Denník N

Ako predchádzať presídľovaniu a jeho základné príčiny

Snaha predchádzať presídľovaniu vyžaduje ucelený prístup a zapojenie širokého spektra aktérov. Štartovacím miestom musí byť lepšie pochopenie príčin jeho vzniku a ich zložitosť.

V decembri 2015 sa v poradí ôsme stretnutie v rámci dialógu vysokého komisára o výzvach týkajúcich sa ochrany sústredilo na tému „Pochopenie a riešenie základných príčin presídľovania“. Zúčastnení uznali potrebu založiť medzinárodnú komunitu na ochranu a riešenie základných príčin presídľovania. Téma presídľovania by sa mala dostať do vládnej agendy OSN, všetkých medzinárodných a regionálnych organizácií a všetkých krajín, aby sa dali lepšie identifikovať ovládače a spúšťače presídľovania a zmeniť mechanizmy včasného varovania na okamžité opatrenia. Na stretnutí sa skonštatovalo, že ide o zložitý jav a je k nemu treba pristupovať celistvo.

Neľahká úloha

Riešenie základných príčin presídľovania je neľahká úloha. 70,8 milióna ľudí na svete je násilne vysídlených a je nevyhnutné hľadať relevantné faktory, ktoré podmieňujú násilie a konflikt. Môže ísť o porušovanie ľudských práv, rozklad právneho štátu, porušovanie zmlúv o obchode so zbraňami a v ťažobnom priemysle, nerovnosť, autoritárstvo, enviromentálne zmeny, degradácia. Tam, kde tieto spúšťače presídľovania nie sú určené, je často preventívnym sebaobranným mechanizmom, praktizovaným indivíduom alebo komunitou, útek, a to vrátane cezhraničného pohybu. Niekedy je útek jediným realizovateľným východiskom. Úloha humanitárnej činnosti nie je presadzovať alebo obmedzovať tieto kopírovacie mechanizmy, naopak, zasadzovať sa spolu s inými (vrátane štátov, regionálnych organizácií a bilaterálnych darcov) za riešenie prvotných príčin presídľovania.

Ako predchádzať presídľovaniu

Presídľovaniu by sa dalo v mnohých prípadoch predísť, resp. minimalizovať ich dopad, ak by bolo zaistené dodržiavanie medzinárodných ľudských práv a medzinárodných humanitárnych práv. Čím väčší pokrok v tejto oblasti urobíme, tým menej ľudí bude bez domova a nútených žiť v exile. V tomto ohľade by stálo za to preskúmať, ako nedostatok rešpektu ku každému ľudskému právu vedie, alebo by mohol viesť k presídľovaniu, a navrhnúť možné riešenia. Je nevyhnutné dodržiavať zásady právneho štátu, čím sú oddelené spravodlivosť, stabilita a pripravenosť od chaosu, anarchie a svojvôle.

Klimatické zmeny, ktoré sú nepochybne tiež hnacou silou presídľovania, sú stálou súčasťou agendy väčšiny medzinárodných subjektov. Hoci jednoznačné prepojenie klimatických zmien s konkrétnym presídľovaním ostáva zložité, Agentúra OSN pre utečencov (UNHCR) si uvedomuje závažnosť následkov klimatických zmien pre utečencov a iných ohrozených ľudí. Nedávna história svedčí o cezhraničnom pohybe v tých situáciách, kde sa konflikt a násilie stretáva s katastrofou a nepriaznivými vplyvmi klimatických zmien.

Je evidentné, že prevencia nie je výhradným poslaním žiadneho z aktérov. Vyžaduje to spoločné stratégie a iniciatívy, ktoré prinesú sociálnu súdržnosť a posilnenie spolu s podporou a ochranou ľudských práv. Rozdelenie práce, pokiaľ ide o mandáty, odborné znalosti a porovnateľná výhoda zlepšujú koordináciu a maximalizujú účinky. Presídľovanie je ako humanitárnou, tak aj rozvojovou výzvou. Posilnenie súdržnosti medzi humanitárnymi a rozvojovými aktérmi môže prispieť k lepšej pozícii a vybaveniu utečencov, z ktorých väčšina by sa chcela vrátiť do svojich rodných krajín, keď to bude bezpečné, aby sa zapojila do uskutočňovanej obnovy po skončení konfliktu.

Vytváranie humanitárnych, rozvojových a mierových vzťahov

Vo všetkých našich intervenciách musíme dávať taký istý dôraz na „porozumenie“ ako aj na „riešenie“. Nedávny pracovný dokument OECD skúmal hodnotenia stabilizačných aktivít medzinárodnými aktérmi v nestabilných krajinách a krajinách postihnutých konfliktom ako Afganistan, ktorý je jednou z najväčších krajín produkujúcich utečencov za viac ako 30 rokov. V dokumente sa poznamenalo, že vynaložené úsilie často začína úsudkom, že spojenie humanitárnych, rozvojových, bezpečnostných a diplomatických aktérov prostredníctvom spoločného plánovania s dôrazom na rýchle riešenia, tzv. quick win, by podporilo posilnenie štátu ako legitímneho aktéra, zlepšilo úroveň riadenia a viedlo k stabilite. Príklady, ktoré boli zdôraznené v spomínanej správe, to však nepotvrdili. Podľa pozorovania je pre pochopenie politickej ekonomiky a hlavných dôvodov vzniku konfliktu a zraniteľnosti potrebné venovať im oveľa väčšiu pozornosť v mnohých programoch zameraných na rozvoj. Aj napriek výzvam by sme sa mali pevne postaviť za uplatňovanie a vytváranie humanitárnych, rozvojových a mierových vzťahov. Hoci nejde o novú diskusiu, kontext sa zmenil, a to politicky, ekonomicky a sociálne.

Dávanie presídľovania a riešenia jeho základných príčin do kontextu a učenie sa na základe dôkazov je na čas a na získavanie zdrojov náročný proces, ale musíme doň investovať a nastaviť si priority, ak chceme, aby sme v našom úsilí v riešení základných príčin postúpili ďalej. Aby sme plne pochopili faktory, ktoré prinútili utečencov k úteku, je v prvom rade dôležité učiť sa od nich samotných a ceniť si ich osobnú skúsenosť s presídľovaním.

Preklad z časopisu Forced Migration Review, issue 62 (krátka verzia)

Preklad – Lenka Balková; jazyková upráva – Monika Čopíková

 

#cojedomov #whatishome

Teraz najčítanejšie

Čo je domov?

Čo je domov? je celoeurópska kampaň o význame domova, dôvodoch migrácie a dôležitosti udržateľného rozvoja. Kampaň je realizovaná prostredníctvom projektu MIND (Migration. Interconnectedness. Development) pod záštitou Slovenskej katolíckej charity.