Denník N

Sloboda sa dá strácať nenápadne alebo ako som vnímal protest v Trnave

„Sloboda tvojej päste končí na špičke môjho nosu alebo moja sloboda sa končí tam, kde sa začína sloboda druhého,“ hovorí John Locke.

Som člen SaS a poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. Áno, súčasťou osobného úsilia o šťastie – každého z nás, každého jednotlivca – je sloboda. Nestačí bojovať o vyššiu mieru slobody, treba chrániť aj tú, ktorú sme už nadobudli.

Dodržiavanie právnych noriem je pre mňa mimoriadne dôležité a právny štát, vnímam ako podstatnú časť slobody jednotlivca. Kde začína osobná sloboda, končí štátna moc, ktorá môže zakročiť iba vtedy, keď je porušená osobná sloboda.

Nielen preto, že je pred voľbami – ale preto, že je to životne dôležité a potrebné – nesmieme zabúdať, že sloboda sa dá strácať nenápadne.

Ak slobodu chápem ako možnosť človeka plnohodnotne sa realizovať v spoločnosti, tak okrem získania vzdelania, tvorby materiálnych a duchovných hodnôt, ide aj o možnosť kultúrne a spoločensky sa rozvíjať. Realizovať sa v spoločnosti, vyjadrovať slobodne svoje názory, zastávať postoje, vytvorené na základe vlastných hodnôt – to všetko môžeme.

Bol som na proteste proti volebnému zhromaždeniu ĽSNS v Trnave. Lepšie povedané, všetci sme boli na oboch zhromaždeniach, keďže ich delili len policajné zátarasy a cca 3 metrový priestor vytvorený policajnými zložkami.

Namiesto toho, aby som išiel spať, plný obáv a pocitov celý večer som rozmýšľal, čo som vlastne videl a počul. Celý víkend čítam, čo hovoria politici, médiá, internety i ľudia na sociálnych sieťach.

Mám jasno v tom, že ideológia a hodnoty ĽSNS sú pre mňa neprijateľné. Nemajú ani zázračný prútik na vyriešenie skutočných problémov našej krajiny. A už vôbec nie sú pripravení na spravovanie vecí verejných a na riešenie náročných situácií v našej krajine. Za nárast preferencií môžu vďačiť atmosfére všade okolo nás, v štáte, hodnotovému kolapsu, morálnemu marazmu a nedôslednosti zákonodarcov pri tvorbe pravidiel, zákonov. Iste, nič nie je dokonalé a iste, k dokonalosti je potrebné sa približovať deň čo deň. Ak si vládna koalícia našla dostatok času na rozkrádanie – mala mať čas na „dozorovanie“ noriem a zákonov a vytváranie atmosféry pre minimálne pohodový život občanov, nás všetkých. Časť zodpovednosti však vnímam aj v opozičnom spektre. Nedávame bývalým voličom Smeru dostatočne uveriteľnú alternatívu. V kombinácii s tajuplným vábením zamlčiavaného a ignorovaného a veľa raz povrchným vnímaním života a tiež s – pre mňa ťažko pochopiteľnou pozíciou Mariana Kotlebu, ako „rockovej a rebelskej“ hviezdy u mládeže – toto všetko pomohlo vytvoriť, namiešať ingrediencie na súčasnú pozíciu ĽSNS.

Ak vnímame politiku ako istý obraz spoločnosti, tak ten obraz bolo možné vidieť aj na mnou spomínanom zhromaždení. Napätie, nenávisť a rozdielne svety priam sršali z oboch skupín. Dav, jeho anonymita dala priestor pre vybičované emócie, hroziace prerastením do šarvátok. Sloboda tvojej päste končí na špičke môjho nosu…polícia mala čo robiť, aby zabránila stretom. Tri strany stretu a každá má svoju špičku nosa. Po ukončení zhromaždenia niektorí nevnímali ani svoju a ani špičky nosa druhých a k stretu došlo.

A to je jedna z vecí, na ktorých musíme všetci popracovať: môžeme vyjadrovať nesúhlas, môžeme sa dokonca aj mýliť, môžeme si dokonca myslieť aj niečo úplne inak – no nikdy to nesmie prerásť do násilia. Násilím a násilným presadzovaním toho svojho, porušujeme slobodu druhého a seba samého dávame do role diktátu, nech je úmysel sebelepší.

