Denník N

Nemám domov, pretože žijem na ulici. Všimli ste si ma?

Plošný monitoring ľudí bez domova 2019

Tento text vstupuje do prostredia ľudí, na ktorých spoločnosť zabudla, alebo na nich chce zabudnúť. Chce okolo nich prejsť s rukami na očiach, aby nevidela existencie, ktoré sú na jej okraji, za akousi oponou toho, čo sme schopní absorbovať našimi vnemami. Prostredie, kde naše zákony sú len kúskom papiera, kde je boj o prežitie každodennou rutinou odohrávajúcou sa medzi kontajnermi, chodníkmi našich miest, nocľahárňami naplnenými rôznymi neznámymi ľuďmi, kde slovo priateľstvo je chvíľkou okamihu. Do tohto prostredia vstupujeme v našich podmienkach oklieštených na saturáciu základných potrieb a zbavených hĺbky vnímania jednotlivca, tak veľmi potrebnej pre pochopenie človeka. Takto by sme začali text o bezdomovectve pred pár rokmi.

Dnes môžeme napísať, že tak, ako mnohé iné organizácie vo svete, aj my sme dospeli. Zameranie sa na človeka v jeho plnej podstate je potrebné až nevyhnutné. Dôsledky našej ignorancie, nás priviedli na odhadovanú hranicu 4000 ľudí bez domova a ich neustálemu nárastu. Tento text vznikol ako reakcia na plošné monitoringy potrieb na území Mestskej časti Staré mesto – Bratislava 2018 a 2019 s podporou rôznych dostupných dát o ľuďoch bez domova na našom území. Má poukázať na naše zlyhávanie, ale aj na naše úspechy. Má za cieľ prinavrátiť nám rolu aktivizátorov a motivátorov ľudského potenciálu a negovať infantilizáciu a kvantitatívny prístup plávajúci po povrchu sociálnych javov. Riešenie problematiky bezdomovectva v našom meste je o zmene v nás. Je o odvahe prelomiť bariéry a mantinely a prestať o riešeniach len rozprávať, ale začať konať.

  • História bezdomovectva na našom území

Bezdomovectvo nie je fenoménom dneška, ale históriou sa prelievajúci sociálny fenomén. Starostlivosť a pomoc týmto skupinám obyvateľov bolo vo väčšine prípadov v rukách cirkvi a až príchodom sociálnej práce, ako vednej disciplíny prichádza rozšírenie pôsobnosti a cieľov práce s týmito ľuďmi.

Aby sme však nešli v histórii príliš ďaleko a nezahlcovali priestor, obzrieme sa iba na najbližšiu minulosť. Prvotným a zaužívaným mýtom na našom území je, že bezdomovectvo prišlo až s príchodom demokracie a kapitalizmu a často je táto konotácia zneužívaná, ako nástroj zlyhania a zlyhávania demokratických systémov. Z rôznych textov sa však dozvedáme, že formy bezdomovectva tu boli aj v bývalom režime a v nie malej miere.

Bezdomovce minulý režim schovával, kam se dalo. Na ubytovny i do kanálů
Bezdomovce minulý režim schovával, kam se dalo. Na ubytovny i do kanálů (1)

Ďalšou zaujímavosťou z historických faktov je stav, ktorý hovorí, že Bratislava bola čo sa do počtu ľudí bez domova počas prvej Československej republiky (1930) na najhoršej priečke. V priemere „sociálne služby“ zariadenia „ohrievarne“ navštívilo denne v priemere 2 200 ľudí[2].

Po roku 1989 sa však tento sociálny jav stal viditeľnejší, avšak aktivity zo strany štátu absentovali a žiaľ, síce už nie v totálnej forme, ale stále nie v uspokojivej forme, absentujú do dneška. Od obdobia vzniku prvých profesionálnych organizácií, ubehlo už viacero rokov, ale situácia sa naďalej zhoršuje. Stále na uliciach zomiera veľké množstvo ľudí, ale veľká časť spoločnosti a štát akoby si na to „už zvykli“.

Tento trend je však celoeurópsky: „A crisis on our streets”: St Mungo’s responds to 50% rise in new people rough sleeping in London“[3]; „Shock figures – 288 children homeless in Cork-Kerry region“[4] „Someone becomes street homeless in London almost every two hours as rough sleeping hits record high“[5].

