Kotleba a jeho ĽSNS skutočné riešenie rómskej otázky iba predstiera
Ani Ľudovej strane naše Slovensko nejde o skutočné riešenie rómskej otázky. A to napriek tomu, že hlavne vďaka tejto otázke (okrem populizmu, ktorý oslovuje nie zanedbateľnú časť Slovákov), je Kotleba a spol. v parlamente. Zároveň si dovolím tvrdiť, že ide o neschopnú stranu. Totižto skutočná kvalita politickej strany sa odvíja od fungovania strany, resp. kvality jej členov. Ale úroveň členov ĽSNS čo sa týka odbornosti, schopnosti riešiť problémy atď. a pod. je veľmi nízka. Prečo si to dovolím tvrdiť?
Koncom roka 2017 som politickej strane ĽSNS, cez jej predsedu okresného zväzu v Malackách (ktorý už medzitým zistil, čo všetko sa skrýva pod maskou strany, a preto už dávnejšie nie je jej členom), ktorý ma sám oslovil, dal na realizáciu konkrétny návrh týkajúci sa riešenia rómskej otázky (aj s podrobným odôvodnením) týkajúci sa prvého kroku EFEKTÍVNEHO riešenia rómskej otázky, t.j. riešenie doterajšieho, stále trvajúceho silného ignorovania nutnosti plánovaného rodičovstva u podstatnej časti obyvateľov rómskych osád.
Na ozrejmenie: Toto ignorovanie nepriamo podporovali (s výnimkou 1. Dzurindovej vlády) všetky doterajšie slovenské vlády, namiesto toho, aby ho sankcionovali. Veď súčasťou nášho Trestného zákona je aj skutková podstata trestného činu „Zanedbanie povinnej výživy“. Je choré, ak štát, v zastúpení nejakého okresného trestného súdu, odsúdi za neplnenie vyživovacej povinnosti človeka, ktorý poctivo na svoje dieťa platí alimenty 17 rokov, následne príde o prácu, takže nemá z čoho ich platiť, a štát z neho preto spraví páchateľa trestného činu. Pričom na strane druhej ten istý štát ignoruje, ak v osadách, kde je takmer 100 percentná nezamestnanosť, a kde teda otcovia detí sú z drvivej väčšiny sami odkázaní na finančnú podporu od štátu, resp. na sociálne dávky, títo napriek tomu plodia, aj v manželstve, neraz jedno dieťa za druhým, pričom zo svojich vreciek, resp. z vlastného, na výživu týchto detí za celých 18 rokov, kým trvá povinná výživa, nedávajú ani korunu, resp. cent. Veď sú nezamestnaní. Nehovoriac ešte o tom, že peniaze od štátu, ktoré cez rodinné prídavky, materský príspevok a pod. dostávajú na svoje deti neraz do značnej miery prepijú, prefajčia, či prefetujú. A učia to robiť, aj keď len nepriamo, aj svoje deti.
Tak si to spočítajme: v prvom prípade si otec dieťaťa vyživovaciu povinnosť neplnil voči jednému dieťaťu jeden rok. Česť výnimkám, ale realita je taká, že v osadách množstvo dlhodobo, alebo celoživotne sociálne odkázaných biologických otcov, dokážu jednotlivo splodiť aj 10 detí, pričom vedia, resp. mohli by vedieť (ak by tento štát nebol alibistický), že ak sú sami sociálne odkázaní, nemali by plodiť deti o ktoré sa nebudú vedieť, minimálne materiálne, postarať, a už vôbec nie v tak veľkom počte. Žiaľ nič a nikto im nebráni (a už vôbec nie štát), aby peňaženky daňových poplatníkov pre svoje vlastné chvíľkové rozkoše, najlepšie bez prezervatívov, ďalej stále viac a viac zaťažovali. A prečo by si aj vôbec niečo mali odopierať!?Zvlášť ak štát ich za nezodpovedné plodenie detí odmeňuje – aj keď len nepriamo – cez rodinné prídavky, materský príspevok a pod. Dokončime však počítanie:
10 detí krát 18 rokov vs. jedno 1 dieťa krát jeden rok, a zodpovedzme si otázku: Ako to, že štátu tento do očí bijúci negatívny výsledok a rozdiel nevadí, resp. necháva to tak?
