Denník N

79. výročie spomienky na martýrov slobody

Dňa 28. októbra 1941 v Báčskom Petrovci mučeníckou smrťou na šibenici fašistický okupanti popravili martýrov slobody. Boli to údajne diverzanti, ktorí urobili prvú diverziu voči fašistickým okupantom na území Báčky. Údajne o tejto diverzii mladých partizánov v Báčke bolo počuť aj vo Veľkej Británii. V československej zahraničnej armáde o tomto bol informovaný aj plukovník Ján Kubiš, Slovák, ktorý neskôr vykonal atentát na protektora Tretej ríše Reinharda Heydricha 27. mája 1942 v Prahe. Smrť fašizmu- sloboda národu!

Územie Vojvodiny bolo počas druhej svetovej vojny pod okupáciou: Báčku a Baranju okupovali Maďari, Banát okupovali Nemci a Sriem sa stal časťou Chorvátska. V Báčskom Petrovci bol ihneď po nastolenej okupácii  ostro kontrolovaný priemysel s konopami.  Áno, vtedy konopa bola strategická surovina.  Konope sa spracovávali a  z nich vyrábali plátno, plachty a obväzy pre nemocnice aj iné sanitárne materiály. Išlo o veľmi strategickú surovinu vojnového priemyslu. V Báčskom Petrovci boli v štyri prevádzky na spracovávanie konopí na rôznych lokalitách. Mladí diverzanti zapálili konopárne 23. októbra 1941 , s cieľom pripraviť  okupantov o  strategické suroviny. V Báčskom Petrovci bola silná organizácia odboju. V odboji boli  výlučne mladí ľudia, ktorí boli v diverzantskej  odbojovej skupine SKOJ ( Zväz komunistickej mládeže Juhoslávie)  v istý deň  v koordinovanej akcii v rovnakom termíne vykonali diverziu takého rozmeru, že vyhoreli všetky zásoby a všetky sklady s konopami. Odkaz SKOJ-a  a hnutia odboja bol, aby diverzanti zostali doma, aj ked bol aj názor, aby utekali cez Dunaj do Sriemu k partizánom. Medzitým bola zrada a istý den vypátrali a chytili diverzantov po výsluchu ich na prísnom vojenskom súde doniesli rozsudok, bez práva sťažnosti, na smrť obesením.  Ich obete neboli zbytočné – mesto Báčsky Petrovec bolo oslobodené 30. októbra 1944.

Dňa 28. októbra 1941 maďarský  fašistický okupant ako výstrahu pred podobnými činmi domáceho obyvateľstva exemplárne umučil petrovských mladíkov. Vtedy o život prišli Pavel Ďuga, Ján Labáth, Martin Hrubík, Ján Marčok, Rudo Hrubík, Branislav Mokić, všetci z Petrovca, Jovan Žeravljev z mesta Nový Sad a Ljubomir Doroslovački z mesta Bečej. Okupanti popravu realizovali práve na  výročie vzniku Česko-slovenskej republiky.  Takže maďarskí fašisti chceli, aby sa tento dátum popravy zviditeľnil. Telá obetí zahrabali na okraji cintorína bez pohrebu. Pri samom čine popravy nútili rodiny a rodinných príslušníkov ako aj národ, aby sa na popravu pozerali. Posledné slova popravených boli: “ Držme sa spolu- onedlho zas budeme spolu“.

Na jeseň tohto roku bude 79. výročie tohto zločinu. Čitateľom a sledovateľom blogu tentoraz ponúkam foto dokumentáciu z archívu z tej doby. Z dokumentov sa čitateľ dozvie o tom ako kedysi Slováci na priestore Juhoslávie žili a prežívali aj v časoch vojnových. Mali dokonca formovanú aj štrnástu Vojvodinskú slovenskú údernú brigádu ( XIV. VUSB). Táto brigáda ozaj udierala po okupantoch.

Po zakončení vojny martýri slobody boli pochovaný do spoločnej hrobky. Pietna spomienka sa uskutočňuje každý rok, aby sa budúcim mladým  generáciám priblížila táto kapitola našich dejín. Diverzia zapalénia štyroch tovarní s konopami bola jedna z prvých diverzií na území okupovanej Báčky a vykonali ju etnický Slováci a tým pádom zažali iskru plameňa slobody.

WE REMEMBER.

Aj po 79 rokoch.

Áno, to nie je náhodou, že mám číslo 79 ako kandidát na listine OĹANO. Síce Jožo Pročko si myslel, že to číslo mám preto, že mám toľko kilogramov, ale motív na číslo 79 u mňa má zázemie v našich dejinách. V dejinách mojich predkov.

 

 

 

 

Teraz najčítanejšie

Michal Spevák

Michal Spevák, Slovák žijúci v zahraničí, občan sveta. Venuje sa krajinám západného Balkánu a Slovákom žijúcim v zahraničí. Autorom je viacerých publikácií a vedeckých prác. Študoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a postgraduálne štúdium ukončil na Fakulte politických vied na Univerzite Čiernej Hory. Michal Spevák külföldön élő szlovák, világpolgár. A Nyugat-Balkán országainak szentelték. Számos publikáció és tudományos munka szerzője. Újságírást tanult a pozsonyi Comenius Egyetem Filozófiai, posztgraduális tanulmányait a Montenegrói Egyetem Politikatudományi végezte.