Denník N

Ako pomôcť rastlinnému stravovaniu vo februári 2020?

Začínala som asi ako každá aktivistka – rastlinnému stravovaniu a ochrane zvierat som sa dlho venovala najmä v rámci vlastného životného štýlu. Chvíľu mi to stačilo, no postupne som chcela robiť viac. V roku 2018 sa mi podarilo prvýkrát priniesť každodenné rastlinné stravovanie do štátnej jedálne na najväčších študentských domovoch Mlyny UK v Bratislave. O rok neskôr sa projekt rozšíril do ďalších deviatich jedální už pod značkou Zelená jedáleň. V roku 2020 máme šancu rastlinné stravovanie posunúť o kus ďalej aj hlasom vo voľbách.

Ak ma trápi nejaký problém, prirodzene ho začnem riešiť od seba. Je to pre mňa súčasť autentického žitia. Ako inak môžem nabádať ostatných, nech sa zapoja, ak riešenie najskôr nevyskúšam? Možno zistím, že naozaj je potrebná tá individuálna zmena. Možno zistím, že je snaha jednotlivca výrazne obmedzená a potrebujeme riešenie na úrovni štátu. Z mojej skúsenosti je to väčšinou kombinácia. Ale je určite dôležité vyskúšať si, čo na individuálnej rovine môžeme jeden od druhého očakávať.

Tak to bolo aj s ochranou zvierat. Začala som tým, že som ich počas strednej školy prestala jesť. Neskôr sa pridala nejaká mini osveta. Potom som začala robiť dočasné opatery psíkom z útulku. Ale stále mi to nestačilo. Prešla som na čisto rastlinnú stravu a zistila som, že ono si to príliš často vyžaduje pobehovanie po meste s prázdnym žalúdkom a príliš veľa fádnych príloh s oblohou.

Z domu som vedela, že to tak nemusí byť. Rastlinné jedlo môže byť výživné, chutné aj sýte. A to som chcela ukázať. Lebo darmo budem ponúkať ľuďom riešenie na etické a environmentálne dilemy, ak majú pocit, že zmena nie je možná.

Dočaskovanie je super aktivita, ktorá mi skvelo sadla do života, ale chcela som viac

2018: Rastlinné jedlo po prvýkrát v štátnej jedálni na každý deň

Youtube kanál alebo Instagram influencerstvo mi nevoňalo, chcela som byť priamo pri vzniku zmeny, nie pred objektívom kamery. Až prišiel nápad zaviesť rastlinnú stravu v štátnej vysokoškolskej jedálni. Pozitívom bol relatívne garantovaný záujem stravníkov-študentov, ale na druhej strane zase objektívna náročnosť, v akej funguje štátne stravovanie – jedálne často zápasia s ťažkopádnosťou verejného obstarávania, nízkym rozpočtom a neschopnosťou platovo konkurovať. Ale bol by to silný signál. Ak sa to podarí tu, dokážeme to všade!

Leto 2018 bolo horúce, pre mňa dvojnásobne. Betónové mesto rozpálené na 50 stupňov a ja čo? Veľmi nestrategicky, varila som. Varila som vždy, keď mi to práca dovoľovala – doma v rámci prípravy, aj v jedálni na Mlynoch, kde sme si všetky recepty prechádzali s kuchármi. Na príprave sme si dávali záležať, aby jedlá v ponuke boli skutočne sýte, chutné aj cenovo dostupné. A aby s nimi ľudia mohli spoľahlivo počítať. Preto bolo podmienkou pre moju spoluprácu s jedálňou to, že budú ponúkať v obedovom menu minimálne jedno rastlinné jedlo každý deň. A žiadne, že šalát s prílohou.

Paradoxom bolo, že k vareniu nemám nejaký blízky vzťah, ani v tom nie som bohvieako skúsená. Ale celé mi to dávalo taký zmysel, že som do toho išla aj tak. Lebo čakať, že to urobí niekto iný, to dokáže každý.

Týždeň pred spustením mi zarytý mäsožravec povedal, že mal vždy k rastlinným jedlám skôr averziu. Po ochutnaní jedného z tých, ktoré som do jedálne priniesla, vyhlásil, že je famózne. Klobúk dole, fakt netušil, že to môže byť také dobré. Ospevoval ho aj na druhý deň ľuďom naokolo. A PRESNE O TOM TO JE! Nestal sa z neho vegán. Neočakávala som ani, že z celých Mlynov teraz bude rastlinné mestečko. Verím však, že to ľudí posunulo o ten ICH kúsok ďalej. Niekto možno prešiel z vegetariána na vegána, niekto si začal mäso dávať menej často a niekto len stratil voči rastlinnému jedlu a vegánom predsudky.