Viac k tomu návrhu tu: https://burkert.blog.sme.sk/c/114401/rodinne-pridavky-len-na-2-deti-1-krok-k-rieseniu-romskej-otazky.html.
Tento návrh som v minulosti, konkrétne v r. 1999, ponúkol predsedovi okresného zväzu vládnej SDĽ, ktorý ho privítal, podporil a predostrel ich ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny pánovi Magvašimu, ktorý ale daný návrh alibisticky označil za rasové inžinierstvo, aj keď toto bolo vyvrátené v samotnom návrhu a jeho odôvodnení. Že išlo o čistý alibizmus, svedčí aj fakt, že s týmto návrhom aj s jeho odôvodnením, na verejnosti vyšiel ako so svojim, vtedy ešte opozičný politik za stranu SDĽ – Robert Fico, ale už v čase keď pripravoval vznik strany Smer. Veľmi tým návrhom u voličov zabodoval. V tom čase o tom napísal aj článok v denníku Sme. Neskôr tento návrh, aj keď na prvý pokus len čiastočne, uplatnil za 1. vlády Mikuláša Dzurindu vtedajší minister sociálnych vecí, práce a rodiny – „sociálny netvor“ – Ludovít Kaník. Keď sa však v r. 2006 dostal k moci Smer, Kaníkovú legislatívnu zmenu, ktorá riešila vyššie uvedenú ignoráciu v otázke plánovaného rodičovstva, nielenže zrušil, ale dokonca spravil pravý opak – populisticky zvýšil, a to výrazne, príspevky za narodenie detí, čím v podstate motivoval dané, prevažne sociálne odkázané etnikum, k ešte väčšiemu plodeniu detí a tým v konečnom dôsledku aj k väčšej chudobe atď.
Vráťme sa ale k ĽSNS:
Zďaleka nie som fanúšikom tejto strany, ale nepočítal som s tým, že táto daný návrh odignoruje, resp. že nebude schopná sa s ním nejako vysporiadať, že ani len neoznámi k nemu svoje stanovisko jeho autorovi.
Ako som už spomenul vyššie: daný návrh som dal v novembri 2017 predsedovi okresného zväzu, ktorý ma pred tým sám oslovil. Tento predseda daný návrh posunul krajskému predsedovi.
Začiatkom roka 2018 sa ale spomínaný predseda okresného zväzu vzdal členstva v strane a tak som v marci 2018 zisťoval, čo sa s mojim návrhom stalo. Na to, teda po 5-tich mesiacoch od podania návrhu, reagoval nový okresný predseda strany, ale nič nové mi neoznámil, iba mi dal kontakt na krajského predsedu, aby som sa mu ozval… Ja som na to okresnému oznámil, že nemám o čom rozprávať sa s krajským predsedom strany, že ja som dal návrh a je len a len na ich politickej strane, ako sa s ním vysporiada. Prvá Dzurindova vláda s danou legislatívnou zmenou nemala žiaden problém a to na riešení rómskej otázky nezískala a nezískavala žiadne politické body; na rozdiel od ĽSNS. Mojou úlohou nie je riešiť kompetencie v ĽSNS. Môj návrh strana dostala a je len na nej ako sa s ním vysporiada. Zo strany okresného predsedu strany mi ešte bolo oznámené, že vec môže predniesť na krajskom predsedníctve a potom sa mi k môjmu návrhu vyjadrí buď on sám, alebo niekto z predsedníctva strany…
Keď sa ďalších pár mesiacov opäť nič nedialo, resp. nikto z ĽSNS ma neinformoval o spôsobe vybavenia môjho návrhu, oslovil som okresného predsedu znovu. V januári 2019 mi okresný predseda odpísal, že on si svoju povinnosť sľúbil – odovzdal vec krajskému predsedovi Ing. Vladimírovi Zemanovi a jediné čo mi vie sľúbiť je to, že mu vec pripomenie.
V máji 2019 som okresného predsedu Petra Kováča oslovil opäť a informoval sa ako vec stojí.
Doposiaľ bez odpovede.
Ďalšie odkazy na moje články súvisiace s rómskou otázkou:
