Nikdy viac „SIEG -HEIL“
Spomienky na rok 1994. Antifa pochod 1. mája 1994. Zločin či genocída je následok a konečný výsledok toho, čo sa stane ak k moci pustíte extrémizmus, nacionalizmus, šovinizmus. Spravidla keď príde k vojnovému konfliktu faktúru v obetiach zaplatia vždy obyčajní ľudia. Keď vypukne konflikt už je neskoro. Zbrane sú podelené účastníkom ako aj ostré náboje. Scenár napísali choré hlavy a realizujú ho vrahovia slobody.
Milí moji Slováci,
písal sa rok Pána 1994 a vtedy na majstrovstvách sveta vo futbale v USA zvíťazila Brazília nad Talianskom v penaltovej dráme. Tragédi finále boli Roberto Baggio a Franco Baresi. Mojím favoritom bol stredopoliar Carlos Dunga a ten sa po penaltovej rulete tešil z titulu.
Ako študent športoval som v bratislavskom FC Štart. Trénerom bol Rajnoha a srdcom a dušou klubu bol starý pán Borovský. Ked som nedávno po 25 rokoch išiel vedľa ihriska na ktorom som hrával, dokonca aj vsietil nejaký ten gól, tam predstavte si ihrisko už nie je. Nová doba priniesla, že klub zanikol a na mieste ihriska je postavená budova. Panta rhei.
V tom roku 1994 som prvom ročníku žurnalistiky v Bratislave. Vynikajúca škola. Alma Mater. Profesor Ján Sand nám vždy hovoril, že oni nám síce prednášajú, ale čo si odnesieme v hlavách, to závisí od nás.
V prvý májový deň 1994 zúčastnil som sa Antifa pochodu. Pochod organizovali anarchisti. Pochod bol proti fašizmu a extrémizmu. Keď ma pozvali kamaráti s čudnými prezývkami ako Filter, Koňo, Fazula ihneď som potvrdil účasť. Prichádzal som z krajiny v ktorej práve extrémisti a nacionalisti vyvolali občiansku vojnu a medzietnický konflikt. Aj dnes sú veľké následky konfliktu, je kopec nezvestných osôb a z 23 miliónov ľudí čo vtedy žilo na území Juhoslávie na rovnakom zemepisnom priestore dnes žije 17 miliónov. Po vojnách samozrejme, že ekonomika nových štátov nemá silu ani jednotný trh a výsledok je ekonomická migrácia. Čo mladé to zutekalo, čo staré to nevládalo.
Po pochode Antifa sa v médiách objavili články na tú tému. Z archívu som ich vyhrabal, oprášil a ponúkam čitateľom k nahliadnutiu.
Napriek naším pochodom sa neskôr, v júli 1995 v kopcovitej Bosne stala Srebrenica. Hrozný zločin. Tá rana dodnes nezarástla a je to čierny bod v novodobých dejinách. Nastoľuje sa aj po 25 rokoch otázka či vojaci UNPROFORU z Holandska mohli tomuto zabrániť? A prečo nekonali ?
Zločin či genocída je následok a konečný výsledok toho, čo sa stane ak k moci pustíte extrémizmus, nacionalizumus, šovinizmus.
A preto milí moji Slováci treba dbať na vývoj spoločnosti. O 28 dni budú na Slovensku voľby na ktorých sa bude rozhodovať o budúcnosti Slovenska. Aby sme sa všetci spolu neocitli v akomsi novodobom modifikovanom updateovom „balkánskom“ kotle. Spravidla keď príde k vojnovému konfliktu faktúru v obetiach zaplatia vždy obyčajní ľudia. Keď vypukne konflikt už je neskoro. Zbrane sú podelené účastníkom ako aj ostré náboje.
Práve v roku 1994 v zošite som zapísal:
„Keď budeš mať osemnásť
odtrhnú Ťa od mamy
do rúk Ti dajú samopal
a vlasy Ti dajú preč z hlavy
Budeš musieť bojovať
za pochybné záujmy
Budeš strieľať do ľudí
čo sú Ti celkom neznámi“.
