Denník N

Prechádzka metalovou klenotnicou – Najlepší album dekády 2010-2019

Zdroj: Hollywood Reporter / film School Of Rock
Zdroj: Hollywood Reporter / film School Of Rock

Na platforme blogu Denníka N som začal uverejňovať príspevky v roku 2015, mám za sebou teda už piaty rok. Spätne prirátam ďalších 5 a dostanem 10 rokov, preto som pre môj metalový súboj dekády zvolil obdobie 2010 až 2019 a nie 2011 – 2020, ako by to bolo “historicky správne”.
Ak niekto tliacha, že posledných 10 rokov metal akosi upadá, len sa decentne uchechtnem. Nielen starí harcovníci sa poriadne hecli, ale postupne sa vyšvihli aj novšie tváre a najmä posledných 5 rokov vidno aj nástup novej generácie, predovšetkým medzi spevákmi a speváčkami – Noora Louhimo, Yannis Papadopoulos, Adrienne Cowan, Nils Molin, alebo aj taká Alyssa White-Gluz vynikajú nielen charizmou a slušným rozsahom, ale aj nesmiernou všestrannosťou.

Nebudem zbytočne zdržovať, poďme na zbesilú jazdu pomedzi staršie aj čerstvejšie spomienky :)))

Aby rebríček nedopadol tak, že niektorý rok vyslovene dominuje (najmä 2015 a 2019), rozhodol som sa za každý nominovať jeden podľa mňa najlepší album. Tie roky, ktoré som pokryl článkami, som už nemusel rozhodovať, doplnil som viacmenej len chýbajúce (najlepší album konkrétneho roka som označil tučným písmom).

Z celého klbka vzíde víťaz :)))

 

2010 – Avantasia – The Wicked Symphony / The Angel of Babylon / The Vision Bleak – Into The Mystery / Nevermore – The Obsidian Conspiracy / Orphaned Land – The Neverending Way Of ORwarriOR

Začíname z ostra rokom, kedy Avantasia vyvrhla do sveta krásne rôznorodú dvojicu albumov, ktoré obsahovali všetky jej typické selling pointy. Nezaostali ani jemne hororoví pseudo-metallicovskí Vision Bleak a dnes už nefungujúci Nevermore sa nadýchli posledný krát k pomerne slušnému výkonu.

Prím však v mojich ušiach hral zázrak menom Orphaned Land. Nadviazať po 6 rokoch na Mabool, jeden z najlepších metalových albumov vôbec a nahrávku v podstate definujúcu, ako by mal poriadny orientom šmrncnutý metal znieť, musela byť neľahká úloha.

Tej sa zhostili so cťou a ľahkosťou a de facto zmietli ostatnú konkurenciu :)

 

2011 – Nightwish – Imaginaerum / Symphony X – Iconoclast / Myrath – Tales Of The Sands

Len o rok neskôr a hneď ďalšia várka peciek. Symphony X skúsili ešte o kúsok pritvrdiť a vydali síce nie svoj najlepší, ale určite skvelý album. Nádejné hviezdy z Tuniska Myrath vydali CD, ktoré položilo základ ich súčasného úspechu.

Nuž a Nightwish definitívne prešli od operných polôh viac smerom k operete, muzikálu a najmä filmovej hudbe v štýle Two Steps From Hell. Tuomas zložil album, kde Anettin hlas využil na maximum. CD nestratilo lesk ani po rokoch. Ak vám chýba Anette, nie je nič ľahšie, ako si zohnať albumy Dark Element :)

 

2012 – Battle Beast – Steel / Lacuna Coil – Dark Adrenaline / DragonForce – The Power Within / Sabaton – Carolus Rex

Lacuna Coil začala v tomto bode postupne pritvrdzovať. DragonForce sa znovuzrodili s novým spevákom, silnejší než predtým a hlavne viac si vedomí vlastnej nadsázky.

Bojová šelma povstala, aby so sebou priniesla to najlepšie z klasického cheesy metalu z rokov 80tych v modernejšom kabáte.

Sabaton dosiahli svoju vrcholnú formu, hudobne aj textami. Ak by ste mali vlastniť jediné CD od nich, je to práve Carolus Rex, koncepčný album pokrývajúci éru, kedy švédska vojenská mašinéria vládla väčšine kontinentálnej Európy. Najmä Lion From The North akoby poslucháča vrhla rovno uprostred masakru v bitke pri Lützene, pod kone a ich majiteľov ženúcich sa v ústrety smrti #gustavusadolfusapproves

 

2013 – Ayreon – The Theory Of Everything / Orphaned Land – All Is One / SuidakrA – Eternal Defiance

Progresívny Ayreon vydal ďalšiu lahôdku na premýšľanie nad otázkami vesmíru, života a všetkého. Orphaned Land dočasne sprehľadnili kompozície a nevyhli sa ani aktuálnym udalostiam, keď napríklad v skladbe Children v podstate oplakávajú osud sýrskych detí, ktorým brutálna vojna vzala rodičov a príbuzných.

