnateľných ľudí bolo bežnou súčasťou verejných zákaziek, a aby títo ľudia boli čím skôr v bežnom a legálnom zamestnaní. Preto bude nevyhnutné finančne motivovať inkluzívne podniky, aby dodávateľom púšťali „svojich“ zamestnancov, ktorí sa osvedčili a zavedie sa asistenta zamestnania, ktorý bude odstraňovať bežné prekážky legálneho dlhodobého zamestnania.

Čomu by sa mohli títo zamestnanci venovať? Mohli by opravovať pamiatky, hrady, zámky, udržiavať parky, záhrady, cyklotrasy, vodné toky, odstraňovať invázne druhy rastlín, budovať chodníky, cesty, železnice, cyklotrasy, atď.

V lete 2019 prišlo PS/Spolu s návrhom sabatikalu ako nástroja proti vyhoreniu. Sabatikal je šikovný nástroj pre dlhodobých zamestnancov, ktorí potrebujú nový impulz do svojej pracovnej kariéry a budú si môcť vybrať 6 až 12 mesiacov dlhé voľno, ktoré použijú na ďalšie štúdium, cestovanie, alebo venovanie sa rodine a koníčkom. Zamestnávateľ by bol povinný zamestnancovi držať pracovné miesto (a urobil by to s radosťou, lebo takýto lojálny zamestnanec je pre neho cennosťou) a pre štát by bol tento nástroj približne finančne neutrálny, keďže by došlo k predĺženiu odchodu do dôchodku o dĺžku sabatikalu (kde nenarážame na problém s dôchodkovým stropom).

Táto časť kapitoly obsahuje aj rôzne pikošky, ako napríklad upravenie poistenia v nezamestnanosti, kde by dávka klesala s postupujúcou dobou nezamestnanosti. Nárok na dávku v nezamestnanosti by získalo viac ľudí a to tak, že by mali nárok už po roku a dostávali by polovičnú dávku, resp. by si skrátili dĺžku poberania dávky. Detaily sú na diskusiu a môžeme sa inšpirovať Českou republikou, kde funguje podobný model.

Nevyhnutnosťou je aj odpolitizovanie minimálnej mzdy. Program navrhuje zavedenie automatu v prípade, že sa sociálni partneri nedohodnú na výške minimálnej mzdy. Automat by mohol (počas recesie alebo ekonomických kríz) spôsobovať problémy, na ktoré by reagovala Rada pre konkurencieschopnosť a upozornila by na špecifickú situáciu a potrebu dočasnej úpravy minimálnej mzdy.

Dôležitým krokom je rozšírenie absolventskej praxe, ktorá je momentálne menej lákavá a konečné slovo pri schvaľovaní má úrad práce. Po novom by absolventská prax trvala maximálne 2 mesiace a v prípade, že absolvent nemá maturitu, tak by trvala maximálne 3 mesiace. Keď sa zamestnávateľ a absolvent dohodnú na absolventskej praxi, úrad práce tomu bude musieť vyhovieť a nebude môcť absolventskej praxi brániť.

Zdravotne ťažko postihnutí

Časť kapitoly zaoberajúca sa podporou ZŤP ľudí pozostáva z krokov, ako zjednodušiť bežné fungovanie v práci a živote. Pomocnú ruku potrebujú v prvom rade rodičia, ktorým sa musí dostať včasnej pomoci a poradenstva. Na zníženie finančných nárokov poslúži požičovňa kompenzačných pomôcok. Tak ako pri dôchodcoch, aj tu je nevyhnutné podporiť part-time zamestnávanie tým, že štát by preplácal časť dôchodkového poistenia pracujúcich opatrovateľov-rodičov. ZŤP ľudia potrebujú viacej možností na voľnočasové aktivity, vzdelávanie a rekvalifikáciu. Potrebujú možnosti získať pracovné miesto, ktoré bude výhodné pre všetky strany. Na to je potrebné podporiť postavenie pracovných asistentov, ktorí asistujú osobe so zdravotným postihnutím pri výkone práce a pomáhajú ju integrovať do pracovného prostredia a kolektívu. S prístupom k zdravotne postihnutým kolegom sa spája aj neochota ich kolegov pomôcť, čomu by mohli pomôcť príspevky pre ich bezprostredných kolegov. Aj keď si myslím, že niektoré veci by sme mali robiť automaticky…

Bytová politika

Zabezpečenie dostupnosti bývania musí byť v kompetencii miest a obcí s výraznou finančnou a legislatívnou podporou štátu. Momentálne žijeme v systéme, kde ponuka zaostáva za dopytom a neustále sa snažíme tlačiť na dopyt prostredníctvom veľmi nízkych úrokov. Cieľom je podpora výstavby súkromného, verejného a neziskového nájomného bývania, a to hlavne v častiach krajiny, kde je chronický nedostatok cenovo dostupného bývania. Mestá a obce si sadnú so zastupiteľmi štátu a spoločne nájdu vhodné pozemky (štátne alebo v správe SPF), na ktorých prebehne bytová výstavba.

Ešte zaujímavejšie je zavedenie programu nájomného bývania pre nedostatkové profesie vo verejnom sektore. Zamestnanci verejného sektoru, ktorí nezarábajú toľko ako ľudia v súkromnej sfére, by sa ľahšie dostali k bývaniu. Jedná sa hlavne o učiteľov, úradníkov, policajtov, hasičov, záchranárov atď.

Na rozsiahlu výstavbu nájomných bytov bude potrebný značný balík financií. Program to chce riešiť zaťažením štátneho rozpočtu a úverovaním. Ja si skôr predstavujem, že by sme našli rozumnejšie využitie pre zdroje dôchodkových správcovských spoločností, s ktorými momentálne riskujeme na akciových a dlhopisových trhoch, a zainvestovali by sme ich do reálnej ekonomiky, do projektov, z ktorých má úžitok naša spoločnosť a ktoré by generovali profit vracajúci sa sporiteľom ako výnos.

Gestormi kapitoly Zamestnanosť, sociálne veci a rodina sú:

Jozef Mihál – odborník na dane, odvody a pracovné právo

Michal Páleník – odborník na zamestnanosť, sociálne veci a regionálny rozvoj

Jakub Krako – konzultant pre oblasť ťažko zdravotne postihnutých

Simona Petrík – odborníčka na rodinnú politiku a rovnosť medzi mužmi a ženami

https://www.facebook.com/olejvladimir/

Teraz najčítanejšie