Sme pár dní pred voľbami a je super, že ľudia prišli prejaviť svoj názor a povedali jasné nie hodnotám ĽSNS. Som však presvedčený, že organizovať míting niekoho a v jeho blízkosti „protimíting“ – je zahrávanie sa s občanmi, ich bezpečnosťou, zahrávanie sa s ochranou majetku iných, vystavovanie polície situácii, kde sa ťažko rozoznáva „pomáhať a chrániť“. Nie je to správna cesta.

Som presvedčený, že Slovensko sa vie posunúť dopredu vtedy, ak jedna zo základných kvalít bude akceptovanie, rešpekt. Akceptujem všetkých. To v sebe nenesie, že so všetkým súhlasím.

Dav sa správa iracionálne a emócie majú navrch – nadávky a aj plastové fľaše lietali z oboch strán. Bolo cítiť, že vzájomné provokácie vyhovujú obom stranám. Facebookové bubliny už vytvorili rôzne verzie reality. A smutné pre mňa je, že ľudí to nezomklo „spolu“ a zomklo ich to do „proti nim“.

Akékoľvek násilnosti sú neakceptovateľné a jednoznačne ich odsudzujem. Ale nemôžem si pomôcť, že napadnutí kandidáti niektorých strán sú vlastne radi za spestrenie a zviditeľnenie svojej kampane. A aj kotlebovci majú ďalšie palivo pre svoju kampaň. „Vytvorili, dali“ im ho aj tí, ktorí prišli vystúpiť proti – dovolili si „siahnuť na špičku nosa inému“, prekročili pomyselnú hranicu svoju i toho druhého a vstúpili do priestoru k tým, voči ktorým sa vymedzovali. Sloboda tvojej päste končí na špičke môjho nosu.

Z toho dňa mi zostal jeden základný pocit. Tak, ako sme 4 roky nevedeli nájsť správny spôsob ako bojovať s fenoménom ĽSNS, cítim že ani tento nie je správny. Priamo narúšať mítingy mi príde neslušné. Predstavme si, že by podobne prišli prívrženci ĽSNS a rušili mítingy iných strán. Mám pocit, že väčšina občanov Slovenska chce inteligentné riešenia. Nikam nevedúceho vzájomného prekrikovania, osočovania a vytvárania izolovaných ostrovov už majú dosť. Spoločnosť sa veľmi polarizuje. Vytváranie martýrov, obetí môže nakoniec spôsobiť pravý opak než si niekto myslí. Toto pravdepodobne nepovedie k oslabeniu ĽSNS. Môže sa stať pravý opak. Situácii v Trnave by oveľa viac svedčal súbežný míting v dostatočnej vzdialenosti. Ale áno, pozvanie na bojový míting v tesnej blízkosti znie viac sexy a pritiahne viac ľudí…a teraz sa zamyslime a dajme ruku na srdce, nepoužívajú kotlebovci náhodou rovnakú taktiku?

Správne riešenie nemáme ani po včerajšku. O to viac sa, celá spoločnosť, musíme snažiť, aby sme ho, čím skôr SPOLOČNE dokázali nájsť.

Mám za to, že základný problém je nefunkčný a rozkradnutý štát a z toho vyplývajúca frustrácia občanov. Na tento problém máme v SaS odborníkov a máme riešenia, popísané v našom „Návode na lepšie Slovensko“. Zvýšením miery slobody, možnosti plnohodnotne sa realizovať v spoločnosti, znížením miery byrokracie, rozumným riadením verejných financií, aplikáciou riešení zdravého rozumu a bojom proti korupcii je možné vyriešiť aj dnešný problém.

Pripomínajme si deň čo deň, a každý každému, že sloboda sa dá strácať nenápadne aj tým, že si nestrážime špičku vlastného nosa a siahame na nos toho druhého.

Som Marián Viskupič a vo voľbách kandidujem za SaS ako č.13

Teraz najčítanejšie

Marián Viskupič

Radšej pracujem, ako rozprávam. Pri riešení problémov preferujem jednoduché riešenia, jasné a zrozumiteľné pre všetkých. Pre úplnosť: som zakladajúci člen strany SaS, Trnavský krajský predseda, župný poslanec v TTSK a poslanec NR SR. Ale tiež milujúci manžel a otec 2 detí. Práve im sa chcem raz pozrieť do očí a povedať, že som urobil maximum, aby sa na Slovensku oplatilo pracovať, podnikať a žiť. V parlamentných voľbách kandidujem za SaS na pozícii č.13