Nič sa však v 2013om nemohlo rovnať keltskej invázii v podobe melodeathových SuidakrA. Ešte aj dnes si album drží úroveň, vďaka ktorej by nebol mimo ani v modernej adaptácii niektorého príbehu z dejín Keltov či Británie z čias starovekého Ríma.

 

2014 – Angra – Secret Garden (2014/2015) / Lords Of Black – Lords Of Black / Unisonic – Light Of Dawn / Arch Enemy – War Eternal / Sanctuary – The Year The Sun Died

Angra na prelome rokov (niekde vyšla koncom 2014, inde začiatkom 2015) dostala s príchodom Fabia Lioneho druhý dych. V Španielsku zas povstal malý drahokam v podobe Lords Of Black, ktorí s dnes už bývalým spevákom nahrali ešte ďalšie dva skvelé albumy. Znovuzbrataní Kiske a Hansen zaradili vyšší kvalitatívny stupeň a vydali vskutku vyrovnanú vec.

Warrel Dane sa pripojil k svojej dávnej prvej kapele a de facto ju premenil na novú inkarnáciu Nevermore. Večná škoda, že už ďalší album nenahrajú, Dane totiž pred približne troma rokmi zomrel počas pobytu v Brazílii, kde dokončoval svoju druhú sólovú nahrávku. R.I.P.

Ďalší bývalý člen Nevermore sa ešte len chystal vstúpiť do Arch Enemy, ktorí práve pribrali mladučkú Alyssu White-Gluz a akoby ich niekto pokropil živou vodou (teda, časť hardcore fans ju nikdy neprijala a doteraz zbožňuje najmä staré veci s Angelou Gossow). Songy ako War Eternal alebo You Will Know My Name mi svojho času veľmi pomohli čeliť ťažším obdobiam nielen v živote, ale aj v práci.

 

2015 – Stratovarius – Eternal

Máloktorý album vo mne zanechal také stopy ako práve tento. Novodobé CD Stratovariusu sa mi páčili, čakal som kvalitnú vec, ale zďaleka nie podobné napnutie svalov ako tu. Nebyť jedného z albumov z nasledujúcich rokov, doteraz by Eternal dominantne kraľoval nad celým rebríčkom.

Kapela dokázala spojiť technickú a skladateľskú vyspelosť s prepracovanými textami a emocionálnymi polohami, ktoré dokážu chytiť za srdce.

Legenda dokázala, že aj po rokoch a bez Tolkkiho stále vedia, ako zložiť vybalansované songy a celkovo album. Totálna pecka.

 

2016 – SuidakrA – Realms of Odoric / Rhapsody Of Fire – Into The Legend / Lords Of Black – II / Myrath – Legacy / Avantasia – Ghostlights / Evergrey – Storm Within

SuidakrA kvalitou jemne klesla, aj keď taká On Roads To Ruin ukázala, že stále vedia pripraviť jednoduché, ale efektné aranžmá.

Rhapsody Of Fire nahrali asi najlepší album s Lionem od čias Power Of The Dragonflame. Lords Of Black vylepšíli, v čom boli už aj tak skvelí. Myrath ich CD Legacy poslalo medzi metalovú elitu. Evergrey sa po niekoľkých nie zlých, ale miestami menej presvedčivých výkonoch zhlboka nadýchli a vypustili pecku, od ktorej sa odrazili do jedného z najlepších období vo svojej existencii (trvá dodnes).

Sammet a Avantasia dali dokopy azda najsilnejší album od čias kultovej Metal Opera I a II, obsahujúci song Let The Storm Descend Upon You. V rámci ich diskografie nájdeme veľa skvelých dlhých songov, na čele so superepickým The Seven Angels, a práve spomínaná pieseň si k nemu hrdo prisadla na čelo :)

Niekto raz tomuto chlapíkovi dá cenu za celoživotné dielo \m/

 

2017 – Excalion – Dream Alive / Seven Spires – Solveig

Tá fínska kapela, čo mala kedysi na svedomí Waterlines sa niekedy okolo roku 2010 odmlčala a zdalo sa, že je po nej. Nejakým spôsobom sa vrátili z mŕtvych v jemne progovejších polohách a hneď vypustili pekne vybrúsený drahokam.

