Denník N

Beluša bez nenávisti

Štvrtok 23.1.2020 sa konalo v obci Beluša protestné zhromaždenie proti predvolebnému mítingu strany ĽSNS. Prečítajte si krátku reportáž.

Ľudia z Beluše a okolia sa schádzajú v strede najľudnatejšej obce na celom Považí. Jedna skupina kráča do kultúrneho domu, kde usporiadala svoj predvolebný míting strana ĽSNS, tá druhá smeruje pred obecný úrad na protestné zhromaždenie Beluša bez nenávisti. Obe budovy sú od seba vzdialené približne stopäťdesiat metrov. Sledujem situáciu okolo kultúrneho domu. Ak by som o tom nevedel, myslel by som si, že ľudia prišli na jarmok či koncert. Najviac mi to pripomína stretnutia ľudí pred omšou.

Obe zhromaždenia sú oddelené policajnou hliadkou, ktorá dohliada, aby všetko prebehlo pokojne. Protestujúcich s transparentmi požiadali, aby išli za policajnú pásku. Prechádza okolo mňa trojica starších mužov, jeden z nich sa ma pýta, či tamto je kultúrny dom. Rukou mi ukazuje na protestné zhromaždenie a hovorí: “Tam sú fašisti, my ideme za Kotlebom..”, po chvíli ešte s úsmevom dodáva “..dúfam, že tam majú aj punč, aby im vyčistil tie nezmysly z hlavy”.

V roku 1944 nemecké vojská obsadili budovu belušskej ľudovej školy, dvanástim obyvateľom a obyvateľkám vypálili salaše a koliby. Od 20. apríla 1945 Belušu bombardovali a ešte tesne pred oslobodením vyhadzovali do vzduchu mosty a lávky. Pred kostolom je pomník obetiam prvej a druhej svetovej vojny. Počas druhej svetovej vojny prišlo o život deväť Belušanov. Na pomníku sú ich mená.

Pred obecným úradom znejú prvé príhovory, nasleduje sprievodný hudobný program. V momente, keď zaznejú prvé tóny akustickej gitary, ľudia z ĽSNS púšťajú cez megafón na aute piesne “Po nábreží koník beží” a “Na Kráľovej holi”. Protest je prehlušený a preto časť protestujúcich prestáva sledovať program a presúva sa k policajnej páske, aby namierili transparenty smerom k ľuďom stojacim pred kultúrnym domom. Pár ľudí pristúpi bližšie, po chvíli odchádzajú naspäť ku kotlebovcom.

 

Na parkovisko postupne prichádzajú dve veľké dodávky ĽSNS. Nedočkaví ľudia pred kultúrnym domom medzi sebou diskutujú, či už prišiel Kotleba, “..alebo aspoň Mazurek”. Deti sú zvedavé, akoby čakali na autogramiádu spevákov a speváčok zo superstar. Partia mladých ľudí si rozpráva, že do vnútra pustia človeka jedine vtedy, ak hajluje v správnom uhle, robia si srandu, že tam majú na to aj uhlomer.

Jeden protestujúci stojí celý čas pred kultúrnym domom. Má okolo seba slovenskú vlajku a v rukách drží kartón s nápisom “Nie ste ani vlastenci, ste len chamraď”. Pár ľudí, ktorí idú do kultúrneho domu sa pri ňom pristavuje a rozprávajú sa. Nakoniec k nemu pristupuje SBS-kár, ktorý mu svieti do tváre svietidlom s klaksónom a núti ho schovať transparent. Vlajka mu nevadí. To isté robí aj mne, keď to skúšam nafotiť. Vraj som si pomýlil zhromaždenie, kričí na mňa. Odstupujem a po chvíli znovu pristúpim k protestujúcemu, aby som mu prejavil rešpekt, že tam celý čas bol. Nechcem ho už fotografovať a zbytočne provokovať, predvolebný míting ĽSNS už aj tak začal, kultúrny dom je preplnený, niektorí ľudia aj stoja. Hovorí mi, že dúfa, že príde aj Kotleba, nech to nepísal zbytočne.

Striedavo sa prechádzam a stojím. Čakám. Protestné zhromaždenie sa už skončilo a pristupuje odtiaľ ku mne staršia pani. Pýta sa ma: “Aj vy ho chcete vidieť?” Odpovedám, že našťastie nie. Chvíľu sa spolu rozprávame. Hovorí mi ako je nešťastná zo situácie v Beluši, že polovica obce pôjde voliť Kotlebu. Vysvetľuje mi, prečo jej známe pôjdu voliť ĽSNS, že ich nezaujíma, že tu vládol Mečiar a vládne Fico, pretože oni pôjdu do pekla, ale pánbožko by im neodpustil homosexuálov. Odprevádza ma smerom na vlak a praje mi, nech mám šťastný život.

Teraz najčítanejšie