Testovanie jedál na Mlynoch: arašidové rezance a sýty kelový šalát

Rastlinné stravovanie sa rozbehlo, jedáleň sa zviditeľnila aj v médiách a ja dodnes dostávam na jedlá pozitívny feedback. A viete čo? Väčšinou nie od vegánov. Pestré jedlá na Mlynoch ukázali, že rastlinné jedlo je pre všetkých a spája, nerozdeľuje. Viac tu.

2019: viac rastlinnej stravy už ako Zelená jedáleň

Rýchly presun do roku 2019. Začala som spolupracovať so Slovenskou vegánskou spoločnosťou, ktorá získala na rozširovanie rastlinnej stravy grant. Oslovili ma práve kvôli tomu, čo sa podarilo zrealizovať na Mlynoch. Či sa nechcem pridať do projektu Zelená jedáleň? Jasné, že chcem!

Projekt Zelená jedáleň prináša rastlinné stravovanie na vysoké školy po celom Slovensku

Nedali sme si žiaden polovičný cieľ. Žiaden Meatless Monday, ale zopakovať to, čo sa podarilo na Mlynoch. Jedno vegánske jedlo každý deň, v jedálňach po celkom Slovensku. Na mňa okrem iného pripadlo oslovovať školské jedálne a presvedčiť ich, aby sa do projektu pridali. Nikdy by som nepovedala, že toto bude niečo, čomu sa budem venovať. A čo mi asi celkom aj ide.

V prvej fáze projektu sa nám podarilo dohodnúť spoluprácu v Trnave, Košiciach a Bratislave. Kuchári z celého Slovenska absolvovali kurz rastlinného varenia, ktorý lektorovali z môjho obľúbeného Balans bistra v Bratislave. Dnes tak môžete nájsť rastlinnú alternatívu v dokopy deviatich jedálňach a výdajniach v rámci Univerzity Komenského v Bratislave, Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave, Technickej univerzity v Košiciach a Univerzity veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach. Som špeciálne rada, že sa nám vegánsku stravu podarilo rozšíriť práve na východ. A povedzme si úprimne, v Košiciach to roztočili v plnej paráde! Rozbehnutá je aj spolupráca so Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave. Tak snáď čoskoro aj tam.

Na spustení Zelenej jedálne v Košiciach

Mám z tejto mojej „voľnočasovej“ aktivity ohromnú radosť. Stále mi pripadá neuveriteľné, že sa zmenu darí prinášať práve do štátnych jedální. Napriek všetkým prekážkam sa v nich nájdu ľudia, ktorí majú energiu a záujem púšťať sa do naozaj odvážnych rozhodnutí. Som veľmi vďačná za možnosť spolupracovať s výnimočnými ľuďmi – či už z prostredia Slovenskej vegánskej spoločnosti alebo samotných jedální. Ďakujem!

Zhrnutie, ako tieto iniciatívy dopadli sa môžete dočítať v článku Denníka N.

2020: čo ďalej?

V práci sa venujem ochrane životného prostredia. Minulý rok som zakončila rozhodnutím kandidovať v parlamentných voľbách. Kandidujem ako súčasť Zelenej štvorky za koalíciu PS/SPOLU. Veríme, že v zoskupení okolo dlhoročného ochranára a ekológa Erika Baláža sa nám podarí do parlamentu konečne dostať zelenú silu.

V rámci prípravy programu sme sa s Erikom dohodli, že sa môžem venovať aj problematike rastlinnej stravy a práv zvierat. Pre väčšinu je to okrajová téma, vegánstvo medzi bežnými ľuďmi nemá vždy najlepšiu povesť. Mám ale pocit, že sa to aj vplyvom klimatickej krízy mení rýchlejšie, ako by som čakala. Oprávnene.

Zelená štvorka na kandidátke PS/SPOLU má šancu priniesť komplexnú ochranu životného prostredia na Slovensku

Program pre rastlinnú stravu a ochranu zvierat

Rastlinnú stravu sa mi podarilo rozšíriť napriek prekážkam štátneho systému stravovania. V jedálňach plných ľudí, ktorí túto tému nikdy neriešili. Pevne verím, že tieto aktivity ukazujú môj postoj k riešeniu zložitých tém – snažím sa nestratiť kontakt s realitou, motivovať, vysvetľovať a nezľaknúť sa prekážok. Tento postoj sa snažím všeobecne uplatňovať vo svojom živote a uplatňujem ho aj pri svoje práci v politike – napríklad pri spolutvorbe programu pre životné prostredie a pôdohospodárstvo. Z nášho programu Bod zlomu preto vyberám tie opatrenia, ktoré sa robili so zreteľom na podporu rastlinného stravovania a ochranu zvierat.

