Denník N

Prosím klopte, ale na správne dvere!

Návšteva obvodného lekára isto nie je pre nikoho obľúbenou aktivitou. Či už s chrípkou, s nejakou vážnejšou diagnózou, alebo len pre “obyčajné potvrdenie”, asi nik z nás nechodí s radosťou po lekároch. Väčšinou to znamená nekonečné minúty v plnej čakárni, milión inštrukcií na dverách od “Neklopať”, “Pripravte si kartičku poistenca” až po “Poradie pacientov určuje lekár” a podobne. Častým bonusom môže byť sestrička a to je ešte len prvá tretina ordinačných hodín. Je vám to známe? Niektorým asi áno. Skúsme sa ale pozrieť na návštevu obvodného lekára aj z tej druhej strany. Pootvorme spolu tie dvere s nápisom “Neklopať” a povedzme si, čo sa za nimi v skutočnosti deje.

V posledných týždňoch som sa stretla s nespočetným množstvom pacientov a lekárov. Všeobecnými, nemocničnými, špecialistami, … podelím sa s vami, čo ma zaujalo:

V diskusiách a rozhovoroch hovorím o potrebe zdravotníctva bezpečného pre pacientov a atraktívneho pre zdravotníkov. Všeobecných lekárov nevynímajúc. Štatistiky sú alarmujúce a najmä všeobecní lekári pre dospelých, či deti a dorast, nám môžu onedlho veľmi chýbať. Nielenže im nevytvárame vhodné podmienky na prácu, ale ani to nie je medikmi preferovaná špecializácia.

Niet sa čo čudovať. Keďže je ich nedostatok, starajú sa o také množstvo pacientov, ktoré v niektorých regiónoch niekoľkonásobne prekračujú zvládnuteľné číslo. Preto sú čakárne plné a sestry niekedy prepracované, nervózne.

Ale aj oni sú len ľudia a určite by radi  vykonávali svoju prácu v príjemnej atmosfére, s úsmevom na perách, radi by sa o nás starali v dobrej nálade, s dostatkom času nielen na vyšetrenie, ale aj ľahkú konverzáciu.

No nedá sa. Za dverami už klope ďalší chorý pacient,  alebo niekto, kto potrebuje len potvrdenie, len výmenný lístok, len  sa objednať na odber, len sa opýtať, len sa poradiť, len predpísa liek. Veď aj reklama na eurofondy nám teraz radí, že stačí zavolať do ambulancie a svoj liek vďaka elektronickému receptu môžeme mať už zajtra v lekárni. Také jednoduché to s tým predpisom však nie je.

Aby všeobecný lekár mohol predpísať liek, ktorý užívate, musí sa presvedčiť, či vám neublíži. Áno, čítate správne. Je totiž zodpovedný za to, čo vám predpíše. Zodpovedný za to, že liek je nielen správne indikovaný, ale aj či sa tento liek “znáša” s ostatnými liekmi, ktoré užívate, či nezhorší iné ochorenie, ktoré máte, či vám neubližuje, či nemá nežiadúce účinky, či netreba zopakovať laboratórne vyšetrenia, … a nakoniec aj to, či je tento liek ešte dostupný (kategorizovaný) na Slovensku, či a ako je hradený zdravotnou poisťovňou…. a takto by som mohla pokračovať.

Lekár musí zistiť, čo všetko má o pacientovi v dokumentácii, ako sa zmenila situácia od poslednej návštevy, či pacient absolvoval nejaké ďaľšie vyšetrenia, ktoré mohli napr. zmeniť potrebu predpisu lieku alebo jeho dávkovanie. Alebo aj to, že liek sa stal zrazu nebezpečným (kontraindikovaným).

A popritom často v ambulancii prebieha vyšetrenie iného pacienta, takže nie je možné zrazu začať “len tak predpisovať liek”.

Oblastí, na ktoré všeobecný lekár pri predpise každého lieku musí myslieť, je veľa. Nerobme si ilúziu o tom, že ho v tom podporuje jeho ambulantný softwér, e-Zdravie alebo podáva pomocnú ruku zdravotná poisťovňa. A ak lekár náhodou niečo prehliadne, (pretože ho vyruší sestrička, ktorá sa niečo pýta, zvoní telefón alebo niekto klope na dvere), je to jeho zodpovednosť. Ale zodpovednosť v prvom rade za vaše zdravie. A v neposlednom rade môže dostať aj pokutu. Áno, čítate správne. Pokutu. Pokutu z vašej zdravotnej poisťovne. Pretože vám napríklad predpísal liek, ktorý síce potrebujete, ale vaša zdravotná poisťovňa ho na vašu diagnózu nehradí.

A ak máte pocit, že vás pri predpise lieku v ambulancii “zdržiavajú” zbytočnými otázkami alebo im to trvá dlho, gratulujem vám. Máte zodpovedného a svedomitého lekára. Treba sa ho držať. Lebo uňho ste v bezpečí.

Predpis liekov nie je nákup v potravinách či v e-shope. Je to v prvom rade o zodpovednosti.   Nie je to také jednoduché, liek nepredpíšete na dva kliky. Mnohí lekári si už zvykli. Na administratívne tortúry aj nespokojnosť pacienta, ak neodíde do 5 minút vybavený. Nie, recepty, rovnako ako rigorózne či iné práce, sa nepíšu systémom ctrl C a ctrl V. Bezpečnosť pacienta je pre jeho lekára na prvom mieste.

Zvykli sme si, že dnes o všetkom rozhoduje rýchlosť. Pár klikov a čítam noviny, pár klikov a sledujem video, pár klikov a robím fotografie. Alebo párkrát klop-klop a mám recept. Zodpovednosť, ktorá leží na lekárových pleciach, možnosti ordinačných hodín a počet pacientov mu veľakrát veľmi zväzujú ruky a sestrám kradnú úsmev z tváre.

Obdivujem ich za ich prácu. Viem, že to takto nepôjde donekonečna. Viem, že ich treba administratívne odbremeniť a viem aj ako to spraviť, viem, že im treba zlepšiť  pracovné podmienky a zabezpečiť, aby chceli pracovať na Slovensku. Tak, aby za všeobecných lekárov chceli ísť premianti ročníka. Tak ako napríklad v Austrálii.

Áno, je to ťažká úloha, ale už konečne treba začať ťažké úlohy riešiť. Nebudú možno populárne, riešenia nebudú na “pár klikov” a možno budú aj trošku bolieť. Výsledkom však bude, že návšteva obvodného lekára sa môže popri vybavovaní nevyhnutného (vyšetrenie pri chrípke, preskripcia liekov alebo potvrdenie pre zamestnávateľa) ozaj zmeniť na small talk, čo má nové manžel či dcéra. Lebo aj lekári sú ľudia a chcú s nami vychádzať priateľsky. Myslite na to, keď budete nabudúce klopať na dvere svojho všeobecného lekára.

Teraz najčítanejšie