Uťahovanie výdavkového opasku bolo len naoko

Pred dvoma týždňami sa vláda zaviazala udržať tohtoročné verejné výdavky na uzde. Urobila tak schválením tzv. korekčného mechanizmu[1], ktorý jej navrhol Kamenického rezort, vedomý si toho, že s verejnými financiami je zle. Kabinet preto zaviazal ministrov, predsedov ostatných ústredných orgánov štátnej správy a správcov ďalších kapitol štátneho rozpočtu, aby dôsledne dodržiavali objem výdavkov rozpočtovaný na rok 2020 v schválenom rozpočte.

Avšak ani apetít na zdanlivé zodpovedné riadenie verejných financií tejto vláde dlho nevydržal. Ten istý vládny kabinet, ktorý sa zaviazal dodržať stanovené výdavky sa rovnako na svojich dvoch nasledujúcich rokovaniach rozhodol minúť ďalšie verejné peniaze. Ide o výdavky na rekonštrukciu a modernizáciu Slovenskej národnej galérie (14,3 mil. eur)[2], rekonštrukciu a dostavbu basketbalovej haly Pasienky (8,5 mil. eur)[3] a aktuálne navýšenie ceny za Kmotríkov futbalový štadión, ktorý plánuje vláda odkúpiť (27,9 mil. eur)[4].

Aj keď sa vláda oficiálne v doložkách k svojim uzneseniam snaží navodiť dojem, že uvedené výdavky nie sú problém a vie ich vyfinancovať z rozpočtu, nie je to pravda. Spoločným znakom doložiek k uvedeným materiálom je, že v analýze vplyvov na rozpočet verejnej správy je uvedená formulka „financovanie zabezpečené v rozpočte“ v rámci kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy (VPS)[5]. Aj vy sa pýtate ako je možné zabezpečiť v rozpočte niečo, o čom v čase jeho tvorby ani neviete? No len tak, že si vytvoríte rezervu na nepredvídané výdavkové tituly. To by ale muselo mať ministerstvo rezervu v rezervách, čo pri detailnejšom pohľade do rozpočtu zistíme, že nie je tento prípad.

V rámci VPS[6] sa pre tento rok rozpočtovali výdavky na úrovni 3,4 mld. eur, z čoho najviac tvoria výdavky súvisiace s rozpočtom EÚ (1,1 mld. eur) a výdavky na obsluhu štátneho dlhu (1,2 mld. eur). Ak nepočítame transfer Sociálnej poisťovni, potom miesto, kde by sme mohli tieto výdavky hľadať „ako zabezpečené“ sú spomínané rezervy (0,7 mld. eur) resp. ostatné výdavky (0,25 mld. eur). V tomto svetle sa 50 mil. eur javí ako zanedbateľná suma, ktorá by sa mohla jednoducho „skryť“ v rámci jedného z týchto balíkov.

Výdavky rezerv sú však na 100 % alokované na konkrétne rezervy: rezervu vlády (5 mil. eur), rezervu súdnych rozhodnutí (10 mil. eur), rezervu na riešenie krízových situácií (11 mil. eur), na mzdy (152 mil. eur), vysporiadanie korekcií k EÚ fondom (300 mil. eur) a na riešenie nových zákonných úprav (250 mil. eur), ktorá sa už minula na dodatočne schválené zákony v parlamente po prijatí rozpočtu. A v prípade ostatných výdavkov je tiež 240 z 250 mil. eur určených na konkrétne v rozpočte rozpísané výdavky, medzi ktorými nedávno vládou schválené výdavky nenájdete.

To znamená, že buď zabezpečené nie sú alebo, že ich zabezpečenie je možné len na úkor zníženia iných v rámci kapitoly VPS v rozpočte už uvedených výdavkov, o čom však uvedené doložky nič nehovoria. A tak vláda veselo míňa aj nad rámec svojich možností a záväzkov, ktoré nič neplatia. Toto určite nebude tá zodpovedná zmena.

[1] Uznesenie vlády č. 25/2020

[2] https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/24446/1

[3] https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/24462/1

[4] https://rokovania.gov.sk/RVL/Material/24475/1

[5] SNG – TU, PASIENKY – TU a NFŠ – TU

[6] Informácie sú dostupné v Rozpočet verejnej správy na roky 2020 až 2022, str. 187 až 193

Foto: SITA