Denník N

Kandidujem tam, kde žijem a volím toho, koho poznám

Mať víziu je dobré. Mať riešenie na dosiahnutie tejto vízie je ešte lepšie.

O roku 1998 sa voľby do Národnej rady Slovenskej republiky konajú v rámci jediného volebného obvodu, ktorým je celé územie krajiny. Túto zmenu si rok predtým presadil „zakladateľ štátu“, s cieľom upevniť vlastnú pozíciu jediného a neobmedzeného vodcu svojej politickej strany a zároveň aj postavenie jeho politickej strany bez ohľadu na preferencie voličov v jednotlivých regiónoch Slovenska.

Ono sa to možno zdá byť na prvý pohľad aj logické, veď načo sa trápiť nad vytváraním kandidátnych listín vo viacerých krajoch a načo zmenšovať vlastný politický výtlak tým, že budem č. 1 iba na jednej z viacerých kandidátnych listín a najmä, načo si vytvárať „konkurenciu“ vo vlastnej politickej strane cez vedúce osobnosti na kandidátnych listinách vo viacerých volebných krajoch.

Dokonca aj dnes možno počuť argumenty v prospech tohto riešenia opierajúce sa o jeho jednoduchosť a zrozumiteľnosť pre občana.  Ich logika vychádza z jednoduchej úmery „jeden predseda, jedna listina“, to predsa každý chápe!!!

A naopak, viacero volebných krajov znamená potrebu viacerých kandidátnych listín jednotlivých politických strán vedených viacerými „lídrami“ a to voliči zameraní na jedného predsedu predsa nemusia pochopiť!!!

Nechcem polemizovať s názorom, ktorý spochybňuje „svojprávnosť“ slovenského voliča a vychádza z toho, že volič sa orientuje predovšetkým na predsedu politickej strany, ktorú preferuje a pri svojom rozhodovaní nezohľadňuje ciele a program tejto politickej strany.  Pokladám však za potrebné stručne poukázať na negatívny účinok tohto riešenia na fungovanie politických strán a mechanizmus zastupiteľskej demokracie vo všeobecnosti.

Prax pomerne rýchlo po zavedení jedného volebného obvodu rýchlo ukázala priam devastačné účinky napríklad na vnútrostranícku demokraciu. Predsedovia politických strán – aj napriek stanovám, ktoré v niektorých prípadoch zverujú zostavovanie jedinej kandidátnej listiny kolektívnym orgánom – získali rozhodujúce slovo pri jej zostavovaní a to bez ohľadu na voličskú podporu členov tejto politickej strany v jednotlivých krajov. Čo je však oveľa horšie,  cez jedinú kandidátku sa do NR SR nezriedka začali dostávať ľudia, ktorých občania vôbec nepoznajú (volič odovzdáva hlas pre kandidátnu listinu politickej strany a poradie jednotlivých kandidátov môže iba čiastočne ovplyvniť svojimi štyrmi preferenčnými hlasmi, čo je pri počte 150 kandidátov na kandidátnej listine pomerne veľmi malá možnosť).

Jeden volebný obvod  teda umožňuje aby poslanecký mandát nezriedka získali ľudia nie vďaka svojej práci, ale iba vďaka nominácii predsedu (či vedenia) politickej strany, ktorý ich dosadil na zvoliteľné miesto na kandidátnej listine.

Prirodzeným následkom je vďačnosť, ktorá sa prejavuje lojalitou takýchto poslancov nielen voči politickej strane, ale najmä voči jej predsedovi, no najmä pri hlasovaniach v NR SR.

Osobne som bol svedkom aj tento rok v NR SR tej nervozity pred zverejnením kandidátnych listín a neskorších prejavov vďaky (či sklamania) keď sa niektorí súčasní poslanci dozvedeli o pridelenom poradí na voliteľnom (či nezvoliteľnom) mieste v nejednej politickej strane.

Nielen na základe uvedeného som presvedčený, že z pohľadu upevnenia demokratického mechanizmu v Slovenskej republike bude potrebný návrat k viacerým volebným krajom.

Pri súčasnom územno-samosprávnom členení sa javí ako najpriechodnejší model s ôsmimi volebnými krajmi prekrývajúcimi sa so súčasnými ôsmimi samosprávnymi krajmi.

V ich rámci, by v prípade takejto zmeny, politické strany podávali osem samostatných kandidátnych listín s kandidátmi, ktorí majú v týchto samosprávnych krajoch trvalý pobyt.

Tento krok by významne prispel k posilneniu nielen zodpovednosti poslancov voči svojim voličom, ale tiež k ich lepšiemu prepojeniu s voličmi v jednotlivých samosprávnych krajoch, ktorí budú o nich rozhodovať.

Uvedené riešenie má však aj celý rad ďalších pozitívnych dopadov:

  • podporí účasť volebnú účasť v jednotlivých volebných krajoch (počet prerozdeľovaných mandátov vo volebnom kraji bude závisieť na volebnej účasti jeho voličov),
  • oslabí moc straníckych centrál politických strán,
  • oslabí stále silnejúcu partokraciu (osobitne v nadmerne centralisticky orientovaných politických stranách  – strany jedného muža),
  • obmedzí centralizačné tendencie vo vnútri jednotlivých politických strán (pri zostavovaní kandidátnych listín),
  • zvýšenie počtu volebných obvodov podporí vnútrostranícku súťaž,
  • podporí koexistenciu viacerých silných regionálnych osobností v politických stranách,
  • zlepší kontakt poslancov s voličmi,
  • zlepší autentické zastúpenie regiónov v parlamente,
  • vytvorí priestor pre výraznejšie presadenie sa regionálnych osobností na kandidátnych listinách politických strán.

Legislatívna zmena na uvedenie tohto zámeru do života je pomerne jednoduchá, oveľa zložitejšie bude však získanie podpory pre jej realizáciu.

Teraz najčítanejšie

Peter Kresák

Som právnik a vysokoškolský učiteľ, ktorý celý svoj profesijný život spájal výchovu mladej generácie s právnou praxou. Pôsobil som ako prodekan na PF UK, prorektor UK, bol som sudcom Ústavného súdu ČSFR, vedúcim Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov v Slovenskej republike a tiež aj vedúcim tímu právnikov v Kancelárii Verejnej ochrankyne práv. Vo voľbách do NR SR kandidujem za stranu DOBRÁ VOĽBA.