Seven Spires som objavil až dlho po uzavretí vtedajšieho rebríčka. Ťažko povedať, či by z trónu zosadili Excalion, ale isto by to bol tesný súboj. Spojením esencií Kamelotu, Dimmu Borgir, dostatku vlastného lákavého vibe-u a nepredvídateľne úžasným hlasovým prejavom Adrienne Cowan vznikol mix, ktorý bude “nebezpečný” aj do budúcna :)

 

2018 – Amaranthe – Helix / Dynazty – Firesign

Roku 2018 dominovali predovšetkým modernejšie poňatia metalu. Zároveň do populárnych Amaranthe prifičal jeden z najcharizmatickejších talentov súčasnosti, Nils Molin z Dynazty.

Tí tiež vtedy vydali svoj album, ktorý sa nahrávke od Amaranthe prinajmenšom vyrovnal, a preto sa obe CD podelili o víťazstvo.

 

2019 – Excalion – Emotions

Veľkú časť roku môjmu osobnému rebríčku spoľahlivo kraľovali Evergrey a vyzeralo to tak, že na vrchole aj zostanú. Potom ale akoby sa oneskorenci z fínskej sauny zobudili, prifrčali až šokujúco dominantne a Evergrey ostali len oči pre čumenie.

Aj samotným Stratovarius muselo dôjsť, že teraz sú na rade oni niečo vymyslieť. Zatiaľ má nielen fínsky power metal nového kráľa.

 

Obdobie 2010 – 2019 prinieslo také množstvo skvelých albumov, že mi ich možno aj dosť uniklo. Snažím sa mať čo najšírší záber, na fajnovej muzičke som závislý v tom najlepšom slova zmysle. Je pre mňa ako ďalšia telesná tekutina, ktorú si do ciev pumpujem pomocou vernej mp3ky, klasického “magiča” či stovkami GB hudby (YouTube archív ani nerátam) napchatého PC. Ani tak však nemám šancu obsiahnuť celé bohatstvo heavy metalu. Každý výber, nech už ho zostavuje sebanamakanejší poslucháč, nikdy nebude dokonale úplný. I keď, snažím sa :)

Rád vás naťahujem, asi ste si všimli. Kto teda podľa môjho názoru nahral najlepší album za uplynulých 10 rokov?

Vyzeralo to tak, že nikto neotrasie monolitom geniality zvaným Eternal od fínskej legendy power metalu, vo svojej modernej ére vyznávajúcu jemne progový zvuk. Moji verní čitatelia si isto spomenú, ako som ich chválil rovno vo viacerých článkoch, až to niektorým liezlo na nervy :)

Ale ako to občas býva posledný kilometer pred cieľom, prifrčali najlepší šprintéri a Stratovarius odpálili tak, ako sa to dlho darilo Petrovi Saganovi.

Volajú sa Excalion a napriek tomu, že do vravy priniesli jednoduchšie pôsobiaci arzenál, veškerú konkurenciu prinútili zaradiť sa za nich. V zdrvujúcom finiši im k titulu dopomohla ohromná miera znovuhrateľnosti. Skôr sa vám unavia uši fyzicky ako vás omrzí počúvanie Emotions.

Excalion sa azda ako jediní mohli postaviť niekoľkoročnej hegemónii Stratovariusu a uspieť, čo sa im aj podarilo. Dúfam, že aj toto skvelé CD im otvorí viac možností na turné a zavítajú na Slovensko, aby som im mohol poklonu zložiť osobne \m/

 

Gratulujem kapele Excalion k celkovému víťazstvu aj v nesmiernej konkurencii albumov z celej dekády.

Počnúc ročníkom 2019 zároveň začínam niečo, čo mám v úmysle zachovať každoročne – víťaz mojej osobnej metalovej topky získa Razmatus Award.

Keďže nedisponujem finančným či inštitucionálnym krytím alebo sponzormi, poviete si, akú má mať toto ocenenie hodnotu či váhu? Veru, práve som si ho vymyslel. Nuž, myslím, že tých vyše 15 rokov skoro až obsesívneho počúvania metalu, chodenia na koncerty, analyzovania a prežívania hudby, ale aj offline “archív” blížiaci sa k 340GB by mi mohli nejakú tú váhu prepožičať, či nie? :)))

Čo teda dostane víťaz? Dozviete sa, keď danú cenu obdrží \m/

Zdroj: Tenor GIFs

Ďakujem za pozornosť a zároveň aj za trpezlivosť. Na napísanie tejto dvojice článkov som sa tešil už v decembri, okolnosti s bývaním a podobne však spôsobili, že som si našiel dostatok času a energie až teraz. Hádam to stálo za to.

Takisto dúfam, že vás niektoré tipy zaujali a daným kapelám dáte šancu rozšíriť vám obzory a azda aj zlepšiť život. Owlé ;)

Zdroj: Meme Generator

Teraz najčítanejšie

Miroslav Kizák

Metalista, ktorému nie je jedno, čo sa deje vo svete i doma :)))