(Pre tých, ktorý si nie sú istý, prečo by nás rastlinná strava mala trápiť začnem krátkou motiváciou:)

Prieskum agentúry FOCUS z roku 2017 ukázal, že až 13 % ľudí na Slovensku znižuje množstvo živočíšnych výrobkov, ktoré konzumujú a ďalších 17 % znižovanie zvažuje. Existujú tri primárne dôvody, ktoré vedú k tomuto výberu: i) etické dôvody, ii) preukázaný negatívny dopad živočíšnej stravy na klimatickú zmenu a životné prostredie (vzťah popísaný napr. v štúdii žurnálu Science (Poore a Nemecek, 2018) a iii) zdravotné dôvody (vzťah popísaný napríklad v žurnále The Lancet (Willet et al, 2019)). Pre túto časť populácie aj pre samotný negatívny vplyv živočíšnej výroby je kľúčové odstrániť prekážky a zjednodušiť prístup k zdravému rastlinnému jedlu alebo k jedlu s vyšším podielom rastlinných zložiek. Koalícia PS/SPOLU je jediná, ktorá prichádza s konkrétnymi opatreniami. Celý program nájdete tu. Dotýka sa týchto oblastí podpory rastlinného stravovania a zlepšenia životných podmienok zvierat:

  • Umožníme uprednostniť rastlinnú stravu pre jej menší dopad na životné prostredie cez zelené verejné obstarávanie
  • Odstránime neodborné prekážky rastlinnej strave v hromadnom stravovaní
  • Menej škodlivej živočíšnej výroby na Slovensku – chceme znižovať škodlivú výrobu, akou bola napríklad plánovaná ošipáreň pri Palárikove
  • Zlepšíme podmienky chovu hospodárskych zvierat – napr. koniec klietkam, dlhým transportom
  • Zlepšíme podmienky chovu a držby spoločenských zvierat – napr. riešenie problému množiteľov, ale aj problematiky útulkov a túlavých zviear
  • Zlepšíme podmienky v oblasti držby a života divokých zvierat
  • Podporíme mimovládny sektor
  • Posilníme a rozšírime úlohu analýz a kapacity analytických útvarov

(Celý program nájdete tu)

Niekomu pravdepodobne tieto opatrenia nebudú pripadať dostatočné. Som vegánka takmer 6 rokov, predtým som bolo vegetariánka asi 9. Prešla som si rôznymi fázami. Povedala by som, že dnes som stále bojovníčka za túto moju srdcovú tému, ale s nohami pevne na zemi. Som realistka. To, že vzniká pri súčasnej situácii na Slovensku vôľa otvárať pre väčšinu kontroverznú tému, akou je rastlinná strava a vôľa reálne pre to niečo aj urobiť, mi pripadá ako malý zázrak.

Navyše moja skúsenosť je, že pri takých osobných otázkach, ako je výber stravy, musí zmena vychádzať zvnútra človeka, aby bola dlhodobá a udržateľná. Nedá sa nanútiť, nedá sa zabezpečiť výčitkami. Musí to byť dobrovoľné a riadne spracované rozhodnutie. Tieto opatrenia sú začiatok, na ktorom sa dá stavať. Ale bez záujmu nás, občanov a spotrebiteľov, to nepôjde. Je na nás, aby sme tlačili a ukazovali, či a ako veľmi nám na zvieratách a na našej planéte záleží. A štát nesmie byť prekážkou.

Zároveň si uvedomujem, že toto nie je jediná téma, ktorú potrebujeme riešiť. Je tiež úplne prirodzené, že každý inklinujeme k niečomu inému. A tak to má byť! Bojovať treba na všetkých frontoch a zároveň. Ak nebude spravodlivosť, ak sa nebudú dodržiavať ľudské práva, ak nebudeme mať kvalitné zdravotníctvo a vzdelávanie, naša snaha nebude stačiť.

Ak je pre vás vegánstvo téma číslo jedna, prosím vás o pochopenie, že niekto iný má odlišný rebríček priorít. Máme tiež všetci obmedzené kapacity. Nehnevajme sa na seba, že neriešime všetci všetky problémy sveta. Nerobme súťaž v dôležitosti. Každý sa snažme tam, kde máme srdce. Nerobme si napriek, buďme tolerantní a oceňujme svoju snahu. Rozprávajme sa spolu.

Keď som v roku 2018 zvažovala osloviť prvú jedáleň, aby zaradila rastlinné jedlo do svojho menu, pripadalo mi to ako utópia. Pre mňa bol recept na úspech v zodpovednosti, empatii a odvahe. A tajná prísada? Stačí len veľmi chcieť. A potom si to riadne odmakať. Verím, že tak to platí v jedálňach, v parlamente aj v živote. Za PS/SPOLU kandidujem s čístlom 43 a budem rada, ak mi dáte svoj hlas.

Instagram: @tamara_stohlova
Facebook

Teraz najčítanejšie

Tamara Stohlová

Politička a odborníčka na životné prostredie a ochranu zvierat v hnutí Progresívne Slovensko. Poradkyňa europoslanca Michala Wiezika. Tvorí Zelený piatoček o všetkých témach zdravého životného prostredia a istejšej budúcnosti. Založila projekt Zelená jedáleň, ktorý zavádza rastlinné stravovanie na vysoké školy.