Puhutko suomea?

Do Fínska som odchádzala s odhodlaním, že si s tým jazykom už len nejako poradím. Nemôžem povedať, že sa to postupne nezlepšuje. Progres je však príliš pomalý a u mňa sa striedajú obdobia veľkej motivácie a rovnako veľkej demotivácie vystaviť sa tejto výzve.

Problémov s fínskym jazykom mám hneď niekoľko. Gramatika je ťažká, hoci s logickým systémom. Našťastie má aj veľmi málo výnimiek z pravidiel. V zásade platí, že ak vieš pravidlo a nasleduješ ho, nemôžeš to až tak pokaziť :) Žiaľ, pravidiel je príliš veľa.

Okrem toho, že nerozoznávajú rody a nemajú budúci čas, majú úplne všetko! Zabudnite na logiku svojho materinského jazyka, angličtiny, nemčiny, španielčiny a iných jazykov, ktoré sa bežne ľudia rozhodnú učiť. Fínčina je úplne iná. Spôsob, akým sa tvoria vety, resp. ako sa používa gramatika, je absolútne odlišný.

Len spôsobov ako vyjadriť miesto, kde sa niečo nachádza majú 6. Napríklad: som na terase – olen terasilla, idem na terasu – menen terasille, idem z terasy – tulen terasilta – toto sa však používa, len ak hovoríme o mieste, ktoré sa nachádza vonku, alebo o niektorých mestách, napr. Rovaniemi. Ak však hovoríte o niečom, čo sa nachádza vo vnútri, prípojky sa menia a sú opäť tri. Existuje však aj niekoľko výnimiek, ktoré majú svoje vlastné pravidlá.

So značným znepokojením sa učím aj tzv. partitiivi. Neviem, či to vôbec existuje v nejakom inom jazyku a ani úplne neviem, ako to jednoducho vysvetliť :) Najlepší bude praktický príklad – 1 jablko = yksi omena, hocijaké iné číslo okrem 1 = kaksi omenaa, pol jablka = puoli omenaa, mnoho jabĺk = monta omenaa ale veľa jabĺk = paljon omenoita. Nepoužíva sa to však len s číslami, ale i s vybranými slovesami, s nepočitateľným množstvom nejakej substancie (ryža, voda a pod.) alebo od kontextu, čo chcem povedať. Správne, OMG!

Rovnako zmätená som z niečoho, čo sa volá „objekti“. Môžete povedať dve takmer rovnaké vety, a každá znamená niečo iné. Ak poviem: „Syön omenan.“, znamená to, že som zjedla celé jablko  a je to ukončená činnosť (a to i napriek tomu, že je to vyjadrené v prítomnom čase). Ak však poviem: „Syön omenaa.“, znamená to, že jem aktuálne jablko – proste je to proces. A to je stále len fínčina pre začiatočníkov a začiatočníčky!

Ďalší veľký problém je zapamätať si slovíčka – nepomôže angličtina, nepomôže latinčina. Niektoré slová môžem počuť tridsaťkrát a nie som schopná si ich zapamätať, pretože sú úplné iné. Potom sú slová, ktoré si síce pamätám, ale majú toľko rôznych významov, že v kontexte vety im aj tak nerozumiem a neviem ich použiť. Nedokážem počuť žiadne ich zdvojené hlásky, ktoré môžu úplne meniť význam počutého, napr. mutta (ale), muuta (viac, ďalšie), muuttaa (sťahovať, zmeniť).

To, čo ma ako-tak povzbudzuje je, že som celkom dobrá vo výslovnosti. Ľutujem všetkých svojich spolužiakov a spolužiačky z Ázie, ktorí majú s výslovnosťou obrovský problém. Slová ako yö (noc), äiti (mama), päätos (rozhodnutie), kyykäärme (zmija) sú stále z tých jednoduchších príkladov.

A takto by som mohla pokračovať… Keďže drvivá väčšina Fínov a Fínok hovorí anglicky, je veľmi ťažké nepoddať sa tomu a snažiť sa hovoriť fínsky aspoň do bodu vo vzájomnej konverzácii, kedy sa ešte vieme porozumieť. Iní cudzinci hovoria, že potrebovali aspoň tri roky štúdia, aby sa dokázali plynulo a viac-menej gramaticky správne dohovoriť.  Ďalšie odporúčanie k úspešnému štúdiu je vraj mať fínsku svokru – zvážim teda, či je toto vhodný dôvod na rozvod manželstva :)

Oceňujem však to neuveriteľné množstvo možností, ktoré mám ako cudzinka k dispozícii. Ešte na rodičovskej dovolenke som chodila na kurz do akéhosi materského centra, kde sme sa veľa učili prostredníctvom detských pesničiek a básničiek. Momentálne sa jazyk učím na klasickom kurze fínčiny 2x týždenne, ktorý je symbolicky spoplatnený. Raz do týždňa chodím do našej miestnej knižnice, kde je bezplatné vzdelávanie v rámci skupiny „Luetaan yhdessä!“ (Čítajme spolu!). Dobrovoľníčky, zväčša ženy na dôchodku, sa tu venujú cudzincom a čítajú si s nami knihy a články vo fínčine.

Raz mesačne naša knižnica organizuje skupinu jazykovej kaviarne „Kielikahvila“, kde som spravidla jediná cudzinka, ktorá sa chce rozprávať po fínsky. Mám pre seba vždy dve hodiny individuálnej konverzácie. Vo veľkých mestách je týchto možností ešte oveľa viac.

Máme k dispozícii „selkouutiset“, alebo správy v jednoduchej fínčine, ktoré môžeme sledovať online na stránke fínskej televízie Yle. Knižnice majú online nástroje na štúdium fínčiny doma a exituje ďalšie množstvo stránok, z ktorých sa môžem učiť slovíčka či gramatiku. Chce to len čas a sebazaprenie. A potom možno raz správne použijem aj jedno z najdlhšich fínskych slov „lentokonesuihkuturbiinimoottoriapumekaanikkoaliupseerioppilas“.

Naše deti však dávajú fínčinu s prehľadom, ale o tom zase niekedy nabudúce. Sledovať multilingvistické schopnosti detí je totiž fascinujúci proces.

Najviac sa mi z mojich spolužiakov a spolužiačok páčia tí, ktorí sa rozhodnú učiť sa tento jazyk len tak. Ako napríklad Ulrike z Nemecka alebo José z Argentíny. Každý rok prídu na mesiac na dovolenku do Fínska a zapíšu sa na intenzívny kurz fínčiny, pretože chcú rozumieť, o čom spievajú ich obľúbené kapely. Moje romantické srdiečko pošteklil aj príbeh Luisa z Kanady. Pred 45 rokmi prišla na ročný študijný pobyt do Kanady istá Fínka, s ktorou sa spriatelil. 42 rokov boli spolu v kontakte a keď sa ako dôchodca vybral Luis na cyklistickú dovolenku okolo Škandinávie, navštívil aj svoju dávnu známosť. A hádajte čo? Jasné, že už zostal vo Fínsku. Na staré kolená bola svadba a Luis sa šťastne učí po fínsky v rodnej krajine svojej študentskej lásky.

Ako vidím, treba mať tú správnu motiváciu alebo prístup ako moja obľúbená stránka „Very Finnish Problems“ :)