Na našom území je k dispozícii len veľmi málo relevantných dát k tejto problematike. Preto OZ STOPA, spolu s partnerskou organizáciou OZ PRIMAdobrovoľníkmi v rámci kampane The European End Street Homelessness Campaign, ktorí sa priamo aktivity zúčastnili ako pozorovatelia, vykonali na území a pod záštitou Mestskej Časti Staré Mesto – Bratislava, plošný monitoring potrieb ľudí bez domova. Tým sme nadviazali na aktivity obdobného druhu v meste Barcelona, Brighton a na našu aktivitu z roku 2018.

Dobrovoľníci pred začatím Plošného monitoringu v Starom meste 2019
Dobrovoľníci pred začatím Plošného monitoringu v Starom meste 2019

KEDY: 19/09/2019

KDE: Bratislava – Staré mesto

KTO: OZ STOPA, OZ PRIMA, The European End Street Homelessness Campaign, dobrovoľníci

Kým v roku 2018 bolo počas jedného monitorovacieho dňa identifikovaných 123 jednotlivcov, v roku 2019 ich bolo už 169[6]. Je to teda 32% nárast.

Dáta OZ STOPA Slovensko 2019
Dáta OZ STOPA Slovensko 2019
  • Ako definovať človeka bez domova

Evidujeme viacero typológií, ktoré sú obsahovo obšírne. Z tohto dôvodu používame pre naše potreby efektívnejšiu, zjednodušenú typológiu, aplikovateľnú na našom území, používanú v rámci Európskej kampane na ukončovanie pouličného bezdomovectva[7]:

  • Ľudia na ulici („roofless“) – krátkodobí, ľudia v kríze, bez informácií o podpore a pomoci, vyhýbajúci sa alebo neznalí zariadení pre komunitu ľudí bez domova. Využívajú zariadenia kombinované a to najmä integračné centrá. Veľmi ťažko identifikovateľní.
  • Ľudia žijúci v dočasných alebo krízových zariadeniach – nocľahárne, útulky, krízové domy a pod.. Do tejto kategórie môžeme zaradiť aj obyvateľov, ktorí bývajú v byte avšak z rôznych príčin sú insolventní a hrozba deložovania a bezdomovectva je prítomná.
  • Ľudia žijúci v nedôstojných podmienkach (chatky, kanále, miesta, ktoré im poskytujú čiastočnú ochranu)
  • Ľudia s komplexnými ťažkosťami (jedná sa najmä o ľudí s psychiatrickou diagnózou, fyzickým postihnutím v kombinácii s jednou z typológií človeka bez domova. Je to súhrn troch a viac potrieb. Môže to byť aj závislosť, choroba, bezdomovectvo)
  • Chronickí pouliční ľudia bez domova – najmä dlhodobí ľudia bez domova, pre ktorých sa tento stav stal životným štýlom. Zmierenie sa s týmto stavom. Odmietajú sociálne služby, alebo ich využívajú len v nevyhnutnom prípade (choroba, zlé poveternostné podmienky)
Dáta OZ STOPA Slovensko 2019
Dáta OZ STOPA Slovensko 2019

Na základe tejto typológie vieme na našom území najlepšie identifikovať percentuálne zastúpenie jednotlivých skupín a tým aj formy intervencie, podpory pre nich. Žiaľ, typológia nám ukazuje stav bezdomovectva na území mestskej časti v hrozivých číslach.

  • Príčiny straty domova

Človek o svoj domov väčšinou prichádza, keď nastane krízová situácia, pri ktorej zlyhá aj záchytná sociálna sieť (rodina, priatelia, spoločnosť) a ktorú ďalej nie je schopný zvládnuť iným  spôsobom.

Záverečná správa z výskumu a sčítania ľudí bez domova v Bratislave z roku 2016[8] uvádza medzi najčastejšie príčiny straty domova odchod z rodičovského domu, rozpad manželstva, vysťahovanie z dôvodu zadlžovania, odchod kvôli problémom v rodine. Uvedené štyri dôvody, tvoria dve tretiny z celkového počtu z celkového počtu uvedených príčin, pričom najčastejšie išlo o kombináciu viacerých dôvodov. Ostatné príčiny straty bývania, majú nižšie zastúpenie, ako podvody, skúsenosť s násilným správaním, strata zamestnania či skúsenosť s drogami a alkoholom.

V dnešnej dobe, v roku 2019 sa príčiny vymenili a niektoré v roku 2016, ktoré boli menej zastúpené, sú dnes dominantné. Mnohé z nich poukazujú na komplexné zlyhávanie zložiek prevencie a integrácie.

