Denník N

Top 5 hustých – obývaných miest v Bratislave

V Európe je podľa dostupných zdrojov okolo 33 kilometrov štvorcov s viac ako 40 000 žijúcimi obyvateľmi. Tieto sa nachádzajú v Španielsku, Francúzsku či Veľkej Británii. Najhustejšie zaľudnený kilometer štvorcový v Európe patrí Barcelone, v rámci ktorej nájdeme oblasť s 53 199 obyvateľmi. Ako je na tom Bratislava? Je naozaj tak hustá ako majú ľudia pocit? My na magistráte nedávame veľmi na pocity, ale skôr uprednostňujeme dáta!
A toto by sa malo zaviesť v rámci celej verejnej správy, teda aby zásadné rozhodnutia mali vždy oporu v kvalitne vyzbieraných dátach alebo pochádzali z kvalitných registrov.

Štát má zdroje a má aj know-how! Práve tieto dve veličiny sa zvyknú skloňovať, pokiaľ sa hovorí o konkurencieschopnosti v súkromnom sektore. Štát má síce špecifické postavenie, avšak v mnohých oblastiach zabezpečuje služby svojím občanom rovnako ako poskytuje služby sektor súkromný. Čo tým chcem povedať je, že aj štát by mal efektívne využívať zdroje, ktoré má k dispozícii na uspokojovanie potrieb občanov.

Príkladom takýchto zdrojov, ktorých potenciál sa v súčasnosti nevyužíva sú administratívne zdroje údajov a registre, ktorých správcami sú orgány verejnej moci. Ak hovoríme o takýchto zdrojoch, tak hovoríme o zdrojoch údajov – dát či informácií, ktorých prvotným účelom je evidencia vecne príslušných oblastí.

Na druhej strane v rámci štátnej správy dnes pracuje množstvo kvalifikovaných ľudí, ktorí vedia ako takéto údaje spracovávať a ďalej interpretovať. Netvrdím, že sa to v súčasnosti už nedeje, ale zároveň si myslím, že nie v dostatočnej miere a rozsahu.

Príkladom takýchto údajov je Bratislavou na portáli otvorených dát zverejnený agregovaný prehľad počtu obyvateľov podľa trvalého pobytu do štvorcovej siete tzv. rastra či gridu. Tieto dáta magistrát používa od minulého roka pri plánovaní dopravy, úprav verejných priestranstiev či územnom plánovaní.

Podľa zverejnených údajov medzi top 5 najobývanejších rastrov Bratislavy (podľa trvalého pobytu) sa zaradili oblasti mestských častí Petržalka, Nové Mesto, Staré Mesto a Dúbravka.

Obrázok 1: TOP 1 raster s najvyšším počtom obyvateľov v Bratislave (Petržalka)

Obrázok 1: TOP 1 raster s najvyšším počtom obyvateľov v Bratislave (Petržalka)

Ako inak a kde inde by bol najľudnatejší štvorec ak nie práve v bratislavskej Petržalke. Najosídlenejšia časť (z pohľadu trvalého pobytu) je v okolí ulíc Jiráskova, Romanova, Ševčenkova, Rovniankova či Gessayova resp. v okolí Námestia Republiky, z ktorého právom by sa malo stať centrum života v Petržalke. Počet obyvateľov v tomto 1 x 1 štvorcovom kilometri dosahuje viac ako 18 000 trvalo bývajúcich obyvateľov.

Obrázok 2: TOP 2 raster s najvyšším počtom obyvateľov v Bratislave (Petržalka)

Druhý najľudnatejší štvorec je lokalizovaný taktiež v Petržalke s počtom obyvateľov viac ako 16 000. Centrálnou osou tohto štvorca je Furdekova a Mamateyova ulica, či pre presnejšiu lokalizáciu je to aj Mlynarovičova, Haanova, Lachova či okolie Námestia hraničiarov. Na základe takýchto dát obohatených napríklad o vekové zloženie by mestská časť dokázala plánovať ihriská pre najmenších, materské školy, základné školy či denné stacionáre pre seniorov (to možno nabudúce, ak bude záujem).

Obrázok 3: TOP 3 raster s najvyšším počtom obyvateľov v Bratislave (Staré mesto – Nové mesto)

Tretím najľudnatejším štvorcom v Bratislave je práve hranica medzi bratislavským Starým Mestom a Novým Mestom tvorená ulicami Šancová, Legionárska a začiatok Trnavskej cesty a Vajnorskej ulice. Počet tu evidovaných obyvateľov je na úrovni 15,5 tisíca. Pritom práve tu v okolí Trnavského a Račianskeho mýta sú dlhodobejšie najhoršie namerané hodnoty kvality ovzdušia.

Obrázok 4: TOP 4 raster s najvyšším počtom obyvateľov v Bratislave (Petržalka)

Pri štvrtom gride sa opäť vrátime do bratislavskej Petržalky a konkrétnejšie do územia medzi električkovou traťou a Panónskou cestou. Práve obyvatelia Wolkrovej, Vavilovovej či Farského ulice majú ako prvý možnosť dopraviť sa bez prestupu električkou do centra mesta. V tomto území má trvalý pobyt okolo 15 000 obyvateľov.

Obrázok 5: TOP 5 raster s najvyšším počtom obyvateľov v Bratislave (Dúbravka)

TOP 5-ku najväčších gridov v počte trvalo bývajúcich obyvateľov v rámci Bratislavy uzatvára štvorec z Dúbravky. Evidujeme v ňom 14,6 tisíca obyvateľov. Ide o územie v okolí Saratovskej ulice, teda tiež v okolí električkovej trate, ktorou je možné sa dopraviť do centra mesta.

Pokiaľ sa pýtate načo sú takéto údaje použiteľné, tak oblastí využitia je veľmi variabilné. Od regionálneho plánovania až po systémové riešenia na národnej úrovni. Údaje, ktoré majú priestorovú väzbu (ideálne súradnicu) sú cenným podkladom ako v oblasti územného, dopravného či iného vecného plánovania. Veľkým plusom je to, že dnes štátne inštitúcie vedú množstvo registrov, ktorých obsah je potrebné správne spracovať a interpretovať. Príkladmi takéhoto využívania údajov sú už dnes zabehnuté inštitúty a analytické jednotky na ústredných orgánoch štátnej správy a pilotne zriadená analytická jednotka na Magistráte hlavného mesta SR Bratislavy.

Využívaním údajov vieme zlepšiť život na Slovensku. Či už je to na malej lokálnej úrovni alebo národnej, dáta by mali byť vždy podkladom pre rozhodnutia. Treba však pripomenúť, že pre kvalifikované rozhodnutia nestačí len dáta mať, ale treba im aj rozumieť. Správna interpretácia dát je alfou a omegou kvalitných a správnych rozhodnutí vo verejnom živote a pri výkone verejnej moci. Rozhodujme zodpovedne! Rozhodujeme správne! Rozhodujme na základe dát!

Teraz najčítanejšie

Pavol Škápik

Pavol Škápik - Vediem tím dátových analytikov hlavného mesta Bratislava. Som členom Teamu Vallo a petržalský poslanec. Pracoval som na Inštitúte sociálnej politiky. S manželkou máme 4r. syna, pochádzame zo Záhoria, no svoj domov sme našli v Petržalke.