Denník N

Ja, legenda

Klasické a už legendárne dielo hororu a science fiction

Cez deň ich zabíjal, zabíjal ich stovky. Cez deň spia, vtedy im srdce prebodne kolom. Zistil, že okrem cesnaku a svetla je to jediná vec, ktorá im môže uškodiť, ich zlikvidovať.

Svet je po neurčitej vojne, ktorá sa konkrétne spomenie len raz. Mier ale netrval dlho. Los Angeles pravidelne zahaľujú piesočné búrky… A potom prišla epidémia, horiaca jama s telami, koniec morálky a ľudstva.

„Poď von, Neville!“

Ben Cortman sa rozkričal. Bolo za päť minút pol siedmej. Mal dom už dávno zvukovo izolovať, ale každý deň mu zabralo okrem rutinných povinností aj odvoz mŕtvol k plameňom, k jame – mŕtvoly, ktoré zanechali. Keď prichádzal úsvit a oni nemali, čo zabiť, nemali žiadnu krv – zabíjali sa medzi sebou – netvorili spoločenstvo. Technicky… vlastne… ani nežili.

„Poď von, Neville!“

Stále ich tam vonku videl, bledých mužov, ktorí sa zakrádajú okolo domu a neúnavne hľadajú spôsob, ako by sa k nemu dostali – k jeho krvi – A tie ženy… – Hudba dohrala a Neville vyberá novú platňu – V noci ich nemohol premôcť – pokúšať sa zaútočiť bola hlúposť – Cez deň, keď sú najslabší… – „Pod von, Neville!“ – Prešiel k baru a nalial si ďalší pohár whisky – „Raz toho hajzľa chytím,“ pomyslel si – Spomienka na Kathy, keď posledný raz šla do školy – Hlboko vnútri cítil opäť ohromujúce horko a stisol pery – Myšlienky na ženy – posledný človek na Zemi – bola to biologická vojna, alebo nešťastie, ktoré sa vlieklo vekmi a bujnelo pod povrchom a bolo rozpútané peklom, ktoré človek na seba priviedol vo vojne… – Oni vonku ďalej hučali, zavíjali a kvílili, vábili ho… – Natlačil si do uší štuple a pohltilo ho obrovské ticho – nepomáhalo – videl, tých bledých mužov a ženy – ani živí ani mŕtvi…

Ale sú ich potreby desivejšie než potreby iných zvierat a ľudí? Vonku sliedili, vrčali  a čakali – vírus alebo baktéria? – odpudzoval ich z nejakého dôvodu pach cesnaku a nie cesnak samotný – pichal im ho do žili – Usrkol z poháriku a zavrel oči – alkohol stekal dolu hrdlom a zahrieval žalúdok – Pravda, pomyslel si, ale nikto nikdy nedostal príležitosť ju spoznať – Ale toto nie – Toto boli výmysly, toto boli povery, legendy, mýty, niečo takéto proste neexistovalo, nemohlo to… nemohla to byť pravda – „Poď von, Neville!“ zakričal Ben – Ale než veda dostihla legendu, legenda vedu a všetko ostatné požrala…

Stáli pred jeho domom a čakali. Všetci. Hrdlom sa mu predralo zaúpenie bezradnej hrôzy.

Hlavou mu sa mu blysol obraz Virgínie. Minulosť vyvolávala bolesť pri spomínaní. Každé slovo, na ktoré si spomenul, pripomínalo ostrie noža, ktoré sa mu otáčalo v tele. Pri každej spomienke na ňu sa mu znova otvárali staré rany. Virgínia, moja láska… Musel prijať prítomnosť takú aká je, a netúžiť celou svojou podstatou po minulosti…

„Poď von, Neville…“ zamumlal. Cortman jeho slová zopakoval hlasitým výkrikom. Nehybne stál a upieral na Bena pohľad. Čas mu veľmi dobre potvrdil, že je voči ich nákaze imúnny.

„Román vyšiel v roku 1954, ale jeho dej sa odohráva v budúcnosti roku 1976. Vplyv románu na neskoršie generácie hororových autorov je nepopierateľný, rovnako ako vplyv na tvorcov hororových filmov. Ide o dodnes napínavú, nestarnúcu klasiku, ktorá u nás nevychádza po prvý a určite ani posledný raz.“ (Argo, 2018)

Výkladnou skriňou celej novely, alebo krátkeho románu je pravdepodobne svetotvorba a spojenie a redefinovanie viac žánrových námetov do svižného, úderného, emocionálneho a zapamätateľného príbehu. Richard Matheson na pár stránkach dokáže vytvoriť nielenže hrôzyplnú atmosféru izolácie vo vnútri, ale aj chladnokrvnú a pustú realitu pozostatkov sveta ľudskej rasy tam vonku.

Dej správne dávkuje otázky a odpovede, cítime, že sa posúvame vpred, napriek tomu, že Robert Neville nikdy v noci neopustí svoj opevnený dom. Spolucítime s Robertom, ale on si zároveň postupne stále silnejšie uvedomuje bezvýchodiskovosť a absurditu svojho sizyfovského boja. Nemôže ich predsa všetkých zabiť… Nestačí na to. Len ťažko sa dá so všetkým zmieriť a ešte k tomu viesť každodenný boj, v ktorom oni chcú zabiť jeho a on zabíja ich a zostať pri tom všetkom pri zmysloch… Trocha mu začína asi šibať…

Melancholický a hrôzostrašný, akčný a stiesnený príbeh rozjímajúci nad životom a smrťou, nad poverou a možnosťami skutočnosti, nad stratou lásky a nad životom v izolácii, príbeh o boji o prežitie v džungli pozostatkov ľudskej civilizácie a nešťastia desuplného ochorenia.

Bez ďalšieho opisovania tohto klasického diela hororu a soft science fiction treba len podotknúť, že ak ste videli film, tak knižný koniec je temnejší, pesimistickejší, ironickejší a s o to väčším dopadom. Alebo aj nie. Napokon aj koniec sveta je len vec vkusu.

 

 

Teraz najčítanejšie