  • ukončenie pobytu v zariadení na výkon rozhodnutia súdu (detský domov) a v ústavnom zariadení (psychiatrická liečebňa), je jednou z najviac zastúpených príčin bezdomovectva, kde je výrazne badateľné znižovanie veku ľudí bez domova,
  • migrácia za prácou do veľkých miest, kde je jedinec odkázaný sám na seba, je generačným protipólom predošlého bodu,
  • návrat z výkonu trestu odňatia slobody. V dnešnej dobe sa už pri absencii dát, nevieme dopátrať k príčine, avšak je v tejto skupine prítomný opakovaný výkon trestu a prerušované bezdomovectvo
  • migrácia osôb v kríze a ľudí bez domova do miest so zvýšenou anonymitou. Slovensko, historicky rurálna krajina, neposkytuje anonymitu ľuďom v kríze – následne ľuďom bez domova identifikovanie zo strany rodiny, známych a pod. Preto veľké množstvo vyhľadáva anonymitu miest, primárne Bratislavy ako útočisko a zbavenie sa hanby a tlaku okolia,
  • v tomto bode sa nachádzajú všetky spomínané príčiny uvádzané v roku 2016,
  • v mnohých prípadoch je uvádzané a identifikované dlhodobé bezdomovectvo, v spojitosti s nárastom dlhov a ich neschopnosť splácať – povestný „zakliaty kruh bezdomovectva“.
Dáta OZ STOPA Slovensko 2019
Dáta OZ STOPA Slovensko 2019
  • Formy obživy

Dlhy, finančná gramotnosť, minimálna dostupnosť cenovo prijateľného bývania, zamedzuje mnohým prístup k legálnemu zamestnaniu. Preto nachádzajú iné formy obživy, ktoré však len

prehlbujú bezmocnosť, generačnú chudobu a bezdomovectvo.  Z našich výstupov vyplynulo, že najčastejším spôsobom obživy je pouličné žobranie. Tento jav je však podmienený najmä oblasťou s vysokou koncentráciou turistov a obyvateľov, ktorí nevedomky tento spôsob obživy podporujú. Podľa našich terénnych zistení sa tento jav v iných mestských častiach objavuje v oveľa menšej miere a prevláda zber druhotných surovín, nasledovaný brigádami, z ktorých však nie všetky môžeme nazvať legálnymi. Z našich komplexných štatistík vyplýva, že väčšina má skúsenosť s čiernou prácou (v grafe je práve táto skupina ukrytá pod „neurčené).

Dáta OZ STOPA Slovensko 2019
Dáta OZ STOPA Slovensko 2019

Závažnými zisteniami je rozdiel v obžive medzi mužmi a ženami, kedy muži využívajú vyššie spomínané nástroje. Ženy sú v mnohých prípadoch osobami pracujúcimi v sex biznise. Ich počet na uliciach je síce nižší, avšak ich pozícia je oveľa rizikovejšia. Sú obeťami násilia, fyzického aj sexuálneho. Mnohé z nich, aby na ulici prežili kooperujú s dominantným jedincom, ktorý ich chráni pred rizikami od iných, avšak sám používa na presadzovanie svojej vôle násilie. Niektoré v rámci prispôsobenia sa situácii preberajú prvky mužského správania.

Dáta OZ STOPA Slovensko 2019
Dáta OZ STOPA Slovensko 2019

Je dôležité poznamenať, že v Bratislave neexistuje zariadenie, ktoré by sa venovalo ženám bez domova. Táto skutočnosť sa prejavuje aj tým, že v nočných, resp. ranných hodinách je vysoké percento v uliciach práve žien, starých ľudí, či iných osôb, ktoré nie sú schopné obrany (ang. „most vulnerable persons“). Popri tom na nocľahárňach môžeme vidieť osoby, ktoré svojim zovňajškom a správaním vzbudzujú rešpekt a obavy.

  • Túžba ku zmene

Treba priznať stav, že niektorí ľudia si túto cestu zvolili dobrovoľne a považujú ju za životný štýl, v ktorom sa cítia „mimo systém“ komfortne (nemáme na mysli squatterské hnutie, ktoré má iné

atribúty, ktoré nemožno spájať s bezdomovectvom). Tu prichádza k prvým mätúcim selekciám, kde sa nám miešajú skupiny dobrovoľné a nedobrovoľné, po čase však s bezdomovectvom stotožnené. U ktorých, sa tento stav stal/ bol prijatý za životný štýl až po prekonaní prvotnej krízy. Tento počet sa neustále zvyšuje a je primárnym a alarmujúcim príkladom zlyhávania všetkých zložiek podpory, vrátane tej našej. Vyjadrenie „čím dlhšie na ulici, tým vyšší stupeň apatie voči okoliu aj sebe samému“, je žiaľ v uliciach zastúpený v najvyššej miere. Sociálne vylúčenie v jej najextrémnejšej forme, plus naučená bezmocnosť = bezdomovectvo.

Dáta OZ STOPA Slovensko 2019
Dáta OZ STOPA Slovensko 2019

Druhou oblasťou monitoringu, bola oblasť potreby k zmene. Na tento stav treba reagovať rýchlo a efektívne. Ponechať, v tomto prípade 33 jednotlivcov, len ako číslo v štatistike sa nám jednoznačne prejaví v budúcom roku, kedy ich však už budeme evidovať v kolónke bez záujmu o zmenu. Sme však schopní na všetkých úrovniach sociálnej, psychologickej, bytovej, integračnej podpory na tento stav reagovať? Teoreticky určite! Prakticky len veľmi ťažko. Systém pomoci ľuďom bez domova je plný dier, cez ktoré nám prepadajú ľudia v kríze, ľudia s túžbou situáciu zmeniť, ľudia ktorí sa z rôznych príčin s bezdomovectvom zmierili. Kto sa s tým však zmieriť nemôže a nemal by, sú sociálne služby, mestá, štát, spoločnosť.

  • Prevenciou proti bezdomovectvu

Je rok 2019 a problematika ľudí bez domova je stále okrajovým problémom. Počet ľudí narastá a tento trend je akoby nezastaviteľný. Vychádzame zo stavu, keď aj po 10. rokoch vidíme na ulici mnoho tých istých ľudí bez domova a máme informácie o mnohých, ktorých život na ulici skončil (28/01/2020, od obdobia monitoringu zomrelo 5 jednotlivcov). Toto je zarážajúce ignorovanie prevencie ako nástroja podpory.

Dáta OZ STOPA Slovensko 2019
Dáta OZ STOPA Slovensko 2019

Z výsledkov monitoringu vieme, že kríza jednotlivca začala vo väčšine prípadov mimo Bratislavu, avšak bezdomovectvo prepuklo práve v Bratislave.

Dáta OZ STOPA Slovensko 2019
Dáta OZ STOPA Slovensko 2019

Bratislava ako veľkomesto poskytuje ľuďom z rôznych kútov Slovenska útočisko a skrýšu pred očami iných. Celkovo 89 jednotlivcov aj na základe anonymity nechcelo pri otázke „miesta pôvodu“ poskytnúť informáciu. Môžeme predpokladať, že Bratislava ním nie je.

homelessness in Victorian London
homelessness in Victorian London (9)
  • Zlyhávanie prevencie

Vybudovali sme si množstvo doživotných bezdomovcov, vybudovali sme zinfantilizovanú skupinu obyvateľov, ktorí sa naučili fungovať v roly klienta a zodpovedať profilu, zodpovedajúcemu pohľadu sociálneho pracovníka/ sociálnych služieb.

Myslíme si, že je čas vrátiť sa k ľuďom a začať sa aktívne zaoberať všetkými zložkami ich osobností a efektívnymi nástrojmi stimulovať ich potenciál zmeniť smerovanie ich životov, ak si to oni sami prajú. Na základe uvedeného vieme skĺbiť lokálne špecifiká s globálnymi trendmi a vytvoriť model, ktorý sekundárne, nás ako odborníkov, ale primárne našich klientov posunie ďalej, doslovne ich vykorení zo závislosti na sociálnych službách.

  • Ukončovanie bezdomovectva

Ukončenie bezdomovectva je možné. Mnohé kroky chcú však odvahu, odvahu na úrovni štátnych, regionálnych, lokálnych politík. Slovenské „kde je vôľa, tam je cesta“ je viac než výstižné. Mnohé z overených teórií (a áno, je ich viac) však narážajú na prekážky, odpor, predsudky a mnohé sú pre pochopenie veľmi komplikované a zo strany MVO nedovysvetlené alebo populisticky podávané, ako jediné správne. A ako vždy každá má svoje klady a zápory, to však neznamená, že kto nič nerobí, nič nepokazí. Z našej práce máme za sebou mnoho príbehov, ktoré sú dôkazom toho, že situácia nie je beznádejná a bezdomovectvo sa ukončovať dá. Niektoré z týchto príbehov si môžete prečítať tu: https://www.stopaslovensko.sk/pribehy-ludi/

Záver 

Myslíme si, že bezdomovectvo je možné ukončovať a efektívne prevenčne pôsobiť tak, aby nenastalo. Na to je však nevyhnutné aby sa zapojili všetky časti spoločnosti a systému. Nie je reálne, aby mimovládne organizácie aj naďalej na mnohých úrovniach nahrádzali štát. Je nevyhnutné, aby existovali v zákone o sociálnych službách definície človeka bez domova a sociálnych služieb, ktoré majú bezdomovectvo ukončovať. Veľmi pozitívne vnímame rôzne nové iniciatívy a aktivity zmeny prístupu kompetentných inštitúcií a s istou nádejou čakáme na reálne skutky.

Ďakujeme všetkým tým, ktorí nám pomáhali v uliciach a aj tým, ktorí nás neúnavne podporujú. Aj vďaka Vám sú mnohé príbehy úspešné.

————————————————————————————–

V slovenskej legislatíve absentuje pojem „človek bez domova“.  Tento stav v praxi naznačuje „neexistenciu“ ľudí bez domova. Ak sa však pozrieme na zákon o sociálnych službách, pozornejšie vidíme stopy približujúce sa, aj keď bez jasnej definície.

Zákon o sociálnych službách č. 448/2008 Z.z. konštatuje: „(..) v z.n.p.[10] v § 2 ods. 2 všeobecne opisuje nepriaznivú sociálnu situáciu ako ohrozenie fyzickej osoby sociálnym vylúčením alebo obmedzenie jej schopnosti sa spoločensky začleniť a samostatne riešiť svoje problémy. Následne v ods. 3 uvádza, že „Zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb fyzickej osoby na účely tohto zákona je zabezpečenie ubytovania, stravy, nevyhnutného ošatenia, obuvi a nevyhnutnej základnej osobnej hygieny

(..).[11]

Európska únia prezentuje problematiku ľudí bez domova predovšetkým ako formu viditeľnej chudoby. Chudoba v najširšom zmysle neznamená len hlad a nemať kde bývať. Chudoba predstavuje duchovnú a morálnu depriváciu, pasivitu, beznádej. Chudoba je nulová šanca na zmenu, bez pomoci zvonku. Chápeme ju aj ako nerovnaký prístup k produktom a službám.[12]

 

ODKAZY:

[1] https://www.idnes.cz/praha/zpravy/serial-tricet-let-praha-bezdomovec-socialismus-bezdomovectvi-nadeje.A190131_454661_praha-zpravy_nuc

[2] https://www.stoletistatistiky.cz/zivot-na-ulici-v-prvorepublikove-praze/?fbclid=IwAR0a5eqDe_RB4iC55C-uQPYAecLJ1bC6841CmjApEleMY-72N26annHF-Zg

[3] https://www.mungos.org/news/london-homelessness-2019/?fbclid=IwAR0f4Eq-JSc3ZC-Tpmu0da5Df_z_jBnhxjrxuWREVojqVNJjzlMRGMgnPA0

[4] https://www.corkbeo.ie/news/shock-figures-228-children-homeless-17186332?fbclid=IwAR2wGmhN7Sqp0pA2ZaVDZW4EXjqS51cXuGlGNDc4GGfBdsVqA8TtgWQbQ5I

[5] https://www.independent.co.uk/news/uk/home-news/homeless-crisis-london-rough-sleepers-uk-chain-figures-a9178876.html?fbclid=IwAR2PvqNmrH3096vr3O99X8eyM7APRFNpfLC_e_NS_tn5aWcFOGonSwRHtW4

[6] Číslo definujeme, ako najnižší počet, nakoľko pri migrácii ľudí bez domova dochádza k odchýlkam

[7] The European End Street Homelessness Campaign https://www.world-habitat.org/our-programmes/homelessness/

[8] https://www.employment.gov.sk/sk/informaciemedia/aktuality/vyhodnoteniebratislavskehoscitanialudibezdomova2.html (18.7. 2017)

[9]https://www.theguardian.com/artanddesign/2015/jan/02/homelessness-victorian-london-exhibition-geffrye-museum

[10] Zákon č. 448/2008 Z.z. z 30. októbra 2008 o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.     o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov.

[11] http://www.zakonypreludi.sk/zz/2008448 (18.7.2017)

[12] Halušková. E. – Božik, J., Chudoba, spoločenské súvislosti a sociálne politiky na jej odstránenie, 2015.

 

Teraz najčítanejšie

oz STOPA

Občianske združenie STOPA Slovensko je mimovládna organizácia zameraná na ukončovanie pouličného bezdomovectva v Bratislave. Je súčasťou Európskej siete miest v rámci kampane "The European End Street Homelessness Campaign". Je registrovaným poskytovateľom sociálnych služieb. V práci využívajú kombináciu sociálnej práce, terapie a environmentálnych aktivít. Má reálne výsledky v podobe plne integrovaných ľudí bez domova, ktorí už nemusia a nechcú využívať sociálne služby.